Tehotenstvo a panika

OKP ako z učebnice ☹

Odbornú pomoc.😔 Celkom normálne to nie je.

Bohužiaľ tu iná rada ako návšteva psychológa nepomôže.Ubližujes takto oveľa viac.

Tiež sa prikláňam k psychológovi alebo nejakému terapeutovi (určite aj v zahraničí bude), ak to bude pretrvávať, lebo inak si môžeš ešte viac uškodiť ako pomôcť. Píšeš, že si len v 5.tom týždni, takže do konca tehotenstva je ešte ďaleko... Potom sa drobček narodí a tá tehotenská panika sa zmení na materskú a to môže byť ešte horšie.

No velmi rychlo by si mala vyhladat odbornu pomoc to nie je celkom v poriadku..ale je dobre ze si to uvedomujes a pripustas ze mas problem.. a preto by si ho mala riesit... ved co budes robit ked budes mat nedajboze neskor vyssi tlak, alebo opuchy, ci nejake ine zdrav. tazkosti co sa mozu tehu vyskytnut? Vsetko budes pripisovat zdraviu deobceka a tym stresom, namyslanim, strachom mu mozes ublizit ovela viac.. prajem krasne bezproblemove tehu.

https://www.lundbeck.com/upload/cz/files/pdf/Br...

to čo prežívaš je uzkostna porucha a nie je to normálne - samozrejme tažko takto diagnostikovať ale link vyššie ti možno pomoze pochopiť čo prežívaš...a možno nie. Každopádne navštív odborníka, lebo ked sa ti dieťa narodí tak s tebou hormony tak zamavaju že ,,amen tma,, je možné ze všetky tieto obavy prenesieš na dieťa. Je to velmi vyčerpávajue a ubijajuce takže určite by som sa poradila s odborníkom ideálne psychiatrom - psychologovia su skor na ,,lahšie stavy,, človek sa vykecá, dostane radu ale uzkosti, paniky tam niekedy treba aj lieky a na to su už psychoši krátky. Určite to rieš.. 🙂

no je tam velmi vela znakov obsedantno kompulzivnej poruchy,je to uzkostna porucha,niekedy sa da zvladnut terapiou,ale musis najskor dobre vediet o co vlastne ide,pochopit princip jej fungovania a nasledne sa s nou popasovat.niekedy vie prerast do obrovskych rozmerov a nepohnes sa ani z domu.urcite ti to vyvolalo tehu a si asi velmi zodpovedna osoba,no moze to takto prerast....

Mala som podobný problém ako ty! ...Mne sa pri prvom tehu snívalo, že sa mi narodí postihnuté dieťa...išla som zošalieť...robila som to, čo ty..kontrolovala potraviny, jedla veľa ovocia, zeleniny, hľadala som na internete, čo môžem, nemôžem jesť...bála som sa neskutočne. Ale bola som sama sebe psychológom a povzbudzovala som sa slovami: "Ja to dám, ja to zvládnem, ja to dokážem!" Začala som si písať denníček o svojich pocitoch! (skvelá vec, odporúčam!). Písala som, čo si prajem pre svoje dieťa, až sa narodí, aká chcem byť matka, postupne som pridávala sono fotky, koľko malý váži na poradni, písala som aj o svojom strachu, čo prežívam. Z každej poradne som zašla do detského obchodíku a urobila som si radosť a kúpila malému nejaké oblečenie, hrkálku, alebo hračku. No a pôrod bol super a zvládli sme to obaja na jedničku. V septembri má moje zlatíčko 2 roky. A som hrdá na seba, že som to dala, že som to zvládla. Neboj sa, kúp si čaj pre tehotné mamičky, pusť si komédiu (mne vždy pomohli Babovřesky) a relaxuj. A zapamätaj si, že toho, čoho sa najviac bojíme, väčšinou vždy dopadne super!

Ahoj , velakrat som sa v tvojom prispevku nasla. Tie co to nezazili, netusia ake to je strasne. Stale s ťym bojujem, ale je to lepsie. Ak by si si chcela pohovorit kludne mi napis spravu, viem ake je tazke hovorit o tom s niekym kto ani netusi, co prezivas.

Inak ja mam tiez uz roky ocd poruchu,presne kto nezazije,si nevie ani predstavit ako ta dokaze dostat na dno :(

toto nebude OCD take to klasicke, toto bude skor sposobene hormonmi a mava to vela zien v tehu,ze su zrazu strasne haklive, boja sa vsetkeho, boja sa pohladkat psa,macku ,boja sa kolegov,ze dostanu chripku alebo tak.
Ale pekne po poriadku, v tehu ak prejdes cez skener na letisku nic to nespravi, nie je to ziadne skodlive ziarenie,iba je to detektor kovov,cize detekuje kov, nic ine neskenuje. Nemuis sa bat,ze by sa nieco mohlo stat. Chripku mas malu sancu dostat, nie je na nu momentalne obdobie. To,ze sa bojis chemicky osetrenych potravin v tehu je este normalne, samozrejme nemozes vsetko osefovat,ale ked sa velmi bojis su bio obchody,kde si kupis vsetko co potrebujes a je to 100% bio a vsetko Ti vysvetlia okolo toho,pretoze su na uzkotlivych ludi okolo tohto zvyknuti. Ale urcite je dobre povedat o tom lekarovi,kde v tehu chodis a on odporuci psychologa, casto v zahranici byvaju sedenia aj s dalsimi mamickami, co maju podobne pocity a tam sa mozete z toho navzajom vykecat. Neviem kde zijes momentalne,ale urcite bude nejaky odbornik v Tvojom okoli co pochadza bud z Ceska alebo Slovenska. Ti su vsade,iba treba hladat cez fora, cez google.
Zameraj sa na pekne veci v tehu, tes sa z kupovania vybavicky, kupuj si postupne malickosti pre babatko a maj z nich radost. Kup si dennicek a kazdy den tam nieco pekne napis,co chces babatku povedat. Pomoze Ti to zahnat tie negativne myslienky. Musis sa dostat do takej pohody, aby Ti bolo zase fajn.

Podla mna za velku vacsinu moze internet, media, diskusie. Napriklad mna a urcite aj ine mamicky netrapi len to co nevedia. To, ze nieco skodi, alebo ze sa nieco moze stat sme sa docitali, poculi. Prvu dceru som porodila pred 16 rokmi. Nepremyslala som o tom, ze sa moze nieco stat. O par rokov som cakala syna, a na internete som si precitala hrozne veci. Tahaju sa so mnou dodnes. Lenze zapnete telku vidite spravy, same choroby, vrazdy, nestastia. Clovek to ani nevyhladava a aj tak sa to k nemu dostane. Stojite v obchode a za vami pocula si o tej a tej to a to sa stalo. Ja vela ludom poviem stop nechcem vediet, nehovor mi, ticho. Su ludia, ktori sa doslova vnegativnych spravach vyzivaju, a od tych utekaj co najdalej. Presne ako tu na konikovi. Su diskusie a mamicky co najradsej pisu o potratoch a chorobach. Aj ja to mam bohuzial za sebou a nikdy som nikamo tom nepisala. Vsetko je to touto dobou, zlate pevne linky, zlate prazdniny na chate vhorach, par programov v telke. Dnes je doba depresivna, smutna. Media nam tlacia hrozne veci do hlav modre z neba a podobne. Vsetko jesmutne, ale aby sa cloveknezblaznil musi od toho utekat prec. Co najdalej a conajskor. A vsetkeho coho sa boji, je len dosledok toho.

@1fifinka1 pekne napisane,hrozna toto doba,skoda tych peknych veci minulosti :(((