Zmiešané pocity

Najdlhšia veta akú som kedysi čítala 😅
Pocity normálne ešte sa môže stať že otehotnieš a budete mať 2 deti. Ži a užívaj si život

nezavahala som ani na sekundu ani raz ze niesom si Ista ci dieta budem lubim a ci ho prijmem to nie
Svoje rozhodnutie Nelutujem tesim sa Na Babo
Uz len tym ze sme zapisany do zoznamu ziadatelov ze sme podstupili pripravu a cely Ten proces sa mi zmenil zivot cakam Na babo viem ze ci za rok viac ci Menej sa moj zivot zmeni od zakladov a ja budem Matka a neviem sa dockat no Ten pocit a zavist smutok a beznadej ze zname su zazracne vsetke tehotne ze kazdy naokolo riesi deti Tehotenstvo atd ..
Ma zabija
Neviem sa napriek vsetkemu zmierit s tym ze nam to nejde a zahodit to za hlavu napriek vsetkemu stale rozmyslam co skusit aby to vyslo

Snazim sa uzivat si… a mas
Pravdu ale to ze to Nikto nevie zarucit ze raz Budem cloveka zabije tiez…
A jasne hovorim si ze ved uz nedlho a nebudeme sami tak sa snazim robit to co by s dietatom uz nebolo mozne a uzivat si ale ak Nieco Velmi chces nejde to “ uzivas si “ ale v hlave mas stale to iste

Je veľa prípadov že si dieťa adoptovali a časom sa im narodilo ich vlastne. Presne z dôvodu že prestali byt pod tlakom že zostať stoj čo stoj tehotná

Ahoj to máš také myšlienky ako aj ja tiež mám 26 rokov s manželom som od 16rokov tiež sa snažime až do teraz tiez prípravu e už končili čakáme že kedy budeme zapísané do zoznamu ale tehotná som bola ale potratila som imseminacia tiež bolo darilo sa ale musela som ísť na operáciu mala som slepé črevo tak ináč sa nedalo robiť nič ivf tiež bol nedarilo sa mala som malo vajíčka a ďalej sa nemohli... 2 krát ivf mala som iba 2vajicka tak povedali že malo tak nič z toho tak sme sa rozhodli že už dosť bolo plačú a tak... Tak sme sa rozhodli že si adoptujeme dieťa ale stále myslím tiež na tehotenstvo a snívalo sa mi že som si robila test a bolo pozitívne tak som sa tešila že konečne budeme mať svoje vlastné dieťa a na adopciu som nezrušila na to som mala tiez v sne že tak som povedala manželovi. A tiež bolo toľko smútku toľko plačú a toľko nepodarených testov😮‍💨 ale ten pozitívny mám stále ako som bola na imseminaciu mám ho stále pri sebe a niekedy si aj po plačem no čo už.ale som šťastna že už máme za sebou všetko vybavené len čakať na bábätko ♥️

Tvoje pocity sú úplne normálne a pochopiteľne,ja mam tiež 27r a tiež nemôžeme otehotnieť a aj keby sme sa dali na adopciu vždy budem cítiť tu bolesť a bezmocnosť.

Odporúčam ti popri čakaní skúsiť ešte NaPro technológiu, stránka plodar.sk . Je to liečba neplodnosti, nie obchádzanie problému umelým oplodnenie. Naozaj dôkladne riešia zdravotný stav páru, majú veľké skúsenosti aj s pcos.
Samozrejme sa to nevylučuje s adopciou 🙂 Keď sme boli na súde o zverení syna do pestúnskej starostlivosti, bola som v 5.mesiaci, pýtali sa, či sme si to nerozmysleli. Známi nás predtým odhovárali, že pestúnsku nie, lebo nevieme, ako dlho s nami dieťa bude. Samozrejme sme si ho nechali. Dcéra zomrela v 38.tt - to píšem preto, že bola s nami len tých 9 mesiacov, oveľa kratšie, než syn - že proste predsudky o tom, prečo neísť do náhradnej rodinnej starostlivosti sú úplne mimo, budúcnosť nepoznáme, dôležité je len milovať a nechať sa milovať 🙂

@any_soj ahoj Hladala som na stranke ale nic som nenasla ze o co vlastne ide a kde su kedze hadam ze sa tam dochadza na vysetrenia ze? A ak som spravne pochopila tak Oni patraju po pricine neplodnosti…. Kedze ja Mam pcos a nemam ovulaciu to je pricina… aj ked vyvolam ovulaciu liekami tak proste neotehotniem

Nielen pátrajú, aj ju riešia. Majú aj iné postupy ako centrách asistovanej reprodukcie, viac sa "babrú" s každou ženou. Zatiaľ títo traja na Slovensku len sa tomu venujú, sú na to drahé školenia v zahraničí a žerie to kopu času, preto sa tomu venuje len málo lekárov u nás. https://www.plodar.sk/gynekologicke-ambulancie/

Ahoj. Teraz máš také hluché miesto medzi prípravou a tým, kým vás oslovia.. poznám to z vlastnej skúsenosti. U mňa to bolo ešte znásobené tým, že som počas prípravy aj otehotnela a v čase čakania v poradovníku o bábo sme prišli, tak masaker. Ale teda keď k nám prišlo bábo formou adopcie, vyplnilo mi to celé srdce, napriek tomu som verila a dúfala, že teraz sa zadarí aj vlastné- lebo presne- veď aj vyššie koľké píšu, že po adoptovanom sa tomu a tomu a susede a známym narodilo vlastné. Pche! Nepodarilo sa ani vtedy. My sme sa dali aj na proces druhej adopcie a teda už máme doma detičky dve a poviem Ti pravdu, že akékoľvek myšlienky na vlastné tehotenstvo som už zažehnala. Dokonca si to už ani neviem ani nechcem predstaviť. Proste sme komplet a vnútorne som úplne ale úplne stotožnená, že to takto zostane. Toto je ale môj príbeh, postup, moje pocity. Niekto ich môže zacítiť už pri prvom, niekto pri druhom a niekomu ani tri adoptované nemusia stačiť, aby v sebe túžbu na vlastné potlačil.

