Ako si zobrať čas pre seba?
Ahojte,
moja 2,5 rocna vie uz byt vcelku samostatna a ja chcem uz konecne robit viac aj pre seba, teda si napr zacvicit a pod, ked som s nou. Take veci ako domacnost, varenie a pod... uz mame zmaknute, teda obcas mi pomoze a ked nie tak vie ze ked nieco potrebujem spravit tak to aj spravim. No pri cviceni je to trochu tazsie pretoze potom casto pride za mnou ze sa chce hrat, ze jej mam s niecim pomoct a pod... a pre mna je fakt tazke jej povedat nie, kedze nerobim nic "dolezite". Ked si presadim svoje tak mam potom vycitky, ze s nou travim malo aktivneho casu. Ked to kvoli nej prerusim tak mam potom vycitky, ze na sebe nepracujem tak ako by som chcela. Cize vlastne nech spravim cokolvek tak mam vycitky :D
V poslednej dobe sa tu toho dost popisalo v podobnych temach a castokrat sa objavuju take extremne nazory, ze napr nechat dieta kludne cele doobedie same v izbe (alebo pred telkou), alebo na druhej strane maminky, ktore su detom cely den za zadkom. Cize bud podla motta ze rodic je na prvom mieste a dieta sa musi prisposobit alebo dieta je vsetko a mamina sa musi obetovat. Mna by zaujimalo ako to robia a zvladaju maminky, ktore maju taky zdravy pristup, ze nieco medzi tym. Proste ako nastavit taky spravny kompromis aby boli potreby obidvoch stran uspokojene 🙂
Dohody. Časovač/presýpacie hodiny. Alebo zapojis otecka dieťaťa. A ides. Ale nesmies sa citit vinna, ked si zrazu 30-60min denne/obden zoberies pre seba na cvicenie napr. Naozaj nie. To nikomu nepomoze. Ani ty nie si stroj 😉
A nemusis ani vysloviť hned "Nie, nemozem". Mozes to uhrat na "Velmi rada ti s tym pomozem, ked dokončím toto a toto/ked ubehne este tolko casu."
Urcite si najdete to vase, co vam bude fungovať. Kompromis. ☺️
Ja si myslím že dcérka má aj otca. Čo keby si on ukrojil zo svojho voľného času a venoval sa jej,nech má mamina čas pre seba?!
to ze jej povies ze ides urobit nieco pre seba nech pocka, alebo sa sama hraje pri Tebe… nie je vobec na vycitky, prave naopak naucis ju tomu ze aj ona v buducnosti bude chapat ze naplnit vlastne potreby nie je zle, ale naopak je to v poriadku. Ale chapem ako to myslis, tiez mam casto pocit ze pre dceru nerobim maximum, na druhu stranu si ale uvedomim ze to ani nie je predsa ziaduce,… deti, ktore ich matky vkuse animuju od babatka sa vobec nevedia hrat same, nevedia byt kreativne ako sa da byt kreativny len ked sa clovek nudi.. ked si spominam na svoje detstvo moju mamku som tiez videla len od chrbta pri sporaku, alebo ako nieco upratuje atd. a nemam spomienky zeby sme sa hrali od rana do vecera, a vobec nemam pocit ze by ma mamka o nieco oberala… ved samotny fakt ze bola so mnou doma a starala sa o mna je krasny… a zaroven som bola kreativna, modelovala som z blata robila som polievky z pupavy a x dalsich hluposti ktore ma neskutocne bavili 😂 a na ktore by som neprisla keby mi mamka behala za ritou a robila mi nonstop program
Prilis to riesis. Keby si dietatu povedala, teraz hodinu cvicim, bud cvic so mnou, alebo vydrz pri mne a hraj sa sama. Ked docvicim, pohrame sa spolu. Bol by to nejaky problem takto?