Smútok a žiaľ v tehotenstve

@sonia1501 urcite ano! Babatko citi vsetko, smutok, zial aj radost a prenasa sa to nanho, takze skus na to nemysliet, upokoj sa, urob si radost, aby si trosku pookriala.

@sonia1501 Po prve by som v tomto momente presla na prechodnu dobu na lahke ukludnovaky. Je to lepsie nez predcasny porod. A po druhe kedysi nas v skole ucili, ze najviac sa na psychike dietata odraza zial v siedmom mesiaci tejotenstva. Take deti su v zivote depresivnejsie.

Nech to znie akokolvek bezcitne, zapni si komedialne serialy a na kamoskku nemysli. Ries ju az po porode. To je to najzodpovednejsie co teraz mozes robit.

@sonia1501 no ja mam praveze tiez v poslednej dobe len stres, nervicky, nahanacky...tiez sa obavam, ze sa to prenesie na babatko...tehotenstvo mi prinieslo aj to, ze som zostala zo vsetkeho hned podrazdena a niekedy reagujem neprimerane, na druhej starsne aj placliva...no hruza...nechcem tým babatku nejak ublizit..:(

ja sa nepamatam,kedy som mala horsie a smutnejsie obdobie ako pocas tehu ☹ ...ale myslim,ze s Bozou pomocou dopadlo vsetko ok,aj babatko bolo ok...urcite sa "zbytocne"trapit netreba,ale aj smutok je sucastou zivota a nevybera si kedy pride...kamosku sa snaz neriesit...a zbytocne vela nepremyslaj...radsej niecim hlavu zamestnaj 😉

@sonia1501 Musíš sa držať a myslieť hlavne na bábätko. Ja som počas môjho prvého tehotenstva prežívala veľké problémy, ktoré som ale nemohla ukázať navonok, tak som sa trápila hlavne vnútorne a veľa som plakala a bola nešťastná. A to trvala v podstate skoro od začiatku tehotenstva až do konca. Veľmi som sa bála aké bude bábätko, ale našťastie sa narodilo zdravé a žiadne problémy s ním neboli. Malinký bol dobručký a nebol ani priveľmi plačlivý alebo niečo iné. Niektoré veci proste človek neovplyvní ani keď chce. Prajem Ti hlavne veľa síl a energie a hlavne vnútornej lásky pre bábätko. Ono určite cíti, že sa trápiš, ale rovnako cíti, že ho miluješ, chceš a potrebuješ ho 🙂

@mysiacik212 ja som na tom presne tak isto, mam nervy v poslednej dobe, ale oproti jej stavu su to len smiesne banality, uz vnimam cele tie stresy ako nic oproti tomu co sa s nou deje posledne dni, ani si nevieme uvedomit, ake je zdravie dolezite a cenne v zivote..

JA viem, že tehotenstvo má byť to najkrajšie obdobie pre ženu ale pre mňa to bolo veľmi ťažké obdobie, neviem či to bolo hormónmi alebo čím ale ja som stále len plakala, bola som precitlivená, urážlivá, nervózna ... na miminko som sa veľmi tešila ale aj veľmi som sa bála čo bude keď bude na svete ... ja si na tehotenstvo spomínam ako na veľký stres a veľmi smutné obdobie, bolo toho na mňa veľa ( svadba, prerábka bytu, zmena bydliska, audity v práci, hádky so svokrou ... ) ... všetko sa zmenilo po narodení malého ... od vtedy je všetko super ... a drobec ??? je troška mamičkár ale inak mu nič nebolo, bol a je veľmi dobré bábätko 🙂 🙂 takže neviem čo všetko sa prenáša na dieťa ... ale ja si myslím, že ak sa potrebuješ vyplakať tak sa vyplač je to lepšie ako keď to držíš v sebe ☹ ☹

@sonia1501 ved to..len neikedy sa neviem ovladat..:/ chudak priatel, si vyzerie aj co by nemal..:/ snazim sa mysliet aj na drobceka, len neikedy to napzaj nejde...kupili sme dom, pracujeme v BA cestujeme 120 km, prerabame..ako hruza des..do toho koopec inych problemov...neviem, asi by som sa mala naucit sa nejak obrnit voci vsetkemu,ale ako? :/

dakujem dievcata, nuz tak som to pocula ci uz citala neviem, ze dieta vnima stresy rodicov do troch rokov, mozno to zabudne ale bude to mat zafixovane v hlave a od toho sa bude odrazat cely jeho dalsi zivot, zdravie, povaha, osobnost... takze zdravym babätkom to este nekonci, ja sa bojim, ze to ovplyvni jeho cely zivot.. I tak budu mat nase deti tazsi zivot ako my, ved to vidime uz aj na pocasi ako sa meni, uz vobec nie je take ake ho pozname z nasho detstva...
Snazim sa na nu nemysliet, aj ked robim vselico mozne, ani o tom rozpravat nemozem, lebo nechce, aby sa to dozvedeli vsetci, aj sa mi o nej celu noc snivalo. Najradsej by som prerevala cely den, ale nemozem to ani navonok ukazat a mam este dve male deti, ktore ma teraz potrebuju vidiet stastnu, takze nemam inu moznost ako sa hrat na spokojnu a stastnu. Neostava mi nic ine len sa modlit za nu, toto jej pomoze teraz asi najviac a verit, ze sa vsetko na dobre obrati.

ja keď som bola tehu , tak manželovi zomrel dedko. Už na kare mi bolo divno a doma som dostala horúčky. Vtedy ma dcérka prvý raz kopla. Nakoniec som marodila 3 týždne, lebo som nechcela antibiotiká. Určite by som na ďalší pohreb nešla.

