Ako sa stíhate venovať sami sebe?
Ako sa stihate venovat sami sebe? Ja mam ten problem ze som spolocensky clovek a uz z destva a mladosti mam dost kamaratokk ktore so mnou rady travia cas. No clovek uz pracuje, do toho aktualne randim s jednym muzom, lebo mi je s nim prijemne a spoznavame sa, a chodim cvicit. Chcela by som 3-4x, no citim ze potom zanedbavam rodinu a blizkych. Clovek by chcel aj posediet s blizkymi a kamoskami, no potom uz neostava cas na cvicenie. A este aj to rande. Ako najst ten spravny balans? Ci priority? Chcem casom rodinu a viem, ze rodina bude na prvom mieste. Ale rada by som nasla uz teraz ten spravny pomer, mozno ako vysvetlit znamym, ze ten cas uz na tolke posedenia skratka nie je 🙂 Ako to mate vy? Ako to stihate?
Nestíham. Preto som bola nútená obmedziť kamošky, k rodine chodím tiež menej.
Koľko hodín Spiš? Skús chodiť cvičiť pred prácou. Je dobré si stanoviť ako taký režim. Sadnúť a napísať na papier. Koľko hodin máš mimo povinnosti (práca, atď) a ostane primerane rozdeliť. A nesúhlasím, že rodina by mala byť na prvom mieste. Všetko má byť v rovnováhe. Hlave, ty musíš byť spokojná. Bo nejde o kvantitu času stráveného s ostatnými ľuďmi ale o jeho kvalitu a to nedosiahnes bez toho, žeby si uspokojila najskôr svoje potreby
Ako píšeš, je to o prioritách a aj o tom, aby si v tom bola spokojná hlavne ty. Ja napríklad bývam hneď vedľa rodičov, preto som bola zvyknutá zájsť za mamou každý deň aspoň na hodinku, no ako som staršia, chcem sa viac venovať manželovi, dcére a sebe, takže sú dni, keď k mame proste nejdem.
Dakujem za rady, aj casto premyslema ze by som mala viac mysliet na seba. Ze ak chcem ist na dovolenku, tak ludia by mali pochopit, ze nebudem minat peniaze na zazitky s nimi, lebo si napriklad setrim. Alebo na auto. No mam pocit ze vela ludi to nechape, vidim na nich sklamanie alebo take az vycitky ze ako je mozne ze zase nemozem ist von, lebo napriklad chcem ist cvicit, lebo mam ciel mat nejaku postavu. A potom som z toho len frustrovana, ze akoby nestiham.
no snažím sa venovať ľuďom ktorí sú pre mňa prioritou a teda sebe samej, syn a muž sú pre mňa základ, potom samozrejme moji rodičia, súrodenci a potom kamarátky, snažím sa nájsť si čas sama na seba niekoľkokrát do týždňa aspoň po pol hodinke, aby som sama vybehla do lesa, aby som niekam proste išla len ja sama so sebou, keby som to nerobila asi by som sa zbláznila
ja sa sama sebe venujem stale.. aj popri tom, ako sa venujem inym.. nechodila by som von s priatelmi, keby to mam robit len kvoli nim.. a ked to robim aj pre seba, tak sa tym venujem aj sebe.. jasne, su cinnosti, kde je to, ze je to o mne, intenzivnejsie, ale aj ked sa venujem detom, rodine, praci, comukolvek, tak vzdy to musi mat vyznam aj pre mna.. nerobim nic, co je len pre druheho.. ziadna obeta.. a moze sa urazat a vycitat kto ako chce, ja nie som nastroj na uspokojovanie potrieb inych ludi
A to nemáš ešte ani rodinu a už nestíhaš asi musíš zvoľniť a určiť si čo je dôležitejšie či rande alebo kamaráti alebo cvičenie všetko sa neda
@reanda Tak presne by som to napísala ja…Palec hore👍🏻…
@autor k tomu sklamaniu tých iných ľudí....ja ti napíšem z vlastnej skúsenosti. Mam sestru, ktorá je odomna mladšia. Veľa času trávila so mnou, mojou rodinou, mojimi deťmi. Keďže študovala VŠ v našom meste, bola mi hocikedy k dispozícii. Či postrážiť, či okna umyt....Potom si našla priateľa a začali veľa cestovať. A zrazu, už nebola sestra na telefóne. Nemohla postrážiť deti, lebo išla na výlet. Dosť ťažko som to vnútorne brala, ale teda, bolo to prirodzené a bol to môj problém....tým chcem povedať, že priatelia, ktorí to nepochopia, nie sú skutoční priatelia......
Zmieriť sa s tým, že všetkým nevyhovies. A do tých všetkých spadas aj ty. Takže nikdy to nebude ideálne, niekto bude ukrivdeny, niekto bude mať prednosť. Kto a kedy spadne do ktorej kategórie si musíš stanoviť ty.