Adopcia - rana na celý život
Ahojte bambuľky. Potrebovala by som poradiť, no možno sa len vyrozprávať. Mám 20 rokov a na ceste svojho prvého drobčeka, ktorý sa má narodiť už o niekoľko týždňov. Je to však ťažké, lebo priateľ, s ktorým drobca čakám, o neho nejaví záujem. V podstate je tu jasné rozhodnutie, buď drobec alebo priateľ. Dlho som nad všetkým uvažovala, a teraz neviem kam z konopí. Nemám veľmi dobré rodinné zázemie a bojím sa, že by som sa o drobca nedokázala postarať, lebo by som bola na neho viac menej úplne sama (aj čo sa týka starostlivosti, aj finančnej stránky). Preto som začala uvažovať nad tým, že by som ho dala na adopciu. Vlastne, som už aj našla rodinu (alebo skôr tá rodina si našla mňa), v ktorej by bolo o neho dobre postarané a bol by milovaný, lebo veľmi túžia po dieťatku, ktoré nemôžu mať. Ja sa však bojím, že sa toho malého klbka nebudem vedieť vzdať. Od niekoľkých známych sa mi začali zhromažďovať v mojej malej prenajatej izbičke veci pre drobca. Stále keď sa na ne pozriem, tlačia sa mi do očí slzy. Na jednej strane veľmi túžim po tom, aby som sa o neho mohla starať, vychovávať ho, hrať sa s ním... ale na druhej strane viem, že mu nedokážem dať kopec vecí, ktoré bude potrebovať, vrátane otca. Takže stojím pred ťažkým rozhodnutím v ktorom mi vlastne ani nemá kto poradiť.. preto prosím názor od vás milé maminky. Buď sa stanem matkou a budem žiť aj s chrobáčikom život bez nejakej výraznejšej perspektívy, lebo nemám ani poriadnu školu, v podnájmoch, z almužny a nebudem mu mať čo dať, okrem lásky. Alebo dám drobčeka tam, kde sa budú o neho starať a ľúbiť ho, ja snáď nejako moju VŠ dotiahnem do konca a budem mať nádej, že si snáď raz založím rodinku. Bojím sa oboch možností, no najviac toho, že ak malého nechám náhradným rodičom, budem si to vyčítať do konca života a smútiť za ním každý deň. Preto, ak niektorá máte skúsenosť s tým, že ste dieťatko dali na adopciu, napíšte mi prosím, ako ste to niesli a čo vám pomohlo prežiť to. Alebo len svoj názor... vopred veľmi pekne ďakujem 🙂
Môj názor: Keby si ho dala na adopciu, vyčítala by si si to do konca života.. Nerob to, daj mu šancu. Zvládneš to, určite ti niekto pomôže, dvom stačí jedna malá prenajatá izbička... tTo,ž e si mu našla náhradnú rodinu, je len chabý argument. Aj tá rodina na nteba môže vyvíjať nátlak, predsalen, ide i m o dieťa, a nie ote ba... Nerob to..
Otca mu nahradíš, zatial, časom sa možno nájde "vhodný" :D ktorý vás bude milovať oboch, a nielen teba. Chlapa, ktorý túži po mne a zároven nejaví záujem o dieťatko, ktorého je otcom, by somnakopala. To, že o neho nestojí, však neznamená, že nemusí platiť výživvné, a tak by si mala aspon malé "plus" financií...
Držím palce, nech sa správne rozhodneš ! 🙂 🙂 🙂
ja na Tvojom mieste by som si ho nechala (aj keď teraz mám 36 a možno v 20-tich by som povedala inak)... vidíš sama, že ľudia sa Ti snažia pomôcť, treba sa len nebáť pomoc prijať a prípadne aj poprosiť o pomoc... ja si robím VŠ diaľkovo, začala som, keď mal malý 2 roky, takže aj tu by si mala viacero možností... neboj sa života, si mladučká... ja dnes vidím, čo všetko som mala urobiť v 20-tke inak (no nemala som ani terajšie skúsenosti, ani odvahu) budem Ti držať palce... p.s. my máme adoptovaného chlapčeka, je u nás 2 roky a aj ja mám stále pocit, že keby ostal v detskom domove, mal by materiálne viac... takto má síce skromne, ale má lásku a rodinu... a Tvoju lásku matky mu nikto (ani adoptívna rodina) nedokáže nahradiť úplne...
tvoje rozhodovanie ti vôbec nezávidím, chápem obe strany mince, i keď ja sama som pred takouto voľbou nestála... v každom prípade, nech sa rozhodneš akokoľvek, budeš podľa mňa vždy rozmýšľať, čo by bolo keby... ja sama som matkou a prvý rok bol veľmi ťažký. mám síce iba jedno dieťa, ale celkom náročné, a keby som nemala podporu partnera, tak sa asi zbláznim... neviem, či by som to celé zvládla... ono s tým dieťaťom je to vždy iné (ťažšie), ako si to predstavujeme, keď sme len tehotné... teraz je to však už oveľa lepšie a malú by som nedala za nič na svete... ja by som zrejme (byť v tvojej situácii) zvolila radšej adopciu, ale každá sme iná, a tak neviem, či je dobré sa riadiť názormi ľudí na verejnom fóre, ktorí sedia doma v teplučku a (mnohí) sa len zabávajú druhými... v každom prípade Ti zo srdca želám, nech sa rozhodneš (pre Teba a Tvoje dieťa) správne, a naučíš sa so svojím rozhodnutím žiť aj v budúcnosti... drž sa
ahoj, myslim, ze vo svojom srdiecku si uz matkou a byt s mamickou je pre dietatko ovela viac, ako "dokonala rodinka" so vsetkym vsudy... Podla mna je lepsia volba si babatko nechat. A nikde nie je napisane, ze budes zit zivot bez perspektivy, nie si vestica, nevies co ti zivot da, ako sa zmenia veci v tvojom zivote... mozno budes sama prekvapena. Bohuzial si sa zamotala s chrapunom, a budes a uz aj teraz za to pykas, ale treba zdvihnut hlavu a ist dalej. Tvoje dietatko ta potrebuje a z tvojho prispevku mam pocit, ze ty ho uz teraz milujes.
