Ako docieliť, aby si ma deti vážili?

Myslím, že do istého veku dieťa nedokáže oceniť, alebo "vážiť si" rodiča v tom zmysle, ako dospelý človek. Nemôžeš čakať, že malé deti si budú vážiť, že im dáš najesť, upraceš po nich, alebo sa im venuješ. O to, či si Ťa budú v budúcnosti vážiť, by som si starsoti nerobila, s vekom to príde. Pre mňa osobne je oveľa dôležitejšie mať so synom dobrý a láskyplný vzťah, než aby si ma vážil a ďakoval mi za veci, ktoré preňho robím.

Aj ja si vazim svojich rodicov, davam im to najavo slusnym spravanim, ze ich respektujem, nenadavam im, atd. Snazim sa zit slusne, zodpovedne, staram sa o seba a svoju rodinu, myslim, ze to je taky dokaz, alebo ako to nazvat, ze ich vychova bola uspesna. Neviem, co viac treba robit. Nedakujem im denne za svoj zivot, atd.

Docieliť? Ja som povinná sa o svoje deti starať, nie preto aby si ma vážili.
Mojím cieľom je vychovať slušné, empatické, úprimné osôbky, ktorým dám hodnoty do ďalšieho života.
Nespomínam si, že by som si ja rodičov nejako extra, cielene vážila. Ich starostlivosť o mňa, atď mi prišlo ako niečo prirodzené.

a co specialne pre nich robis? vychovavas ich, varis im, peries, vozis ich do skoly a zo skoly, na kruzky, setris im peniaze,.... ? to ma byt predsa prirodzene a je to tvoja uloha a povinnost...ak budete mat v buducnosti zle vztahy tak jedine kvoli tomu, ze od nich budes vyzadovat aby sa ti pomaly klanali za to, ze toto pre nich robis

Ja asi viem čo myslíš, z času na čas ma prepadne ten pocit pri mojich deťoch...hlavne keď cítim, že má berú ako ich poskoka, slúžku, upratovačku, kuchárku.
Akože ja svoje deti milujem, nič im nechýba aj sa rada o ne starám...ale už veci typu, mami chod mi pre knižku, mami podaj mi lyžičku, mami ja neviem kde mám ponožky ( a keď jej poviem, tak prevencia očami, vrčí), mami a prečo by som to ja mala urobiť...
To už cítim, že im veľmi vyhovuje keď majú plný servis ale ako náhle im trochu ubudne z pohodlia, tak sa správajú už menej milo🤔.
Tento týždeň som zaviedla lisovanie na pomoc v domácnosti...jazda si vylosujes jednu úlohu ( cca na 5 min) a má ju splniť, samozrejme prispôsobený veku.
Aby boli trochu v obraze čo všetko mám ja na starosti denne.
Staršia s tým dokonca bola aj spokojná.

Ja si myslím, že deti to vidia, čo pre nich robíš a že si tu pre ne, ale si to teraz neuvedomujú takto fatálne, s pubertou potom už vôbec nie 😀. Ale kdesi v nich to určite zostane. Ja som si najviac začala vážiť rodičov práve ako dospelá, a o to viac potom, keď som sa sama stala mamou. Vtedy to asi človeku najviac dôjde...

@cajomila deti treba zapájať odmalička..teda od roku, dva vedia pomôcť doma. Potom im človek nemusí sluhu robiť.

@vilma7 Ja viem, len asi každý pozná aj to, že koľko krát si to radšej spravím dáma, ako sa mám s nimi dohadovať, vysvetľovať to xtý krát, prehovárať...

@sjuzi moje slova

Ja myslím, že dieťa berie opateru ako samozrejmosť, lebo to tak má odmalinka a berie to ako súčasť života, nezamýšla sa nad tým a tak je to podla mňa prirodzené. Deti nemajú na výber nevedia sa o seba same postarať, je to tak aj v prírode. Ani ostatné mlaďatka a matky toto neriešia, skratka sa o dieťa stará kým je to potrebné. Skôr mi príde škodlivé , keby deti cítíli že starostlivosť o nie je niečo naviac , niečo čo mamu zaťažuje. Ja mam osobne pocit že trošinku si možno začnú uvedomovať keď sa začnú zapájať do chodu domácnosť. Ked si sám uprace, , neskôr umyje riad atd a si uvedomí že za tým všetkym okolo je aj nejaka práca a snaha. Uplne si to asi ale človek uvedomí až v dospelosťi keď emocionálne vyspie, prípadne až ked má už svoju rodinu a na vlastnej koži vidí čo všetko pre nich rodičia robili . Niekedy si to ale deti neuvedomia nikdy a ono je aj to v poriadku. V tonto sa prikláňam k myšlienke už vyššie spomenutej, že my sme si deti zadovážili a oni nie su povinné nič nám vracať, ani vďačnosť, ani ich čas ked budú dospelé, ani opateru ked už my budeme staré . Materstvo je nežistná láska, bez limitov a očakávaní ...môj názor 🙂

