Nie som si sama sebou istá i napriek tomu, že cvičím
možno mi tu poradíte, vypočujete ma 🙂 som v štádiu kedy pravidelne cvičím, cvičím už 2 roky s menšími prestávkami, no upravila sa mi postava 🙂 nie je to síce to, čo chcem a viem, že ešte musím do toho ísť viac, no v poslednom čase neviem čo sa stalo, ale vôbec sa z toho neteším
cítim sa stále, ako keby som nerobila dosť, stále si hovorím že ešte to nie je ono a potom strácam aj sebavedomie a necítim sa sama sebou istá, necítim sa pekná a mám pocit, že som sa predtým cítila krajšia čo nedáva zmysel, práve že by to malo byť opačne
neviem prečo to aktuálne v sebe tak mám 🙂 je to kríza? mám pocit že je to v hlave, telo vládze, ale tá hlava a už neviem čo s tým 🙂
Mozno za to moze to cvicenie. Mozno teraz castejsie vidas ludi, ktori cvicia, vsimas si ich postavy, porovnavas sa. Pripadne sa rozpravas s nejakym trenerom alebo pozeras videa, v ramci coho sa dozvedas, co vsetko sa este da vylepsovat. Takze mas vlastne casto pred ocami to, co si este nedosiahla.
Mozno by si mohla zmenit ciel cvicenia, pripadbe mozno aj stravovania. A sice nedavat si za ciel taku a taku postavu, ale zdravie a vitalitu.
zjavne máš bordel v hlave... uprac si hlavu a predovšetkým sebavedomie. potom môžeš vážiť aj viac kíl, než je "povolené" pre tvoju výšku, i tak budeš pre okolie zaujímavá... ak si sa však zamerala na to, že dôležitá je iba postava, máš smolu. môžeš vyzerať úplne super, ak máš v hlave bordel, nebude to stačiť. stále budeš nespokojná...
Keď človek začne cvičiť, chce vyzerať stále lepšie a aj malé nedostatky chce vylepšiť čo najviac k dokonalosti, na tom nevidím nič zlé. Aspoň u mňa to tak platilo.
Ak tvoje telo vládze, zvyšuj postupne záťaž - intenzitu pri cvičení a budeš prekvapená ako sa budeš stále zlepšovať a čo všetko dokážeš, s tým príde aj vyformovanejšia postava.
Ja by som si dala hodiny s trenerom, to potrebuje psychicku motivaciu. U mna je to dost dolezite. A mozno aj nejake tipy ako dalej k vysledku. Zrovna vcera sme to rozoberali, moja trenerka a aj ja sme tym presli, robili sme urcite cviky a po roku to nemalo taky efekt. Tak to chcelo nieco ine a to uz chcelo pomoc niekoho ineho, co vie co s tym robit. Lebo ja by som ostala inak zaseknuta s tym, ze sa uz netesim, lebo viem, ze ma caka drina a neni to ono
ja si myslim, ze kazda z nas ma niekedy ten pocit aj ja, staci, ze den predtym viac zjem, zavodnim sa a uz nie som spokojna, ale staci, ked si pozriem stare fotky a hned som spokojna, ak si sa radikalnejsie zmenila, malo by to pomoct a je to len myslienkova kriza, pokracuj v cviceni a zdravej strave