Ako zvládnuť smrť blízkeho počas tehotenstva?

uprimnu sustrast ☹ . viem ze si kladies vela otazok a chcela by si, aby poznal svoje vnuca, ktore teraz cakas. ale ver mi, ze on je spokojny a je na teba hrdy. a velmi sa tesil z tvojho manzelstva, deti, rodiny... mohol odist spokojny 😉 .
viem ze myslis na neho kazdu sekundu v kazdej minute. ale mas dieta, mas manzela a v brusku ten najvacsi poklad aky môzes v zivote mat. my sa snazime s mm o dieta uz 3 roky. moji rodicia veeeeelmi tuzili po vnucke odo mna, hoci starsie sestry uz maju po 2 deti. a ja som tak strasne tuzila aspon im stihnut povedat tu stastnu spravu, ze som tehotna. pri smrtelnej posteli mojej mamicky by som si to snad uz aj vymyslela len aby som jej to mohla povedat. nepodarilo sa. a doteraz sa to nepodarilo a v tomto obdobi to prave budu uz dva roky od jej smrti ☹ . nikdy ti neprestane chybat. nie je pravda, ze cas to vylieci. ale naucis sa zit a spominat v peknom. uz nie kazdu sekundu v kazdej minute. ale spomenies si na neho kazdy den 😵
vychutnavaj si svoju rodinu a to stastie, ze mas deticky. pripominaj im ho aby vedeli akeho mali skveleho dedka. nic viac urobit nemôzes, pretoze ani on by si to nezelal. to, co by chcel zo vsetkeho najviac je, aby si si dala pozor. a nielen na seba, ale aj na to dieta, ktore nosis. mas velky zmysel zivota, pre ktory sa musis pozbierat 😉 .
tak vela stastia

... ja viem, že teraz je prvoradé bábätko ale nedokážem sa ukľudniť, neviem prestať plakať, keď tak na chvíľku a zase sa to opakuje dookola, dnes som bola u môjho doktora nech sa na drobčeka pre istotu pozrie a je v poriadku...už 4 noci som skoro nič nespala, nevládzem...

ja som si pocas tehu zazila dva pohreby s tyzdnovym rozostupom, islo pre mna o velmi blizke osoby, odisli necakane co bolo este tragickejsie, vela ludi ma odhovaralo ist trebars na pohreb ale ja som citila ze tam musim byt, manzel mi bol velkou oporou aj potom,
ak mas potrebu tak plac ak nie tak nie, nesnaz sa tlmit svoje emocie kvoli babatku, lebo to sa ani neda, a citi to urcite, mne vela pomohlo ked som odlozila cierne veci aj ked som to urobila velmi velmi nerada najprv

@lucia1981 nechaj si starsieho syna doma zo skôlky. kup si nejake bylinkove lieky na upokojenie a bud s rodinou. so sirsou, s mamou, so surodencami ak nejakych mas. ak byvas v byte, tak chod niekam prec. do prirody alebo na dvor. my sme boli vsetci spolu a synovcovia nas vyslovene "nutili" k zivotu.
myslim si, ze malemu sa nic nestane. presne, uz je vyvinuty. a toto najhorsie obdobie prejde. potom to uz vidis trochu inak, hoci nezabudnes nikdy. ale to ani nechces.
a to ze stale places nie je podla mna zle. lepsie ako by si to dusila v sebe. ja som strasne plakala kym zomrela. potom som nemohla zo seba dostat slzu. az neskôr. je to hrozne a nemalo by sa to stavat takym - podla nas mladym ludom. ale stava sa a zivot uteka dalej aj ked by sme ho chceli zastavit... nevies si predstavit ako by si zila, ale to ani nemusis, lebo jednoducho vsetko ide dalej 😒 . ale az neskôr pochopis, ze keby neslo, tak este len vtedy by to bolo zle.

@mabumi mám dvoch bratov, staršieho aj mladšieho, mladší je ešte dnes doma ale večer už odchádza ten starší býva v jednej dedine s nami, ja s manželom sme bývali s mojimi rodičmi a o to je to horšie, že s otcom som bola každý deň, my sme vždy boli taká súdržná rodina, vzťahy sme mali vždy veľmi pekné bez hádok a ja som si toľkokrát hovorila, že aká som šťastná, že sme taká rodina a teraz si proste neviem predstaviť, že už viac s nami nebude sedieť za jedným stolom, že nebude vidieť svojho druhého vnúčika, že sa s ním už nepoteší, môj synček Lukáško má 5 rokov a ja sa bojím, že si starkého nebude ani pamätať, mal len 60 rokov čo je hrozne málo podľa mňa....

