3,5-ročná dcéra mi lezie na nervy
Mám dve dcéry 3 a pol roka staršia, mladšia rok a pol .Odkedy sa narodila mladšia tak staršia mi ide proste na nervy a ja mám kvôli tomu výčitky obrovské neviem prečo to tak je .Na jednej strane sa snažím byť ku nej citlivá milá ,ale keďže má teraz obdobie vzdoru je to ťažké .Keď niečo chce dokáže tak revať a kričať že sa až vyvracia .Vtychto situáciách sa snažím byť naozaj kľudná a upokojovať ju ako sa dá .Ale su situácie kedy mám toho dosť ale lezie mi na nervy všetko keď niečo vyvedie zjapem po nej niekedy stačí maličkosť dostane aj na zadok .Veľmi ma to mrzí a neviem ako sa upokojiť a byť jej lepšou mamou nechcem byť ku nej zla .Ku mladšej dcére je zla ťahá ju za vlásky atď ...
Uz sa stalo, ze mas dve deti, tak ti neostava nic ine iba ich vychovat a dat im lasku, starsia moze aj ziarlit na mladsiu a preto sa tak sprava.
Potrebuje pozornost. Venuj sa jej, ked mladsia spinka, vecer jej citaj knizku, popros v rodine o strazenie mladsieho aspon 2x v tyzdni a venuj exkluzivnu pozornost a cas starsej - planujte si ten cas, hovorte o tom. A obdobie vzdoru sa musi len prezit 🤷♀️. Vela trpezlivosti, tvoje pocity su uplne normalne.
Ja to mám skoro tak isto...ja mám zas 2chlapcov....starší vyse 5rocni je rozmaznaní, drzí, nevie sa ogabat ,treba mu ešte aj ponožky navliecť....ziape za všetko čo ho len napomenieme...ale necítim k nemu takú nechuť ako ty ...mladsi má 2roky a je ochotnejší ucenlivejsi .No už len vydržať treba...také sú obdobia vzdoru.
Daj staršiu do skolky aspon na pol dna .
Súhlasím s nyphadora. Mám tiež 3,5r syna, síce jedináčika ale občas som z neho vyčerpaná a lezie mi na nervy. Väčšinu času je to ale fajn parták. Ale čo je podstatné výrazne sa mu zlepšilo správanie odkedy chodí do škôlky. Úplne dozrel čo sa nap. obliekania týka. Nohavice, trenky, ponožky zvláda sám a naučila sa to za týždeň v škôlke a to ja som ho to doma učila pár mesiacov. Skús na pár hodín dať staršiu do detského kolektívu. Či sa to nám mamám páči alebo nie v tomto veku už nevieme svoje deti zabaviť na takej úrovni ako potrebujeme.
ako píšeš: ziapeš - ziape. dostane na zadok - ubližuje sestre. ale rozumiem ti, sama som bola obrovský nervák, ale tým človek nič pozitívne nedocieli. musí si proste urobiť poriadok v hlave. a to priznávam, že doteraz aj mne občas moje deti proste lezú na nervy, veď to si aj sama sebe niekedy... je to prirodzené, no ďalšia vec je, ako sa k tomu ako rodičia postavíme. ak som nervózna, lebo syn sa smeje ako besný alebo sa rozčuľuje, vyvoláva to len ďalšiu reakciu. u nás v tom období veľmi pomáhalo dať staršiemu pocit, že nie je o nič menej/o nič horší ako mladší. ja ako dieťa som dosť trpela týmto porovnávaním, v čom bol mladší lepší, krajší a milší a tak ver, že som nemala rozhodne chuť poslúchať 😉 pozornosť som si získavala inak... takže základné pravidlo u mňa ako mamy bolo úplne zrušiť "mantru" ty si starší, ty musíš počkať, ty musíš byť rozumnejší. občas proste musel počkať mladší... môžeš skúsiť viac s ňou hovoriť. proste možno skús začať tým, že budeš si hľadať viac cestu k staršej. lebo ako píšeš, stačí maličkosť a už to ide. ona si tiež nevybrala, že bude staršia a to "chutné obdobie" 1,5 roka, ktoré má jej sestra, má proste za sebou. navyše, obdobie vzdoru býva dosť záhul, nie vždy všetko zaberie, ale tam buduješ základ do ďalších rokov. a aktuálne ako mama puberťáka zisťujem, že obdobie vzdoru je len taká predohra puberty 😀
čo sa týka škôlky - ja som názoru, že škôlka je obrovským prínosom pre deti, ale rozhodne nevyrieši takéto veci a pocity mamy, ktorej to dieťa lezie na nervy. tam musí mama začať proste u seba. či sa jej to páči alebo nie. navyše poznám deti, ktoré sú v škôlke úplne skvelé a prídu domov, zachádza ich správanie do extrémov. práve preto, že to porovnávanie súrodencov naďalej ostáva, možno je ešte výraznejšie.
@alexka89 a kto ho rozmaznal? Kto ho nenaucil? Ziape? - a ty nie? Prepac, ale deti su nasim zrkadlom. A autorke- zmen svoj pristup a zmeni sa aj dieta.
Predpokladám, že deti boli plánované. Škoda, že ste na toto nemysleli skôr a nevolili väčší vekový rozostup. Za mňa silné slová o vlastnom dieťati, a ešte tak malom, že fiblrzie na nervy.
Je to proste stále malé dieťa, ktoré má aké ešte mladšieho súrodenca.
Sama vidíš, že krik a bitka nič neriešia, ani tebe sa neuľaví, ani situácia s malou sa nelepší.
Proste treba zmeniť prístup. Máte doma dve naozaj malé deti, obe vyžadujú pozornosť a starostlivosť. Narodenie mladšieho súrodenca neznamená, že staršie dieťa zázračne rozumovo vyspeje. Stále bude i ono potrebovať svoj čas na učenie sa, na naučenie spoznávať svoje emócie, fungovanie v rodine. Situácia je nová pre teba i pre to dieťa. Chce to hlavne čas, kľud, pokojných a vyrovnaných rodičov.
@abbey1 ale matka je tiez len clovek a ma len jedny nervy. Ozaj nepoznam zenu, ktorej by jej milovane deti neliezli na nervy obcas.
Autorka, rvoje pocity su normalne a bezne, ale su to TVOJE pocity, musis sa naucit korigovat svoje spravanie k dcere aj v tych zlych momwntoch. Ona je este mala a uci sa sebaovladaniu, ktore by mala vidiet aj u teba. (Vobec nesudim, aj ja obcas vybuchnem na syna😅)
Mám rovnaký rozdiel. A aby som si zabezpečila psychické zdravie, staršia išla do škôlky, kde je spokojná. Poobede sa na ňu veľmi teším. Odporúčam škôlku a ešte aktivity, iba ty a staršia dcéra, to sa mi osvedčilo po pôrode.
@zuzinka888 no možno v niečom máš pravdu ale nie vo všetkom.
Nevydržíš do septembra? Mňa iba to drží nad vodou 😀
Uplne ta chapem... Mam presne takyto vek deti, sice ta starsia nevrieska tak ako tvoja... Ale uz len odratavam dni do zaciatku skolky a potom si uzijem ten tyzden kludu... Kym mi zas neskonci doma so soplami... Ale ten tyzden sa snad nabijem na par mesiacov dopredu 😁😁😁 prazdniny boli cista psychiatria 😁 a to su moje deti milovane chcene vytuzene...
