Spokojnosť a skúsenosti s adopciou

@lucka_ke aj v mojom,

ahoj, v com myslis negativna skusenost? myslis vybavovanie alebo potom zivot s dietatom? mozes sa opytat aj tu:
forum:
https://www.modrykonik.sk/forum/adopcia-a-nahradna-rodina/adopcia-aka-bola-vasa-cesta-k-dietatku/?page=1318#post-87044340
skupina
https://www.modrykonik.sk/group/8771/

Poznám dve baby v mojom veku ktoré boli adoptované a tiež to bolo negatívne. Úteky z domu, drogy, alkohol a cigarety v mladom veku. Jedna utiekla ešte pred 18tkou za svojou "priateľkou" a druhá veľmi skoro otehotnela.

V mojom sirsom okoli poznam 6 adoptovanych deti, tri dospele baby po 40tke, zvysne deti od 10-18 rokov. Vsetky pripady su take, ze normalne deti, normalne rodiny…

Ďakujem zavaše odpovedě.

Poznám 7 deti ktoré boli adoptovane. Len v jednom prípade z tých deti vyrástla úžasná zodpovedná žena, matka a vyštudovaná Ing. Takže nejaká mala šanca tam je, že to môže dopadnúť aj dobre. (Lenže ona mala aj sestru, ktorá dopadla paradoxne VELMI zle a ona možno kvôli tej sestre sa snažila celý život byť jej druhou mamou, oporou)

Ahoj. Ja mam adoptovane 3 deti a pracujem v detskom domove. Deticky su take, ako ine deti, ale nesu si zo sebou traumu z detstva. Moje starsie deti maju za sebou aj tyranie, takze tam je to o kusok zlozitejsie. Treba im pomoct zahojit tieto rany. Aki ludia z nich vyrastu, to neviem. Prave vstupuju do pubery. Ale zatial mozem povedat, ze som na nich strasne pysna a do konca zivota ich budem bezvyhradne milovat.

Tak isto sme čakatelia odrádzali nás s manželom od toho nakolko ja nemam ešte ani 30 a že si neviem predstaviť čo to je .. V rodine mame dve deti a su uplne super … a čo čitam že pisali vyššie že cigarety ,alkohol a podobne je to bežne aj pri neadoptovaných deťoch len žiaden rodič sa nepochváli čo pri adoptovanych sa to už hroti.. Ja odporučam za mňa super skusenosť ,samozrejme musiš mať na toho povahu a ísť tam s tým že ste zmierený s tým že stať sa môže čokolvek samozrejme dosť je to aj o tom ako si vychováš sama to dieťa ..určite v tomto pripade ja by som sa neradila druhych každy ma iny nazor skuste navštivit centrum ktore sa venuje takymto deťom možno zmeniš nazor k dobremu alebo zistiš že to nieje nič pre teba ..

v rodine máme, žiaľ veľmi zle to dopadlo, veľmi mi je ľúto adoptívnych rodičov, čo všetko museli prežiť a stále prežívajú za trápenie, keby sa dal vrátiť čas, tak by si toto dieťa nevybrali, ale žiaľ to sa nedá, aj napriek tomu, že sa veľmi snažili z toho dieťaťa nikdy nebude dobrý človek ....

Zial aj moja sestra ma a adoptovanym dietatom negativnu skusenost. Zobrali si 4-rocneho chlapceka, vsetci sme ho milovali, venovali sa mu, nerobi sa ziadne rozdieli ci je vlastny alebo nie, ale zrejme geny boli silnejsie. Najmä v puberte drogy, uteky z domu, kradnutie doma i vonku, bol umiestneny do reedukacneho centra, po navrate bol chvilu klud, ale po case sa to vsetko opakovalo, az sa sestre so svagrom vyhrazal ze ich da zabit. V dospelosti skoncil 2x vbase, za kradeze, teraz ma 37 a partnerku a dieta, nevie sa zamestnat, nalomene zdravie, kazdemu sa ospravedlnoval zato ako sa spraval, ale vztahy su narusene, aj ked sa s nim snazime vychadzat.