@lucia1981 ani nevies, ako dobre poznam tieto pocity.... moja mama mala 57 a straaaaasne chcela zit. do poslednej chvile hovorila, ze bude bojovat, lebo ona je zvedava na to ako postavime dom, na nase deti. ze ma preco zit, lebo tiez sme taka sudrzna rodina ako vy. toto hovorila a ja som uz vedela ze zomiera. trhalo mi srdce a teraz mi ho trha znovu ☹ . nevies si predstavit zivot bez neho. presne. ale ani si ho nebudes vediet. ani neskôr. zrazu si len uvedomis, ze proste ten zivot ide. aj bez neho. proste ide a ty si to stale nevies predstavit ako pôjde bez neho dalej. ani po dvoch rokoch si to neviem predstavit.
maly si ho zapamata aj ked ma 5 rokov. dobre si ho bude pamatat. a povie o nom aj bratovi. aj vy mu budete o nom hovorit. moje deti ak nejake v zivote budem mat, uz budu poznat svoju starku len z rozpravania. a ja nikdy nezazijem ten pocit ist nakupovat vecicky s mamou. alebo si s nou dat kavu na terase nasho domu. je tak strasne vela veci, ktore by sme este chceli s nimi zazit. ale takto to musi byt a oni nas vidia a je im lepsie 😵 . tam kde su uz nie su podstatne veci, na ktorych tak zalezi nam tu... hlavne ze oni sa uz maju dobre a my ich musime nechat ist...

@lucia1981 ahoj,
ja mam termin porodu presne na prve vyrocie maminho pohrebu 😒 tiez sa vnucky nedockala, ale ja sa snazim nemysliet a nehovorit si take veci.. zivot musi ist dalej..
ta najhorsia bolest prejde a ked sa male narodi, uz to bude lepsie 🙂 mne pomahalo, ked som sa mohla s niekym rozpravat.. aspon na tom nete

@reanda ja sa rozprávať veľmi nedokážem s nikým, mám veľa priateľov ale tieto dni proste nie som schopná sa s nikým stretnúť, nedvíham mobil, neodpisujem na sms, proste som úplne odseknutá od ľudí a keď nemusím tak ani z domu nikam nejdem....jedine net je spôsob komunikácie ktorá mi teraz vyhovuje

@lucia1981 tak to nesil, rob to, co ti vyhovuje. mne tiez nerobilo dobre ked sa mi priatelia, hoci to mysleli dobre, snazili pomôct rôznymi slovami "utechy". ale s rodinou som sa rozpravala a to mi robilo dobre. nechodila som do prace ani nikam von 2 tyzdne. a potom tie prve dni po navrate boli tazke. ale ty si doma a onedlho zacnes riesit ine veci. neboj sa, ono sa to zlepsi. coskoro. to male bezbranne babatko ti nedovoli odrezat sa od sveta 😵

@mabumi dúfam, že ten malý človiečik prinesie radosť do života, aj môj prvý synček je mi teraz veľkou oporou, vždy keď ma vidí plakať tak mi povie "maminka neplač, veď náš starký je v nebíčku..."

@lucia1981 ano a presne o tom pisem. urcite nezabudnes, ale to male ta naplni takym stastim, ze hned bude vsetko jednoduchsie. môj synovec mal 4 roky a vôbec nezabudol. a ti starsi samozrejme tiez nie. no a najmladsi mal len necelych 10 mesiacov a este teraz ked vidi fotku, tak povie "taka" - starka a pobozka ju 😉

uprimnu sustrast 😒
viem si predstavit ako ti je.....mne zomrela mamka - bola som v 38 tt, nebola som koli vzialenosti ani na pohrebe, mala sa narodila 3 dni po umrti.... bola v poriadku, donosena, vitalna apgar skore 10/10....

skor ja som bola psych mimo.... den pred porodom som nic nejedla lebo sa proste nedalo, nic mi nepustilo, stale som bola myslienkami pri otcovi ako to vsetko zvlada... zorganizovat pohreb, vybavit kopec malickosti okolo toho, nespala som aj tak koli tehu ale vtedy to bolo este horsie proste totalna apatia. Jedine co ma drzalo nad vodou bol muz a to ze o chvilu sa narodi krpcek. Ten dostal tiez zabrat lebo sa spraval mimo normal 😖
Samotny porod bol skor o tom ze fyzicku bolest potlacila psychicka. Priznavam, ze zo zaciatku som hladela na ten batoztek a kdesi v hlbke som sa tesila ze uz je medzi nami, ziva a zdrava princezna ale zaroven sa mi tisli slzi do oci, ze mamka 5 r bojovala a nevydrzala par dni....
Na jej pamiatku ma dcerka druhe meno po nej. Teraz ked uz chape o co kraca tak je na to dokonca pysna 😀

