Poradíte?Aj blízke okolie.Moja dcéra 13 r ma svojskú introvertnu povahu a nevie si nájsť kamarátky, komunikovať v škole, je samotarka, ale túži po kamarátke a trápi sa.Zmenili sme školu a to isté.
Ja viem, že chyba je v jej povahe, ale neviem ako ju nakopnúť, že aj on musí spraviť prvý krok, neodpovedat jednoslovne.Ona je schopná chodiť do školy 5 r a s nikým neprehovorit a závidí ostatným, že majú kamaratov.Nikto jej zle nerobí ...potom je upnuta na mňa mne robí program, doslova na mne visí a nedá mi dýchať.
Mnoho detom toto spravila pandemia. Ked trcali doma, odnaucili sa kamaratit. My sme toto riesili kurzami, kruzkami, kde boli deti s podobnymi zalubami. Dcera dokonca nechala klavir, lebo to mala individualne hodiny a ked sme chceli nieco pridat, tak sa jej zdalo, ze je toho na nu moc. Nevadi, ved virtuozka nebola a nech ma radsej kamaratov a trosku radosti.
Jedno jej sadlo, jazykovy kurz - tam boli zaujimava skupina, druhe jej nesado, kreslenie - tam boli same baby a pacila sa jej len lektorka. Ale pokracuje. Je to cosi take na pomedzi, ze travi cas s inymi ludmi, pri svojej zalube a aj ked sa mozno nestanu kamarati, zacinaju vsetci od nuly, je vacsia sanca, ze sa skamaratia - treba jej dat priklad, ze aj my rodicia si hladame priatelov v skole, v praci, ale naj priatelstva su s ludmi, s ktorymi mas nieco spolocne. Skusit ju navdadit, ze aspon jednu hodinu nech skusi... Aj to ze bude nieco ine robit ako doma sediet, ze pojde niekam inam, aj to jej pomoze. Bude tuzit mat viac podobnych zazitkov, ak tam bude dobre.
V skole sa nasa porozprava, ale nejaku stalu kamosku tam nema, odislo im dost decak na gymko 8-rocne. A aj sa stale odstahovali/pristahovali novi, stale maju tu triedu nejako inak. Tak si nosi knihu a cez prestavky cita.
ZUŠ, krúžky, šport - tam si skôr nájde kamošov ako v škole