Autorka: "Vazite si vy rodicov za to co pre vas robili?" Nie, nevazim si ich preto, co pre mna robili. Lebo ak "pre teba" clovek nieco robi, vobec to nemusi byt pre teba, casto mozno aj proti tebe, iba z toho moze mat dotycny nejaky prospech. Rodicov, starych rodicov a ludi vseobecne si vazim preto aki su, ako sa ku mne spravaju, ako sa spravaju k inym ludom, aky maju pohlad na zivot atd. Takze nie rodicov si nevazim za to, ze mi do roka menili plienky (tak hadam necakali, ze po narodeni odkracam z pôrodnej sály rovno na wecko a vycikam sa) alebo ci mi navarili (ako mohla som to ako skolkar skusit, ale asi by to nedopadlo najlepsie) a nevazim si ich ani za to, ze mi zaplatili pioniersky tabor lebo ma nemali kam dať cez prazdniny, ked museli byt v praci. Vazim si ich za ine veci. Takze co treba, aby si ta deti vazili? Venovat im casť seba, spolocny cas, ochotu chapat ich a necakat vdaku (aspon nie v predpubertalnych a pubertalnych obdobiach).

@cajomila
Toto je už ale ina pesnička, toto neberiem ako vdačnosť, toto vnímam ako ich prípravu na život, aby sa naučili sa o seba v živote postarať a cítili sa potrebné a plnohodnotnou osobou doma. Môj syn má teraz 10 a už trošku pomáha, nenútim ho ale nasilu to by som mu znechutila. Zároven som si ale vedomá že ked príde puberta budem to musiet nejak vydržat že bude zrejme už z princípu všetko odmietat aj to pomáhanie doma :D A ešte na margo toho čo píšete že im robíte slúžku, tak ju nerobte. Ak si vie sám zohriať, nech si zohreje, ked nevie kde ma ponožku nech si ide pohladať, možno nabuduce si ich dá na miesto. Je rozdiel starat sa o malé deti ktoré sa o seba nevedia postarať a otročit doma dospievajucim ktorý to všetko zvládnu. Nastavit si hranicu, podeliť úlohy a zodpovednosti doma a nepolaviť. Robit to formou dohody, spísat povinnosti doma do zoznamu a každý člen domácnosti si postupne bude z nich bude vyberat . Nalepit na chladničku a odfajkavat splnené . A naozaj toto už nechat na nich a nepolaviť . Nepojde to asi hned, bude zo smetiaku vypadavť, riady sa budu kopiť, ale ked už nebude mat kam dat papier a nebude jedneho taniera, nakoniec to spravia :D a postupne to nejak pojde 🙂

autorka, prehoď si to v hlave. Ty si povinná sa o deti starať, pozor, nie obskakovať. Čiže robíš pre svoje deti to, čo robili tvoji rodičia pre teba a takto sa všetko odovzdáva ďalej a ďalej. Je to taký kolobeh života, ktorý sa stále objavuje. Niekto ho zvláda lepšie, niekto horšie. Neviem aké staré sú tvoje deti, ale nejakú extra vďaku od detí nečakaj, lebo aj ti časom môžu povedať, načo ste ma mali?
Čo vlastne viac robíš pre svoje deti ako robili tvoji rodičia pre teba? Lebo moji rodičia sa o mňa starali, varili, prali, chodili so mnou k lekárovi, vychovávali ma, to isté, čo ja robím pre svoje deti a nečakám za to žiadnu vďaku ani adoráciu.

@michaelam2 no neviem,neviem,poznám kopec žien čo to nerobia ,šak načo ,prečo ???- každá matka má variť,upratovať ( pokiaľ sú deti malé) - potom majú pomáhať,pri upratovaní ,varení,pečení ,takto sa deti vychovávajú rodič ich má k tomu viesť a nie automaticky to pre nich robiť 🙈

@blondinera tak to je samozrejmosť ...ked uz mozu pomahat, tak nech pomahaju...ale stale je to ich mama, ktora sa ma postarat (nie robit sluzku) ...len mi cely ten prispevok pride zvlastny

@mija_ja Pracujem na tom...i ked presne ako vravíte, je to beh na dlhú trať a skúška trpezlivosti 😉

Deti sa učia príkladom a vekom to príde. Budú si ťa a tvoje činy vážiť čoraz viac. Hovoriť pubertiakovi o tom, ako mu varis, peries, zehlis atď je úplne zbytočné. Uvedomia si to až neskôr.