Niet ti co poradit. Boliet to bude este dlho predlho. Je to uz 5 r a napriek tomu sa mi tisnu slzy do oci.
Chodime na cintorin, pomodlime sa, ked je vyrocna zadusna omsa tak ma cely cas drzi za ruku aby ma nebolelo srdiecko a aby som tolko neplakala.
A trosku pozitivneho myslenia - je to skvely priklad ako zrozumitelne dietatu vysvetlit ze ludia nie su nesmrtelni, ze sme pominutelni.....Dcerka ma taku teoriu - o zomierani a prichode babetiek na tento svet.
Ked je telicko cloveka velmi unavene tak dusicka odide do nebicka, unavene telo sa ulozi do zeme aby sme mali na zosnuleho stale pamiatku. A ked sa babatko rozhodne ze rodicia sa stale lubia a dalsie dietatko by ich potesilo tak anielik z nebicka cestou na zem sa zastavi po babatko a to sa rozhodne kedy a do ktorej rodiny pride na zem, potesit rodicov aj surodencov 😀 toto mi minule zapisla ked sme sa rozpravali o tom ake to bude ked za par tyzdnov nas bude o jedneho viac..... maly filozov 😝

pretrp to najtazsie a najhorsie teraz, snaz sa vytesnit emocie co najviac i ked to je nesmierne tazke a potom ked budete mat maly batoztek v rukach pojde vsetko hladsie
😉

...ďalšia noc zamnou a od nedele to bola prvá, kedy som aj trošku viac spala, no ráno bolo hrozné, otvorila som oči a zase som si uvedomila, že tu nie je a ten pocit bol hrozný, pozrela som sa von oknom, všade naokolo beží všetko ako predtým, ľudia idú do práce, deti do školy ale on tu už nie je, bože baby je to hrozné a ja čo by som dala za to, keby sa dal vrátiť čas.....

....tak som tu zase, veľa sa toho nezmenilo, v noci stále neviem spať a cez deň ani neviem ako sa premotám, teraz som si doma nechala Lukáška, nechodí do škôlky ale ani to nie je riešenie, lebo mu chýbajú kamaráti, ja fakt neviem, čo so sebou robiť..... ☹

Lucka čítam práve všetko to smutné čo prežívaš , keby môžem pošlem ti tolko energie aby si bola trošku veselšia aby si sa usmiala aby si nebola taká smutná , neviem či ´ta aspoń trošku poteší že ti niekto napíše no dúfam že áno , ja mám doma tri bambulky a keď sa pozerám na ne tak vždy keď ma niečo trápilo alebo už trápi tak pohlad na ne mi vždy pozdvihne náladu , a Lucka nepomohlo by ti keby ideš niekam mimo domu aspoń na chvíločku ? na prechádzku porozpráva´t sa s kamarátkou budem na teba myslie´t a posielam vela energie aby ti všetko dobre dopadlo pri pôrode a budem rada ak napíšeš nakuknem sem a rada ti ešte odpíšem držkaj sa

@anjelikovia3 ďakujem Ti veľmi pekne za milé slová a energiu... mne by odchod z domu asi veľmi pomohol, kedže s manželom a synčekom sme vlastne bývali s moji rodičmi teda aj s ocinom a veľmi dobre sme spolu vychádzali takže mne ho doma všetko pripomína a to ma veľmi bolí, všade ho vidím a cítim.... von veľmi nechodím, lebo hneď ako sa dostanem medzi ľudí tak sa po pár minútach roztrasiem a rozplačem a chcem ísť preč takže aj kamarátky som teraz skoro úplne vynechala zo svojho života, som proste stále sama so svojim smútkom a bolesťou, manžel je živnostník a keďže potrebujeme peniažky ako všetci tak robí od rána do večera a aj keď sa veľmi snaží pomôcť mi, nejde to...

keby môžem pomôcť ti tak to urobím s takou radosťou , najradšej by som ´ta niekam vytiahla do prírody , ale nedá sa tak dúfam že aspoń takto ke´d si budeme písa´t prídeš na iné myšlienky aspoń trošku hoci viem že je to ´tažkééé 😨 a kedy máš presne termín pôrodu? a už máte vybrané aj meno? podla toho čo som čítala to bude chlapček? a Lukáško má kolko rokov?

@lucia1981 uprimnu sustrast prajem lucka mysli na babetko ,a ver mi ked ho 1.krat uvidiš,zmierni sa tvoj žial,maš pre koho žiť!!! maš manžela,pride babo...drž sa ... 😉 ako povedal jeden znamy človek zo šoubizu,bol to jeho osud,my musime žit ďalej...

@dana33 ďakujem pekne, to hovoria všetci, že keď sa drobček narodí bude lepšie ale ja sa bojím toho, že mi bude ešte viac ľúto toho, že ho môj otec už nemôže vidieť a tešiť sa z neho....