Dakujem vsetkym za zdielanie vlastnych pocitov pribehov … ked sme sa rozhodli ze ideme ziadat o adopciu a zme sme si 100% isty ze to chceme tak som na isty cas zabudla na vsetko a tesila sa na adopciu pripravu na vsetko bolo mi vsetko uplne jedno kto je tehotny a ci budem ja toto vsetko trvalo aj pocas celej pripravy bola som stastna ako Keby som zistila ze som tehotna a potom
Po priprave mi preskocilo a som tam Kde som bola cele Tie roky… ked sme sa snazili o babo… cakala som ze ma tu ukamenujete ze moje pocity niesu normalne a ze sa s tym uz mam zmierit ale som “‘rada “ ze take pocity ludia mavaju napriek tomu ze cakaju na dieta
Velmi mi to pomaha vediet ze niesom sama a tieto pocity su okey velmi dufam
Ze az pride babo nebudem mat cas mysliet na tehotenstvo a ze to nase vysnivane babo nam zaplni miesto v srdci natolko ze zabudnem na vsetko
Ale zial momentalne som natom vselijako
A dufam ze uz coskoro vsetko pomine a mne spadne zo srdca ten obrovsky malvan lebo uz nevladzem ako moc
Ma to tazi trapi a nikto mi s tym nevie pomoct
Bodaj by sme
Uz dieta mali doma nech.. som konecne stastna a spokojna… lebo clovek to ma v kuse hlavne stoj co stoj chce otehotniet

Počuj podľa toho ako to teraz píšeš... Ti jednoznačne odporúčam psychoterapiu, opisuješ to ako veľmi intenzívne. Neviem, či je ok naložiť na dieťa ťarchu toho, aby ťa zbavilo týchto ťažkostí, a tiež či to ustojí tvoj vzťah s dieťaťom, ak ťa toho nezbaví. Lebo je dosť možné, že nie. Že proste tvojej psychike nestačí, aby prišlo dieťa, ale potrebuje sa vyrovnať s tým, že veci nie sú vždy ako chceme, naučiť sa spracovať ťažké situácie tak, aby si nežila len tým.

ahoj, mala som gyn problemy dlhodobo, od 12, vaznejsie od 19 rokov a vedela som, ze otehotniet bude asi tazke. manzela som stretla az po tridsiatke,svadba v 34 a gyn stav uz nebol dobry. potom mi ale drgyn dal velku nadej na tehotenstvo, ktora bola zial falosna a sam o tom urcite vedel. raz ho zastupovala kolegyna a ta mi otvorila oci. mala som 37.
isli sme do adopcie. zmierila som sa s tym, ze neotehotniem. chodim aj na napro zo zdravotnych dovodov a velmi mi tam pomohli, vdaka nim mam este maternicu a normalny cyklus. predtym som krvacala hocikedy, tyzdne, mesiac, raz normalne, potom privela - pohotovost. brala som vysoke davky hormonov, ale nezaberali. pomohli mi az v napro v poprade- o.z.terezka. ale su aj v ZA a myslim, ze uz aj v BA.
cakame 1 rok a 2 mesiace. u kazdeho to je cakanie ine. kazdy to preziva inak, neexistuje jeden spravny sposob.
je dolezite, aby ste sa dostali do pokoja, skuste si kupit mojkacika, latkovu babiku, dajte si ju k vam do postele. potom ho date babu pri interakcii, aby si navyklo na vasu vonu.kup nieco pekne, ciapocku. mysli na babo, ktore pride. pojmi to mozno trosku ako duchovne tehotenstvo. vase adoptivne babo je uz mozno pocate, mozno este nie. mysli nan.
skus si predstavit, ze vase adoptivne babo bude vase prve babo. predstavuj si chvile s nim. nemusis intenzivne. skor aby tvoje podvedomie prijalo tento scenar.
neviem, ci moja rada bude vhodna akurat pre teba. a mozno len potrebujes cas a sama najdes sposob ako to prijat. biologicke babo zatial napis na zoznam "mozno raz" a podobne.
my sa tesime, uz sme podostavali kopec veci a verim, ze tento rok sa dockame. ale zas my sme mali tu milost, ze sme kvoli neplodnosti nikdy neplakali ani sme sa netrapili. nejak sme dufali, ale neupinali sme sa na to. aj ked po detoch sme velmi tuzili.
pridaj sa k nam do skupinky: adopcia, proces, cakanie a sleduj forum adopcia, aka bola vasa cesta k dietatku. najdes tam vela povzbudenia, pochopenie aj rady a je tam vela zien, ktore su na rovnakej lodi. dobre je zacat o tom aj rozpravat s blizkymi ludmi (treba starostlivo vybrat s kym), pripadne aj tu na koniku, ja tu prispevky citam velmi rada. verim, ze ti to pomoze🙂

@janetinka27 aj autorke želám všetko dobré do nového roku, nech sa splnia túžby vášho ❤

@loliki dakujem ti velmi pekne a rovnako tebe aj vsekym zienkam zelam len to najlepsie ❤️