Oľutovali ste niekedy adopciu?

moja suseda si zobrala týrané dievčatko, malo vtedy asi 4 roky
keď malo 11 už to s ním nezvládali a išla do ústavu pre mladistvých, útočila na "matku", sebapoškodzovala sa, bola agresívna, útočila na svoje okolie... susedka skončila na AD

nemam adoptovane, ale vychovavala som ich predtym ako isli na adopciu - postreh z mojej strany: vsetky tieto deti su zranene a potrebuju specialnu starostlivost, ak sa im neposkytne a rodicia sa k nemu budu spravat ako k "zdravemu" tak to moze vyustit az do odmietnutia adoptivnej rodiny... s kazdym adoptovanym dietatom aj s novorodencom treba speci pracovat a nie tajit mu to popr. tvarit sa ze je vsetko ok - taketo dieta potrebuje emocionalnu a psychicku podporu a komunikaciu o svojom povode, aby sa vedelo spravne zaclenit do rodiny a zapustit v nej korene, ak sa to nestane problemy su na svete... ale inak kazde dieta ci vlastne alebo adoptovane moze mat v puberte problemy, je to zlomove obdobie v zivote dietata a ak sa mu ublizi v rodine odkial cakal bezpecie (tym ze pred nim zataja informacie) o to horsie...

Ja ti budem vedieť povedať možno o par rokov.
Momentálne sú to 4 roky co mame adoptovane dieťa a medzičasom sa nám narodilo aj bio dieťa. Obaja sú chlapci.
Na rovinu. Je to iné. Pri adoptovanom tie materinské pudy nabiehali dlhšie, dlhšie som spracovavala a zvykala si na to, že je "môj", tie tehotenské a po pôrodné hormóny tam vôbec neboli. Trvalo to možno rok, resp keď už začal hovoriť "mama", už som bola fakt plnohodnotná mama a dala by som mu prvé posledné.
S biologickym to bola láska na prvý pohľad. Takú lásku som v živote nezažila.
Celý čas som sa bála, či nebudem robiť rozdiely...ale každý je iný a strašne sú spolu zlatí a starší toho mladšieho miluje nadovšetko, je to "jeho bábo". Ale myslím, že to bude v pohode. To, aký bude v puberte, veľa závisí od toho, ako sa k nemu správate teraz. Nám veľmi veľmi pomáha nevychova.cz úprimne rozhovory so starším a dohoda ze si neklameme.
Proste neklameme, aj keď to je nepríjemné ale povieme si to.

@kacena4 súhlasím. My sme malému na otázku, či aj on je z môjho bruška, (keď som bola tehotná s mladším), povedali, že moje bruško bolo vtedy ešte choré, musela som ísť na operáciu (o tej vie, videl jazvu po laparoskppii), a preto sa musel narodiť z iného bruška inej tety a prísť ku nám už narodený.
Pre 4r je to podľa mňa okej spôsob ako vysvetliť, že do rodiny deti prichádzajú rôznymi spôsobmi.
Zatiaľ sa nepýtal na to "iné bruško", tak uvidíme časom. Treba s nimi rozprávať primerane veku ale neklamať.

@cocolino234 mam kamošky, čo sa seriózne vážne pýtajú, do koľko rokov je hniezdo záchrany....ci tam 16 ročný vylezie sam alebo ho treba potlačiť 😂😂😂

@katkami123 existuje aj niečo ako gény a genetické predispozície. A to teraz nie len na základe rasy. Dieťa dedí určité rysy správania sa aj keď nie je vychovávané biologickými rodičmi. Je to v podstate lotéria čo bude aké bude apd. Tiež správanie dieťaťa ľudskej bytosti ovplyvňuje aj konanie matky v tehotenstve (drogy, alkohol, cigarety) aj to pôsobí na nervovú sústavu dieťaťa do budúcna. Dokonca dedíme i predispozíciu na závislosti.

@zuzanapjat mne o tom nemusíš hovoriť, ja som to všetko študovala na vs, aj biológiu dieťaťa, aj psychologiu v rámci pedagogiky. Preto viem, čo píšem. Človek si so sebou nesie nejaké genetické predispozície od farby vlasov a oci až po predispozície na psychické poruchy. Ale tie predispozície na psychické poruchy, temperament si nesieme každý, aj ja aj ty. Dôležité je prostredie a výchova v ktorom sa človek nachádza. Ak som v zdravom prostredí, tak sa mi tie poruchy nemajú ako rozvinúť. Ak som pri patologickom rodičovi, ten je spúšťač a už to ide. Prostredie a výchova je viac ako 70% nou sa dá formovať aj spravanie a sj temperament. Len treba to vedieť robiť na odbornej urovni a nie v style “som matka a viem sama najlepšie, co je dobre pre moje dieťa” a potom vznika jeden kiks za druhým. Pri adoptovanych deťoch a celkovo deťoch s hyperaktivitou, PAS atď. je najväčšou chybou sa riadiť svojim sedliackym rozumom a nie radami odborníkov. Potom tie deti utekaju z domu, ale to je chybou nezvládnutej výchovy a nie farbou kože.

