Popíšte vaše skúsenosti s adopciou 5-7 ročného dieťaťa

osobnú skúsenosť nemám, iba s bábätkami, ale známa si adoptovala 4 ročné dieťa, no dosť náročné je to. aké veľké máte dieťa?

dakujem za reakciu. ako dlho cakali? preco je to narocne? mame 7 rocne. adoptovane by sme chceli mladsie, preto ten interval 5-7 rokov.

@help0001 lebo to dieta si nesie velke traumy, vo vasom pripade je 7 rokov privela

asi mas pravdu, okolo 5 rokov by som si vedela urcite lepsie predstavit. viem, ze to moze byt narocne. tych informacii k adopcii vacsich deti je vsak zalostne malo. v okoli nepozname nikoho.

@help0001 drzim palce

dakujem

@help0001 cim mensie dieta, tym si menej zleho co zazilo pamata.tvoje dieta je uz tiez dost velke na taku zmenu ako novy clen domacnosti...je to tazke na jednej strane tuzba, dobry pocit, ale ja mam v okolo 2 rodinky a je to narocne poruchy spravania, ucenia, ta nelaska, ktoru dostali v prvych rokoch tam je citelna tie deticky sa nevedia pritulit, su citovo chladne, ale oni uz brali 2 a 3 rocne dieta teraz su to skolaci tretiaci

Vlastnu skusenost nemam iba z okolia a teda velky problem mali a tie sa prehlbuju dalej. Z mojho pohladu to vidim aj v tom,ze to dieta nikdy nebudu milovat ako svoje a nebude medzi nimi puto a druha vec. Tak velke dieta si nesie kadeco v sebe a detska dusicka je navzdy poznacena. Jedna kamoska ma tak zle deti,adoptovala dve naraz,ale tie povahy museli zdedit po rodicoch. Nieco sa podarilo vychovou skorigovat,ale je to narocne. Ale kazdopadne ma kazdy u mna velky obdiv,ze dokaze prijat cudzie dieta a poskytnut mu buducnost.

Neuvažovali ste aj o pestúnstve? Právne voľných detí je podstatne menej a aj tie druhé potrebujú pomoc. Pre vzťah s dieťaťom rozdiel nemusí byť podstatný. Prijať väčšie dieťa nebýva jednoduché. Môže to dopadnúť skvele aj mizerne. Pri adopcii je to pre jej nezvratnosť niekedy náročnejšie.

@help0001
Napíš do diskusie Adopcia - aká bola vaša cesta za dieťatkom. Je tam jedna pani, čo si brali z DeD naraz dve detičky, trošku staršie, predškolského veku. Sú veľmi spokojní a chcú si vziať ďalšie dieťatko.
Takže myslím, že áno, baby vyššie majú pravdu, čím dlhšie trpí dieťatko v pôvodnej rodine, tým väčšie následky na duši bude mať. Ale... všetko je aj o tom, ako zvládajú náhradní rodičia náročné výchovné situácie, ako si "sadnú" povahy rodičov a detí... a mnoho ďalších faktorov.
Lebo čo jeden človek nezvládne, iný to zvláda s nadhľadom...
Aj v bežných rodinách to býva občas tak, že budú mať napríklad viac detí, so všetkými to rodičia zvládajú fajn, ale jedno dieťa je fakt tvrdý oriešok a narobí celej rodine veľké problémy. A to dieťa predsa má ich gény ako aj tie ostatné deti a predpokladám, že dostávalo rovnakú výchovu ako ich ostatné deti. A predsa to neklape s ním tak, ako by malo.

