Pekný deň prajem, zaujimalo by ma ako máte doma rozdelenú starostlivost o dieta respektive čo s deťmi robia muži 🙂
Mame ročnú dcérku, od narodenia prirodzene sa o nu starám hlavne ja však manžel chodí do prace - ja som na materskej, v noci ho samozrejme nechávam vyspat aj tak nemá cicky s mliekom a ja stále dojčím 😃 čo mi ale chyba je trocha voľna pre seba, po roku to uz neskutočne potrebujem, citim sa vyhorena niekedy kvôli tomu placem a je mi luto že to vidí a asi uz aj vnima moja dcérka 😥 manžel pracuje od pondelka do piatka od rana do cca 16:00, keď príde domov väčšinou je veľmi vycerpany niekedy pred telkou aj zaspi, inokedy leží a pozerá si niečo na mobile či v telke, dcérke sa sem tam prihovorí čosi sa s nou pohra ale po dome za nou utekám len ja. Veceru chystam taktiež ja väčšinou mi pri tom dcérka rozoberá kuchynu a jeho väčšinou ani nehne postaviť sa a prísť pre ňu 😕 nechcem byt žiadna harpia a kázať mu čo robiť a uz vôbec nie keď je naozaj unavený ale aj ja som unavená a vycerpana 😭 víkend sme všetci spolu väčšinou niekam zájdeme na vylet ale ešte nikdy sa nestalo že by mi povedal že ju vezme a ja si mam oddýchnuť alebo nech v klude dam do poriadku domacnost a on s nou pôjde napríklad von vždy keď chcem aby s nou išiel vopred to dohadujem aj to je stále len na spanok čiže len sa prechádza so spiacim dietatom v kociku a potom keď sa zobudi prídu domov, mala plna energie a zas sa len ja o ňu staram a behám za nou 😏 take veci ako prebalovanie a kŕmenie to by som na dvoch rukách zratala koľko krát spravil on od kedy sa narodila, ako nevyvolať hádku ale vysvetlit mu že by sa jej mal viac venovať ? On s otcom nevyrastal ja si mylsim že aj to je dôvodom jeho nečinnosti v pozícii otca malinku ale samozrejme miluje aj ona jeho, stiskaju sa pusinkuju vezme ju pozerať von oknom vysvetľuje jej veci ale uz ta aktívna hra alebo starostlivost to je všetko na mne. Rada by som vedela ako to je u vás
Vzájomná komunikácia. Čo iné ti napísať.
Tu sa tu aj tak ozvú na 99% len manželky čo majú doma mužov čo ,,pomáhajú" a 100% a to ti nepomôže, len budeš ešte viac ľútostivá.
Ja som doma,muž pracuje a nikto nemá nič rozdelené. Ak treba prebaliť, niekto prebalí, prezliecť, nakŕmiť, zabaviť, niekto z nás to urobí. Rovnako v noci. Kto sa skôr preberie, ide k malému. To isté aj s domácimi prácami. Nehovoríme si, urob to, alebo tamto. Robíme všetko priebežne. Ak niekam potrebujem ísť, len mu to oznámim. On detto.
ja suhlasim s
@martul. Kazdy to ma doma tak ako si zariadi - proste ak prirodzene chlap nechape ze na dieta ste dvaja tak mu to treba povedat. Aj ze si unavena aj vycerpana a ze by bolo fajn keby dieta braval von aj on.
Ja sa na to ze muz je unaveny z prace nemozem pozerat pretoze by ma asi preplo. Je to fyzicky a psychocky narocne pre nas oboch ale obaja musime prikladat ruky k dielu a pomahat tomu druhemu aj k tomu aby mal volny cas atd lebo inak je to cesta do pekla.
Chlapom musíš polopatisticky vysvetliť niektoré veci im nedochadzaju 😆 veď normálne mu povedz napr v sobotu ráno nech obriadi malú že ty si ešte trocha pospis. Ja som to tak spravila a stala sa z toho tradícia víkendová, už aj raňajky spolu chystavaju😆 ono to je fajn keď je chlap schopný ťa 100percent zastúpiť, napr ja čoskoro pôjdem do pôrodnice a nebudem sa báť ich nechať samých
U nás to bolo podobne. Radím ti čím skôr každý víkend na 2-3h vypadnúť z domu. Oni to prežijú, upevní im to vzťah a ty si oddýchneš.
Tu ostáva len zanechať posolstvo pre budúce mamy, že o týchto veciach je fajn sa porozprávať ešte pre tehotenstvom
Nemame nic rozdelene. Ani domacnost ani deti. Proste robime veci nejak prirodzene. Moj muz je dospely a rozumny a dokaze urobit vsetko ako ja a nemusim mu davat pokyny. Chodi na futbal takze robi tak aby som aj ja mohla mat nejaky ten mytime.