Zial, ono to nefunguje tak, ze cim viac pre nich urobis, tym viac si ta budu vazit. Ale presne naopak - cim viac ONY pre teba urobia, tym viac si ta budu vazit. To plati vo vsetkych vztahoch (muz-zena, rodic-dieta, sef-zamestnanec, atd). Tak skratka psychologicky fungujeme. Takze prestan robit ty veci pre nich (okrem samozrejmych veci ako varenie, pranie atd.) a zacni im hovorit, co oni maju robit. Ty musis byt sef a ukazat im, kde su hranice. Nech sa naucia sami upratovat, sami robit veci pre teba. Deti potrebuju od malicka disciplinu a tym si buduju respekt voci tebe. Nikdy nie je neskoro s tym zacat.

tak, ze si tiez vazim svoje deti...
skusim byt mamou aku by som sebe vysnivala
carovne slova Prosim dakujem mam Ta rada...staci.

@cajomila Dobre si to identifikovala, skoro presne. Neviem preco sa to tu ide zvrhnut na nieco take, ze ocakavam od deti, ze ma budu glorifikovat za nieco, co je normalne, ze sa o nich staram, lebo som ich chcela. Aj do prace chodim kvoli peniazom a dobrovolne, sama som sa rozhodla ze budem pracovat, a to sa vobec nevylucuje s tym, ze je fajn, aby si ma kolegovia a nadriadeni "vazili" a jednali so mnou slusne. Tym nemam na mysli, ze sa mi ma niekto klanat, ci drzat mi dvere a preukazovat prehnanu uctu, ale to, ze so mnou jednaju slusne, tak ako ja s nimi.
A suhlasim aj s tym bodom, ze tiez som deti od mala zapajala, bavilo ich to a casom prestalo. Castokrat ich postavim pred taku vec, ze no ked toto nespravis nebudes to mat, a presne ako pises, citia to ako daku krivdu, ohrnaju nosteky a uz ostava len vytrvat, inymi slovami bojovat.
@makova333 Cize pochopenie voci detom ... a rodicov si vazis za ich postoje a za ich nazory. Chapem.
@viestta Nieco na tom bude

Aby som este doplnila, hlavne ma "trapi", aby si ma vazili v dospelosti a tym ozaj nemam na mysli, skladanie poklony, ale aby si uvedomovali, ze napriek tomu, ze som ich chcela, som pre nich urobila dost. Mozno sa vam to zda cudne, ale uz raz davno som tu zalozila diskusiu, ze asi nie som stvorena na materstvo a netusila som to, kolko obeti budem musiet urobit kvoli detom a to nie ze par mesiacov, ale prakticky 20 rokov. Jasne niektore obete su samozrejmostou, ale su aj take, pri ktorych osobne ja velmi trpim, ako napriklad absolutna strata osobnej slobody. Nehnevajte sa na mna za moje pocity, ale ked ja mam niekedy pocit, ze aj ten vazen vo vaznici to ma jednoduchsie. Priznavam ze nie som idealnou matkou. Preto by ma asi dost bolelo, keby v dospelosti mi este mali deti co vycitat, co som spravila zle, aj ked viem ze to bude, lebo chyby robime vsetci, ked ja naozaj davam zo seba maximum. A mrzelo by ma, ze napriek tymto "obetam", si ma teda vobec nevazia. A preco by si ma nemali vazit? No neviem, len mam strach, lebo teraz sa mi to javi. Pretoze mam pocit, ze napriek tomu ze sa snazim ist prikladom, ze sa mi to nedari. Ze ked pride domov dieta s vulgarizmom, ktore pochytilo kdesi vonku, a aj s dalsimi "neduhami", tak si vravim, skade to tie deti beru... preco povie, das mi lyzicku, ked ich vediem vramci normy k samostatnosti a pod. Bude to asi ako pise @anonym0001 .
Ja sa priznam, ze velakrat ked ma poprosia, mami oblec mi, a pritom vie samo, mami pomoz mi s upratovaim hraciek, tak pomozem, lebo chcem aby aj oni raz pomohli niekomu kto to potrebuje a poprosi ich o pomoc, nielen ze si budu sami za seba, lebo ked ich vediem k samostatnosti, tak sa mi tu potom objavuju reci typu, ja? preco ja, nech si to urobi ten, kto to rozhadzal a pod, Vychova je tazka vec, je tazke to vybalancovat.

Možno toho je niekedy priveľa a bolo by fajn si pravidelne vijst vonku na kávu ,do kina s kamarátkou,ináč by si sa na to pozerala .Ide o stereotyp a vtedy sa na to ženy takto začnú pozerať,treba daku zmenu ,alebo prácu,brigádu ,hlavne deti v teenegerskom veku začínaju byť premudrene,všetko im vadí,nadávajú ,ale myslím si že to ich časom prejde je to puberta...Samozrejme deti od nás odijdu ,vyrastú a nik im rodičov nenahradí,hádam na to prídu sami a už len to že zavolajú ako sa máš ,čo robíš,aký si mala deň ,poprípade prídu na návštevu,zistíš že Ťa majú radi a vazia si Ťa,prajem pekný deň ♥️

@blondinera ❤