Je to náročné určite, hlavne kvôli vzťahovej väzbe, dieťa sa fixuje na opatrujucu osobu (matku, otca) do troch rokov. Ak si dovtedy ten vzťah nevytvorí, môže byt také, že ma rado všetkých a nikoho alebo naopak, chladné, citovo vyprahnute. Ak bolo odobraté z pôvodnej rodiny v 4-5 rokoch, už si nesie traumy z tej pôvodnej rodiny (nikto neodobera dieťa len tak, takže to dieťa bolo zanedbavane, odstrkovane, týrané, nemalo vhodné podmienky pre svoj vývin atď).
Musíš byť na to psychicky pripravená, že to bude s takým dieťaťom náročnejšie a ja osobne by som si také dieťa vzala, len ak by to bolo moje prvé dieťa.
Trosku by tam mohol rezonovat aj ten vzťah s novým súrodencom - ty máš svoje dieťa, už pomerne veľké, ktoré ma za sebou krásnych 7 rokov lásky a starostlivosti a zobrala by si si dieťa, ktoré uplynulých 5 alebo 6 rokov žilo v zlých podmienkach, má za sebou veľa trápenia a bolesti... Úplne prirodzeným nasledkom by bola závisť adoptovaneho dieťaťa voči tomu staršiemu (no nemuselo by to vôbec prísť) alebo naopak, neprijatie mladšieho tvojim prvým dieťaťom. Ja by som si vzala úplne v pohode štvorročné dieťa, ale s tým, že by bolo prvé. Potom ďalšie adoptovane by mohlo byt tiež staršie, aby tam zasa nebol ten rozkol - ďalšie dieťa je novorodenec, ktorého si beriem hneď k sebe, dávam mu lásku, domov, všetko a to staršie si ešte pamätá svoj pôvodný život, aj keď svoju novú rodinu miluje - opäť môže prísť žiarlivosť, neznášanlivosť, staršie dieťa môže prejavovať regres.... Juj, také je to náročné pri týchto kombináciách vlastne +adoptovane... Sami sme to dnes riešili. Nechceme, aby bol náš syn jedináčik, ale ja si na ďalšie tehotenstvo netrúfam už a vždy som si veľmi chcela dieta adoptovať - no len nechceme, aby bol medzi nimi príliš veľký rozdiel, maximálne do troch rokov - nie čo sa dátumu narodenia týka, ale dátumu vstupu do našej rodiny. No na dieťa do roka sa čaká dlhšie ako 3 roky. Na rómske nie, ale nechcem, aby malo jedno moje dieťa niekedy pocit, že je iné ako to druhe. Viem si predstaviť, že to rómske by bolo v bielej spoločnosti diskriminovane už len preto, lebo je rómske, hoci by malo bieleho súrodenca a bielych rodičov. To by mu mohlo ešte viac ublížiť. Keby rómske, tak nech sú rómske obe.... Každý sme iný, ja potrebujem vo svojom živote konzistenciu, niekto to vôbec nerieši, adoptuje si jedno také, druhé také, jedno ma svoje, druhé si adoptuje ako 5-rocne a môže to fungovať úplne skvelo... Každý musí vedieť, ako to cíti a co je ochotný a schopný zvládnuť. Naša mamina hovorí - keď si chceš adoptovať dieťa, musíš byť na 100% presvedčený, že to zvládneš, nastaviť si tak podmienky, aby si ho vedel úplne a bez výhrad prijať. Inak by som si dieťa nebrala. Kým nie som presvedcena, že toto budú len a len moje deti.
Treba si uvedomiť, že adopcia nie je dobrý skutok. Je to celoživotné rozhodnutie. Pri vlastnom dieťati si človek nevyberie, aké bude, ale ovplyvní prostredie, z akého pochádza. Pri adoptovanom si treba nechať prejsť hlavou ci som naozaj schopný s láskou prijať za svoje dieťa z iného prostredia. Ak nie, treba si tie podmienky tak nastaviť, aby to vyhovovalo rodicom. Nikto sa za to na nich hnevať nemôže. Každý nech ide do toho, o čom je presvedčený, že to zvladne. Tu nie je namieste hrať sa na samaritana, lebo to nepomôže ani tomu dieťaťu, ani tej novej rodine. Takže vždy hlavne s rozumom a srdcom na dlani.
A držím palce, ak sa rozhodnete pre predskolaka, s tým ze poviete áno všetkým rizikám, ktoré to obnasa, tak verím, že spolu vytvoríte šťastnú a funkčnú rodinu a veľmi vám to prajem

Veľmi pekne napísané, len doplním že tie rozdiely nemusia súvisieť s etnikom. My sme si brali deti bez ohľadu na farbu, TJ defakto nám bolo jasné, že budeme mať rómske deti. Starší je klasický tmavý rom, mladší bol prekvapenie, modrooký blondak, tiež rom, a je pravda že tie rozdiely vnímajú medzi sebou