Ako ste psychicky zvládali tehotenstvo a do toho 2-ročné dieťa v období vzdoru?
Dievčatá ja som už zúfalá . Nedávam to po psychickej stranke . Neviem či som taká slabá lebo hormony alebo prečo nezvladam už a kazdy deň sa rucam, plačem , stratim nervy a kričím na maleho . On je už 2 tyzdne tak “zlý “ ze ja už neviem čo by na neho platilo . Ja sa snažím udrzat v klude ale toto čo vystrája je nad moje sily a už nevladzem . Cele dni len vrieska, plače , vsetko ho rozčuľuje , vsetko chce robit sám ale keď sa mu len nieco nepodarí už je záchvat , ak mu chcem pomôcť zjape po mne ze mam ist prec ani tak ani tak . Do toho len pozerá kde by neplechu urobil . Dám sa mu napiť a odpije a zvysok vyleje . Pri prebalovani kope ako zmyslou zbavený . Až mam strach ze neustriehnem a kopne mi do brucha . Vsetko rozhadzuje po izbe kade tade len tak z nudy . Vonku ho dostať trvá hodinu potom dnu ho dostať trvá hodinu . Stále sa s nim len naťahovať … vysvetľovanie nepomaha . Vždy si ide svoje .. na sekundu si nemozem sadnut aby som hneď nevystrelila za nim ze nieco vyvádza … naozaj uz nevladzem 🥺 všade čítam že je to obdobie a treba vydrzat a byt oporou dietatu . Ale kde mam preboha nato zobrat energiu 🥺
Ahooj, mame to podobne. Akurat ja som v siedmom mesiaci a syn ma 2,5 roka, cize uz pol roka si v podstate zvykam na jeho satanske spravanie. Kluc je nenechat sa vytocit a nepolavit vo svojich nastaveny h jraniciach. Vonku aj my ideme s revom a obliekam ho nasilu vacsinou. V podstate za vsetko mozne ma zachvaty revu. A ja, ked som celkom v pohode(bavsinou este doobedu, k veceru aj moja trpezlivost klesa😄) tak si proste urobim svoje nedbajuc na jeho revy. Chcalabohu uz je odplienkovany od leta. A nemam problem mu pustit rozpravku a lahnut k nemu na gauc a pddychovat, ja uz nevladzem robit furt animatora😄
Odporúčam, ak sa dá, odovzdať dieťa otcovi, babke, dedkovi tak často, ako sa len dá. Ideálne každý deň na pár hodín. Oddýchneš si fyzicky aj psychicky a budeš mať s ním viac trpezlivosti a radosti. Je to zaberák a s príchodom bábätka to bude ešte náročnejšie. Takže prajem veľa sily a ochotných pomocníkov v tomto náročnom životnom období. Sama mám medzi deťmi rozdiel 1,5r potom 2x2,5 roka...
Jej,tak to som mala rovnako keď som čakala našu babulu a veruže mi aj do brucha kopol šuhaj.Záchvaty hnevu a vresky boli pravidelne a potom proste vyzrel do pol roka a bolo dobre.Naozaj som mu len dokola musela veci vysvetľovať ako fungujú, čo sa stane ak…My sme mali revy a hádzanie sa o zem kebo si napr.nezazvonik na zvonček, nešiel zrovna autobus, nešla po ceste cisterna a tiež stále na ruky…ale vážne to prešlo…a keď sa sestrička narodila chvíľu nechápal, potom sa strašne predvádzal a robil prieky, aj sme pokričali,aj pomojkali a poplakali si a teraz je už v pohode😉Fakt sa toe deti každého pol roka menia…vyzrejú
Tak nervozny ste obaja, tebou lamu hormony, s nim emocie... ak je toho na teba vela, daj ho den-dva v tyzdni opatrovatelke ci do jasli a ty zresetuj hlavu. Psychiku mas len jednu, ked si ju rozbijes, budes to davat tazko dokopi...