Chlapa Decko, ktoremu by som musela davat ulohy a hovorit co ma robit (nevidel by ze treba vyvesat pradlo/navarit/umyt riad) by som doma nechcela. Ani pred detmi
Autorka, ako si to nastavite, tak budete mat. Ja osobne neuznávam to, ze chudáčik pride z prace a je unavený (pokial nepríde po 12tke), ty tiež doma len tak nelezis, ale beháš okolo malej a domácnosti. V sobotu alebo nedeľu sa proste stara on, ja mam čas pre seba. Neexistuje, aby som ja "makala" 24/7/365 a on si cez víkend oddychoval. Taktiez aj cez týždeň ide s deťmi von aj on. Hodina ho "nezabije".detto doma pomôže, poprace, uvarí... proste normalne sa zapája.
zrataj si kolko oddychuje pracuje manzel denne tyzdenne a kolko ty. ako regauje napr ked mu povoes prosim toto toto? pred tehtoenstvom v domacnosti co robil? ty si kedy mala cas na seba? mne na tomto pride smutne ze sa bojis ze budes za harpiu ak spomenies svoje potreby :/ :/ :/ ak by si napr dostala otravu jedlom a tri dni len horucky grcky hnacky co by bol os malickou a nim? vies co myslim? z pohlafu nikoho nie je dobre byt nenahraditelna
Keď boli deti také malé, ako máš ty, tak áno, bolo to plne v mojej réžii. Áno, bolo to náročné, nejak som sa nad tým nezamýšľala, že by mal muž pomáhať viac, u nás v podstate nebola taká situácia, že by sa dalo nejak "viac" pomáhať, keďže muž bol do pol 7-7 denne v práci... Pomáhal vtedy, keď som mala migrénu a grcala že som nemohla vstať, to som mu aj do roboty volala, nech sa zbalí a príde domov. (Nemáme babky a dedov na výpomoc a on už z čias bezdetných vedel, čo u mňa znamená slovo "migréna"). Každopádne moje nastavenie ti nepomôže ak v tebe to vrie... Treba to komunikovať s mužom, čo chceš a očakávaš. Plakanie do vankúša nepomáha, akurát staviaš medzi neho a seba múr sebaľútosti a obkladáš ho tehličkami "nie je to voči mne fér". Povedz mu čo chceš a očakávaš a čo sa bude diať, keď to tak nebude - budeš nahnevaná, frustrovaná, ochladnú tvoje city voči nemu, začneš sa správať odmerane, atď. Hlavne to však nemier ako vyhrážku, ale ako dôsledok... Ja si pamätám tú debatu s mužom, keď sme riešili, že prečo chcem ísť "zasa" von. A ja som mu povedala, že prečo je raz za štvrť roka pre neho "zasa"? Tak ok, nemusím. Ale potom nech sa nečuduje, ako sa správam doma. Som naštvaná, všetko mi lezie na nervy, trieskam hrncami v kuchyni, bez príčiny mením nálady, proste mi chýba ten babský ventil, ktorý mi doma nikto nedá 🤷🤷🤷. No a keď som mu to takto polopatisticky povedala, tak sme hodinu boli obaja zdutí a potom sám prišiel, že ok teda. On ti jednoducho do hlavy nevidí, treba mu to čo najjasnejšie popísať čo sa tam deje a prečo🤷. A ak má aspoň trochu chochmesu, tak nepôjde hlavou proti múru, trošku si to celé nechá premlieť v tej svojej hlave a povie si, že mu chladná a non-stop nasratá žena za to nestojí...
@juliet86 toto je presne ono. Že jikdy nevieš čo sa môže stať, a preto by sa mal aj chlap vedieť postarať. A chlap co sa nevie postarať o svoje dieťa je tak trochu aj na smiech
v prvom rade zmen svoje nastavenie, ze ked od muza nieco chces, potrebujes, ziadas, tak si harpia.. a zacni to chciet, potrebovat a ziadat.. zo zaciatku treba trochu trpezlivosti, kym sa 'chyti', ked doteraz nebol zvyknuty - netlacit na pilu, aby si teda neposobila ako ta harpia 😀 .. ale casom, ak sa 'chyti', tak to bude v pohode.. ak sa 'nechyti', tak smola, s tym nic neurobis..