@misinka26 aj moje prve tehotenstvo bolo presne take ako ty opisujes, velmi som sa bala znovu otehotniet, ze co bude, ale toto tehotenstvo je ovela lepsie, ale co sa psychyky tyka, ovela tazsie, zazivam ovela viac stresov a este kde je koniec? Ach jaj, stale si myslim, ze uz tazsie nemoze byt, ale vidim, ze ano.. No nesmiem uz tolko premyslat, ja sa snazim aj zamestnat, som na nohach od rana do vecera. Ale zivot je raz taky, raz je vsetko super, potom sa vsetko len ruca..

@jolinarr juj pohreb mi ani nespominaj, bojim sa, ze by sa to snou az tak zle skoncilo, asi by som skolabovala... To sa nesmie stat.. no radsej uz idem, dakujem kocky za vase prispevky

@sonia1501 Aj ja sa bojím mať ďalšie dieťa, zatiaľ nad tým ani nepremýšľam, manžel by chcel ešte 2 ale ja mám nejaký blok a to som mala bezproblémové tehotenstvo, krásny pôrod a aj malý bol dobručký ... ja neviem proste nechcem aby som bola zasa 9 mesiacov taká ako predtým ...

@misinka26 my sme chceli mat tri deti. Bala som sa znovu otehotniet, ale inak by sme sa k tretiemu babu nedostali, uz mam len 3 mesiace do konca, potom sa uz budem citit vo vlastnej kozi. Hrozne sa tesim na maleho, aj ked viem, ze nebudem to mat lahke, lebo budem na 3 deti sama a ja ked mam nejaku pomoc, niekedy citim, ze je to ovela tazsie ako ked som na ne sama. Lebo nemam rada komentare co a ako spravne robit, zbytocne otazky a poznamky od mami a od svokry. Ale uz to, ze si budem moct dovolit si robit s vlastnym telom cokolvek (myslim tym, v klude sa zohynat, dvihat tazke, jest a pit hocico, aj si zapalit, ked uz budem mat vsetkeho dost na ukludnenie po tazkom dni), drzat dietu, cvicit jeeeeej to bude parada. Ako tehotenstvo je pekna vec, citit babo v brusku ale tie hormony ako vedia zatocit niekedy jajjjjj... necitim sa, ze som sama sebou.
Tych 9 mesiacov prejde ako voda, hlavne vtedy, ked uz jedno dieta mas, ved tie roky len tak plynu ako voda, ked si zdrava, tak preco nemat dalsie deti, je krasne mat velku rodinu, aj ked to stoji urcite nepohodlie a nervy, ale na zle clovek rychlo zabudne a ostanu len pekne spomienky a krasne deticky po nas :o)

@sonia1501 Ja viem, môj malý je môj najväčší poklad a nedala by som ho za nič na svete ... ja viem, že ďaľšie min. jedno dieťa bude ale neskôr, teraz sa chystám do práce aby sme si vyriešili bytovú otázku ( bývame so svokrou, nie u nej s ňou ) a potom to možmo bude lepšie a možno aj tým, že budem staršia a rozumnejšia mi bude tehotenstvo pripadať inak 🙂

@sonia1501 Bábätko to vníma, to je pravda, ale prosím ťa, ku všetkým tým trápeniam a stresom, ktoré máš, nezačni si robiť výčitky ešte aj kvôli tomuto. Niekedy, keď budú detičky spať, tak si len sadni, daj ruku na bruško a drobčekovi všetko vysvetli. Povedz mu, že sa trápiš kvôli kamarátke a že ti je smutno, povedz mu, že ti je ľúto, že to musí s tebou prežívať, hoci tomu nerozumie, povedz mu, že ho ľúbiš...ver tomu, že drobček to pochopí a aj tebe sa uľaví.

@sonia1501 bábätko vníma všetko a radšej by som myslela na to bábätko.... aj keď viem, že je to ťažké - bola som v 6 mesiaci, keď môjho tatka raz nepustili domov z jedného vyšetrenia, museli ho urgentne hospitalizovať a mame povedali, že keby ho pustili domov, tak sa zadusí. Potom sa rozbehol kolotoč vyšetrení s verdiktom rakovina, behom mesiaca tatka operovali - každý týždeň sme jazdili za ním (aj keď to nebolo blízko tam a späť to robilo skoro 200km). Naposledy som bola za ním 2 týždne pred termínom a tatka pustili deň po narodení nášho drobčeka. Bolo to veľmi náročné obdobie, nevedela som, či smútiť, alebo sa mám tešiť na malého. Ale radosť vyhrala a dajako aj ten tatkov stav som brala tak "s ľahkosťou" a bolo vidno, že aj jeho teší, že čaká svojho prvého vnúčika a to bola vec, ktorá ho držala nad vodou. Aj keď možno toto je opačný prípad, ale treba myslieť na dobro toho maličkého 🙂