@lucia1981 vidi ho...z neba... 😉

@anjelikovia3 ... ďakujem si veľmi zlatá, našťastie aspoň net ma drží v spojení so svetom, keďže takáto komunikácia mi momentálne veľmi vyhovuje, nikto nevidí či plačem alebo nie, či som smutná a človek sa tu môže vyrozprávať zo všetkého čo ho trápi...Lukáško mal 13.5. päť rokov a bola to prvá oslava na ktorej nebol môj otec, bol už v nemocnici ale všetci sme verili, že sa z toho dostane, keďže sme mali pocit, že každým dňom robí veľké pokroky.... Lukáško je veľmi zlaté, živé a vnímavé dieťa, vždy keď ma vidí plakať tak príde ku mne a povie mi " maminka neplač, veď starký je v nebíčku...." druhý bude tiež chlapček bude sa volať Lenny a druhé meno Pavel dostane po starkom, termín mám 29.6 ale vyzerá to tak že to bude aj skôr, keďže už pár dní mám bolesti ale drobček váži len 2800 g tak by sme mali ešte trošku pribrať.....

@dana33 to hovorí aj môj syn, že starký je v nebíčku ale sama neviem, či mám toho naozaj veriť, aj keď si myslím, že niečo na tom bude....

@lucia1981 ak si veriaca tak tomu veriš...

@dana33 som veriaca len posledné dni som na tom tak, že už neviem čomu a komu mám veriť...

Viem ako sa asi citis :( mne umrela maminka ked som bola v 6.mesiaci, znasala som to strasne zle, a bala som sa o dietatko. Nepustili ma ani na pohreb, lebo by som sa tam asi zosypala...moja mamicka bola ten najlepsi clovek akeho som poznala, lubila som ju z celeho srdca (a stale lubim). den co den na nu myslim, a velakrat sa aj rozplacem pri pohlade na jej fotku atd. maminka mala priatela (bola rozvedena) a s tym mala dcerku, ked maminka umrela, moja sestra mala 2,5 roka a zobral si ju jej otec a nedovoli mi sa s nou stretavat. Takze som naraz stratila dvoch ludi, ktorí pre mna znamenali cely moj zivot. Maminka mi velmi chyba a stale nemozem uverit tomu, ze uz tu nieje, umrela taka mlada (42r.). babatko sa mi nastastie narodilo zdrave, uz ma 3 roky a je mi luto, ze nikdy nepoznal osobku, ktora sa na neho tak strasne tesila :'( kedze uz od pohrebu presli 3 roky, cas trosku moju bolest vyliecil, ale kazdy den si poplacem, nikdy sa nezmierim s tym ze umrela a nikdy na nu nezabudnem. den co den na nu myslim, sniva sa mi o nej...Dufam, ze vidi mojho synceka a mna a je na mna hrda .

@lucia1981 hovori sa panboh dal,panboh vzal...maš pri sebe manžela , synčeka to je teraz pre teba najdoležitejšie...viem,panbožko robi veci ktorym niekedy nerozumieme 😒 ,ale tak to proste malo byt...život musi ist dalej koli svojej rodine,ta ta potrebuje bud silna...

@dana33 ...ďakujem Ti ale je to všetko veľmi ťažké...

@adriana1712 ...presne toho čo si napísala sa bojím najviac, že nikdy tá bolesť neprejde, u Teba prešli už tri roky a nezmierila si s tým, ja viem že to bude tak aj u mňa, že tá bolesť bude stále tu, spomienky, fotky, veci, ktoré nám pripomínajú, že tu už nie sú.....veľmi ma mrzí, že sa nemôžeš stretávať so sestrou, je to nepochopiteľné, veď aj ona by bola podľa mňa rada, keby ste mohli byť spolu a ty by si jej mohla rozprávať o tom, že akú úžasnú a milujúci mamičku ste mali....ja som sa tiež bála o maličkého v brušku, lebo pohreb a všetko okolo toho som znášala veľmi zle, ale našťastie je v poriadku aj keď si myslím, že by mu už bolo lepšie vonku s nami ako v brušku, kde somnou musí prežívať deň čo deň smútok, bolesť a slzy...

@lucia1981 Moja neboj sa. Takto: ja som sa s tym nikdy nezmierila a ani sa nezmierim, stale to velmi boli aj ked uz to neprezivam tak intenzivne ako prve mesiace, ale je pravda ze bola to velmi velmi blizka osoba (tvoj ocko) a ta bolest tam bude stale. Mnohí mozno pisu, ze to cas vylieci, atd...ale neprezili si to..ja som si to prezila a stale to prezivam, a vidis, presli uz 3roky a stale placem. nechcem ta samozrejme strasit alebo co, ale nebudem ti predsa len zo slusnosti pisat, ze to prejde atd. Mozno prejde, ale po dlhej dlhej dobe. Hlavne ak ti mozem poradit..venuj sa 100% svojej rodinke , mne len moj syncek pomaha na chvilu sa odreagovat. Drzim palce..