@suerte_suerte ci to olutovali neviem to ti na rovinu asi malokto povie zato poznam 4 rodiny co maju adoptovane deti - slusne rodiny, na urovni ale len jedno dieta je v poriadku - nemyslim nejako postihnute.....maju svoje muchy ktore dostali od svojich vydarenych rodicov, vychovou sa da nieco ovplyvnit ale jak moj znamy hovori genetiku neojeb*es, uteky z domu, tulanie sa kade tade, problemy v skole, alkohol a to sa mohli aj rozkrajat dohovarat, psychologovia aj tak napriklad to jedno dievca si robila co chcela a chce, proste neskutocne problemova uz nevedeli co s nou, na gymnaziu ju volali madrac aj ju z toho gympla vyrazili, osobne si myslim ze keby vedeli ake starosti si do zivota prizenu a nervy asi sa na to vyprdnu bohuzial

Záleží veľmi v akom veku je dieťa adoptované. Napríklad taka narcisticka porucha je plne rozvinutá už u 2-ročného dieťaťa. Preto chcú mnohi hlavne batoľa. Čím staršie, tým si vyžaduje viac prace s ním a nie je to jednoduché.

Poznam 3 rodiny s adoptovanymi romskymi detmi. Jeden uplne super, vystudoval vš, venoval sa tancu, mal uspechy. 2 uplne zle, uteky, drogy, kradeze. Vychovavali ich ako svoje. Dali by aj posledne. Ale na nich to bolo vidiet od malicka, ze problemove deti. Je to loteria, ale sj pri bio nemas nikdy istotu. Mam kamosku, mali ju jedinu. Bola nezvladnutelna, 3 roky v polepsovni. Pustili ju na osemnastku.

poznám viac prípadov resp. s mojimi dcérami chodia do škôl...
s dcérou chodí do triedy cigánske dievčatko čo sa učí výborne . mala na vysv. 4 dvojky - má 13 rokov....patrí medzi najl. žiakov v triede...veľmi je rozumná, slušná...
S ďalšou chodí tiež cigánske dievčatko , všetko Ok len sa stala jedna nepríjemná vec - dievča v 7 tr. porodila.... rodičia to museli riešiť. Takže bábo sa narodilo , doma s malým zostala adoptívna mama a slečna chodí do školy...A pritom sa dievča dobre učí - 2-3...
A pritom sa jej venovali, aj do kostola s ňou chodia a stala sa takáto nepríjemná vec...
Nikdy nevieš ako to bude o 10 - 15 rokov...

Akurat vcera som pocuvala psychiatrov...najlepsue do 18m si vziat dieta na adopciu a este lepsie,ak to ma matka vyriesene uz pri porode a cim skor je dieta pri adoptivnej,aby sa zabezpecila bezpecna vazba,dobry vztah... Cim neskor si dieta adoptujeme,tym tazsie to moze byt. Plus,je dobre,ak vie cim skor...ze je adoptovane,nech sa potom neciti oklamane...

je to loteria tak by som to zhrnula asi

Ja poznám tiež manželský pár, ktorý si adoptovali chlapčeka a mali s ním len problémy. Bol to biely chlapec, ale bol veľmi agresívny, v škole problémový, nakoniec sa rodičia rozviedli, chlapec ostal pri mužovi.

My máme staršiu dcéru bio a menšiu bude mať 9 rokov z hniezda záchrany. Pre mňa to bolo rovnaké akoby som ju porodila, a aj teraz ju ľúbim rovnako ako staršiu. Pôvod malej nepoznáme, ako 5 dňovú ju vložili do hniezda záchrany. Puberta neviem aká bude, ale so staršou sme si užili dosť a je bio. 🤪Pritom ja aj muž sme v puberte nevyvádzali. U menšej uvidíme. 😁 Inak je veľmi milá, každý deň mi hovorí ako ma ľúbi a aj ocka. Je taká prítulnejšia, citlivá a aj poslušnejšia ako bola staršia v detstve. Vie od mala, že je adoptovaná.

V škole je šikovná z jazykov vyniká, len matematika jej ide pomenej, má nábeh na dyskalkúliu, ale to zas pre nás nie je podstatné. Nepotrebujeme aby mala samé jednotky. Hlavné je, aby sa v škole cítila dobre.

@lucka_ke Boze to je smutne.Musela mat toho mala za sebou velmi vela...

Tie deti maju na cely zivot traumu ze nemali po narodeni s nikym vztahovu vazbu, to je zničujúce, jedna znama Češka napisala o tom aj knihu, adoptovala si dvoch chalanov a olutovala to v nej tusim, a tiez geny sa nezaprú.
Ale neplati to na kazdeho samozrejme je to individualne, dolezite je, aby ich rodicia dobre vychovali a všímali si kde potrebuju najviac posunúť.

@cocolino234 nie to som tak vobec nemyslela.. ja nemam predsudky, ale "hovori sa to tak" .. je to urcite individualne...

@5katarina7 krasne dievcatko, nech sa jej dari a nech mate z nej radost!

@suerte_suerte mna si nasi adoptovali ako polrocnu. Nemohli kvoli opakovamym potratom mat deti. A ked mama mala uz doma mna, nejako nemala cas riesit a mam 2 mladsie sestry😃 . Vychovane sme vsetky narovnako, ziadne rozdiely vedela som to od prvej triedy ked mi povedala ze som strasne dolezita lebo si ma zo vsetkych dievcatiek vybrali a vdaka mne ma este dve deti, tak ja som bola na to dlho strasne pysna. Aj ked je to taky podvedomy strach potom dlhe roky.... co ked ma vratia? Co ked to olutuju? Ale mame skvely vztah vsetky tri mame uz aj deti a nasi vnucata. Mala som obrovske stastie

@suerte_suerte ahoj, ja si myslim, ze je uuuplne jedno ci mas odoptovane alebo svoje... Raz za cas ho chces vyhodit z domu ta ci tak😂😂😂😂😂😁😁😁

@5katarina7 krasne dieta. Ste skvela mama! ❤️

@althejka to je krasne!!!!

@derdia :D :D :D