a teda je dolezite, ci mate obaja rovnake predstavy o tom, co je 'v pohode' fungovanie.. lebo ak je to napr.tak, ze muzovi staci, ze pozera telku a dieta sa pri nom nejak 'prebavi', tebe to ale nepride ok a povazujes za potrebne sa dietu venovat aktivne, tak to moze byt ten problem.. lebo muz moze mat pocit, ze vsak sa venuje, podla teba sa ale vobec nevenuje a nemusi byt schopny pochopit, o co ti ide.. za mna su toto casto najvacsie 'trecie plochy' v partnerstve.. ze kazdy ma ine predstavy a nevedia sa navzajom pochopit, len tlacia jeden druheho do tej svojej predstavy
ja napr., ked som bola s druhym v porodnici a muz bol tri dni doma so starsou jedenapolrocnou, tak to sice zvladli, dieta prezilo 😀 nijak zjavne netrpelo, ale po prichode domov ma cakal v celom byte bordel, dieta chodilo oblecene cele tri dni v tom istom, jedlo iba parky a jogurty a spalo v precuranej plienke.. muz ale ziaden problem nevidel.. tak toto tiez musis ty vediet, ako to mate, ci vobec uznava tie veci, co tebe vadia, ci chybaju, za relevantny problem, s ktorym treba nieco ozaj robit, alebo mu pride, ze si iba vymyslas problemy, aby si ho mohla buzerovat
Hovoris "harpya" a "kazat", ale ved sa da normalne porozpravat, poziadat, vysvetlit. Ak muz nie je blbec, tak sa zapoji.Mnohym to samym nedocvakne, tak proste treba poziadat a o konkretne veci, nie vseobecne, ze "mohol by si mi viac pomoct." Ak muz blbec je, tak to je horsie, tak ale dufajme, ze nie je.0
aj si mu niečo povedala čo očakávaš že na to chlap príde sám? nepríde 😂 komunikuj svoje požiadavky, nevie čítať myšlienky ... a nie, očividne mu to samému nenapadne 🙈
S prvým bol doma len manžel, ja som chodila do práce, s druhým sme sa striedali.
Pracujeme obidvaja, pri deťoch sa striedame, takže musel okolo deti vedieť porobiť všetko. Od prebaľovania, krmenia, prechádzok atď. Večer prečítať rozprávku a čakať kým zaspía.
Ja som bola v tom čase v práci. A takto fungujeme dodnes. Keď je treba aj navarí, dá prať, vyvesi prádlo.
Upratovať neupravuje, ale ja som rada ze sa plnohodnotne venuje deťom a tým pádom majú ozaj skvelý vzťah a deti super tatka. On sa im venuje viacej ako ja, keďže ja sa popri venovaniu snažím venovať aj domácnosti.
Ahoj, u nas to je inak. Rovno po narodeni dcerky som mu povedala, ze je na nom co si vyberie...ak sa o nu nebude starat, prebalovat, riesit plienky, hrat sa, neskor krmit atd - nebude mat k nemu dcerka vztah a nebude ho ani pocuvat ani respektovat alebo to robit bude a tymto si spolu vytvoria vztah, ktory sa mu 100 nasobne vrati.
Ano, rozhodol sa pre druhu moznost a velmi velmi sa o nu a aj o mna staral a to chodil domov medzi 18-19 a unaveny. Pocas 1.roka prechadza babo tvelmi rychlymi, dynamickymi zmenami a ked som tahala dlhsie viac, neprikazovala som, normalne som mu to povedala alebo ho poprosila. Vzdy sme sa pochopili, bolo to o rozhovore.
V 1r. teda vzal asi 2-3x v tyzdni malu von sam, cez vikendy sme chodievali spolu (ale nie vzdy), doma sa hrali kym som varila atd, a 1.v tyzdni som chodila ja prec (shopping handry, kamoska, drogerka, kadernicka a pod) - psychogygiena
Pomáhal, prebaloval, velakrat vecer som si na hodinu ľahla a postrážil ju. Cez noc som si k nej do izby chodila lahnut, aby sa on vyspal. Aj som chodila na kurz nemciny 2x do týždňa v tomto veku a vedel sa postarat. Majú uzasny vzťah doteraz. Vozi na kruzky, po škôlke idu na ihrisko, keďže ja sa zvyknem vratit ešte do prace. Vzdy cez vikend idem na deň k rodičom, vtedy ma volno od deti a oddychne si aj on.
mali sme to uplne inak 🙂 muz sa venoval rano (syn vstaval skoro a ja som este dospavala noc), takze mu dal prve jedlo a hrali sa spolu. potom pracoval (vacsinou HO) a po praci (konci okolo 18) sa zas venoval on, kym ja som napr. chystala veceru. prebalovali sme tak pol na pol, kto prave mohol, kupal takmer vylucne on, uspavala som v tom veku este ja, neskor sme sa zacali striedat. jedlo som pripravovala vacsinou ja. bol aj pol roka na materskej. ked som chcela niekam ist alebo nieco urobit, stacilo povedat a dohodli sme sa. je fajn muza zapojit, nech si buduju vztah pri starostlivosti aj pri hre 🙂