Ako ste sa s tým zmierili? Ja sa s tým neviem zmieriť, neviem vstúpiť ani do detského obchodu. Strašne to boli že sa nám nedarí, že nemôžem prirodzene otehotnieť že ani to IVF nevyšlo.. neviem sa s tým zmieriť, prídem si neschopná, nemožná..
Nádej umiera posledná...ale najlepšie je začat sa pomaly zmierovať s tým, že nemôžeme mať všetko čo by sme chceli :( ja, koľko tehotenstiev bolo v mojom okolí, toľko jaziev mám na srdci, hoci jedno dieťa mám, ale aj tak ma to hrozne bolelo, že nemôžem mať viac detí.
Chce to čas. Aspoň u mňa to tak bolo. Ja som si uvedomila, že buď sa budem celý život trápiť tým, čo nemám, alebo budem vďačná za to čo mám.
Ahoj. V prvom rade - NIE SI NESCHOPNÁ ANI NEMOŽNÁ. Máš/mate zdravotný problém. Niekto ma cukrovku, niekto rakovinu, niekto je ochrnuty, a na niekoho vyjdú problemy v reprodukčnej oblasti (tiez patrím do tejto kategórie). Proste život zial nie je ku každému rovnako fér.
Ani to IVF nie je záruka rodiny, ale možno po XYZ opakovaných pokusoch by vam to vyslo, tak ako mnohým iným párom tuto. Možno však nie, a je vam súdené dať domov odpustenému dieťatku, ak túžite byt traja. Záleží, na čo sa cítite.
Myslím, že máš právo odsmútit si to. Nemusis chodiť do detských obchodov, ani nemusis o tom s nikým hovoriť, pokiaľ sa na to nebudeš cítiť. Ale psychika tiez robí veľa, tak sa skús nejako sustredit na to, čo vás v živote čaká a nesmúť pridlho za tým, co sa vam dodnes nesplnilo - život je prikrátky.
Určite nie si neschopná, nemožná.
Vies,co ja ked vidim dnesne decka na ulici ako sa natriasaju pred mobilom a tik tokuju tak si vzdy povoem boze ako dobre,ze nemam deti. Asi by ma porazilo z nich 😂 ale tak chapem ta. Ja som to nastastie nikdy tak neprezivala,beriem to ako fakt. Jedine,co mi je luto,ze starneme a ostanem na stare kolena sama ani pes po mne nestekne. Teraz som obklopena detmi z rodiny,ale tie vyrastu a uz ich nebude zaujimat ich teta.
Ako sa máme zmierniť my matky chorých detí,že iné majú zdravé.....to by sme nemohli vojsť nie že do obchodu z detským oblečením,ale ani na ulicu a ani žiť medzi ľuďmi....je mi to ľúto no každý máme nejaký osud ...život...a musíme ho prijať....nemôžeš mať deti? Chces ? Osvoj si....nechceš cudzie? Tak musíš tak žiť proste normálne žiť ak by sme boli všetci takyto za všetko lebo chceme a nemáme tak to nezmiernenie prerastie do nenávisti zášti a to už ako by vyzeral svet neviem .....
Ahoj. Chapem ta,presla som si tym, mala som uplne rovnake pocity. Pomohlo mi prijat to a tesila som sa potom s inymi,vzdy som si opakovala,ze dnes je dnom inej,ktora otehotnela, nebola som na rade. A trpezlivo som cakala na ten moj den,kedy JA budem ta,ktora otehotnie a ked sa to stalo, tak som si stale hovorila ze dnes konecne ja! A zaroven som ostala myslou s tymi,ktore som "predbehla",lebo oni cakaju dlhsie... chapes ma? 🙂 prijmi to, cakaj, bud trpezliva a rob vsetko to,co uz nebudes moct ked budes mat deti... prajem ti doslova prijemne cakanie!
Tehotenstvo inych zien neovplyvnovalo moj zivot.
Mna zaujimalo to preco ja neviem otehotniet.Ine zeny za to nemohli.
Tvoje pocity su vsak v poriadku.
Ked sa ti nahodou vsak podari otehotniet tak necakaj ohnostroje to ta zase budu trapit ine myslienky.
Ja osobne mam strach co bude uz som zasla az do puberty 😂.
Ja som síce jedno dieťa mohla mať, ale prišli zdravotné problémy a som neplodna. Necítim sa menejcenna, a keby nemám dieťa určite si adoptujem.
Ono az taka sláva to neni mat dieta, Ved ti staci tu na MK citat tie problemy a pribehy. Na druhej strane ak ti príroda nedopriala, ber to ako fakt. Mam kopec kamosiek co nechce deti ale aj take co nemozu mat deti a ziju si super zivot. Cestujú, maju s partnermi uplne ine vztahy ako my co sa naháňame okolo deti, domacnosti. Maju cas sa venovat svojim koníčkom, sebe samým. A to su uz 50 rocne. Cize nepíšem o mladych pároch. Zivot mozes mat naplnený aj bez deti.