Ahoj, hmmm...dieta na adpociu. To je dost silne. Nikdy som nebola v takej situacii ako ty. Ja som prave bola silne orientovana na to, ze musim urobit VS a tak bude manzel a rodina . A presne sa aj tak stalo. Ukoncila som skolu , vydala som sa a este stale zvazujem cco s rodinou. Vies po VS to nie je hned ruzove, musis najst pracu a ak nebudes mat nejaky super odbor, alebo "dobre znamosti" tak mas smolu. Budu od teba vyzadovat 150 rocnu prax. ..... Az teraz sa zamyslam, ze som rodinu mohla mat kludne aj skor, ak by to uz prislo, urcite by som sa nebranila a nevzdala by som sa dietata. Drzim prsty 🙂
ahoj, tvoj pribeh je velmi smutny. Ale urcite nie si ziadna nemozna, neschopnica, a akokolvek sa rozhodnes, zvladnes to. Po precitani tvojho prispevku mi je jasne, ze chces pre svoje dieta len to najlepsie a preto sa bojis buducnosti. Tvoj prispevok je napisany stylisticky velmi cisto, bez chyb a spominas tiez, ze (asi) chodis na VS. Ja mam dcerku, uz ma 3r., a viem, ze hociako by v zivote bolo, vzdy by mi bolo luto, keby som nevidela ako vyrasta. Aka je, ci sa na nas podoba. Ver, ze zivot nie je pre nikoho lahky, a ked sa len trosku ty posnazis, urcite ti do cesty pripletie aj stastne nahody. Existuje vela moznosti, o ktorych mozno teraz vobec nevies. Z mojho pohladu by som volila aktivne materstvo 🙂 - i ked zo zaciatku to nebude lahke. Ale budes mat ciste srdiecko a pri pohlade na dietatko budes stastna na nepoznanie.
Ahoj, ja osobne by som sa malickeho nevedela vzdat aj ked ho das prec vzdy bude v tebe a vzdy bude v srdci to prazdno ja viem ze sa mi lahko hovori ale skus pouvazovat...viem ze je tam to zle zazemie malo financii ale postupne sa mozes vytiahnut a potom si budes buchat hlavu ze si dala to stvorenie prec....ani naklady na drobca niesu velke....aspon u mna....nemusi mat kazdy den ine tricko ani hracky az po strop my mame suseda alebo susedka trosku zaostala cudna ma syna uz 8 rocneho keby nemali dedka uz je davno niekde v domove okna polepene lepiacou paskou ale ziju si chlapec chodi do skoly dokaze sa tesit z malickosti.....keby si sa chcela vykecat vyzalovat kludne napis aj do IP
aj podla mna by si si to časom vyčítala, a určite by si nedokázala žiť pokope s jeho otcov, daj malému šancu, teraz možno budeš nejaký čas s ním sama, ale mysli na to že sa može nájsť muž ktorý bude milovať vás oboch ... či teba tak rovnako aj malé 🙂 nechaj si to ešte prejsť hlavou, za kolko máš porod ??? máš ešte čas alebo nie ?. ... no aj tak ti držím palce aby to dobre dopadlo a aby si svoje rozhodnutie nikdy nelutovala .. 🙂
Ked ta zacne v brusku kopat, budes mat vyriesene...neboj, to zvladnes. Mnohe maju deti aj v horsej situacii a ich deticky su zdrave a stastne. Detom vela materialneho netreba, dolezita je laska a vedz, ze materinsku ziadna ina laska nenahradi.
Ak sa predsa len rozhodnes pre adopciu, a niekomu das tento obrovsky dar, neprivona j si k babatku. Modlim sa za teba, aby si sa rozhodla tak, aby ste obaja boli stastni.
Skús sa porozprávať s nejakou psychologičkou. Všetko sa dá zvládnuť ak sa chce. Ak by si ostala sama s dieťaťom, určite by si nebola prvá a ani posledná mamička, ktorá dopadla práve takto. Si mladá, čakáš dieťa. Ak by si ho dala na adopciu, vzdávaš sa ho na celý život. Čo ak už nebudeš môcť mať ďalšie deti? Možno po pôrode budeš mať v tom jasno, keď si to pretrpíš v bolestiach a uvidíš bábätko, ktoré bude len a len tvoje. Predtým než sa rozhodneš, najprv sa porozprávaj s nejakým odborníkom (psychológ, psychiater). Neurob unáhlené alebo nepremyslené rozhodnutie. VŠ nie je v živote to najdôležitejšie, to si môžeš urobiť aj neskôr. Dá sa študovať aj popri dieťati. Na tvojom mieste by som dala bábätku šancu a stala sa jeho matkou. Ak po určitom čase zistíš že to nebolo správne rozhodnutie, stále existuje možnosť dať bábätko napr. do hniezda záchrany a úrady mu nájdu novú rodinu. Ty nemôžeš určovať komu bábätko pôjde. V každom prípade ti držím palce aby si sa rozhodla správne.
@zufalocka30 ahoj, na VŚ si vybav odklad o rok, prípadne indivinduálne štúdium, po dohode s vyučujúcimi možno ani nebudeš musieť chodiť na prednášky, cviká, len im mailom pošleš seminárku
.. všetko sa dá zvládnuť, ked sa chce .. drobec si vyžaduje pozornosť až od nejak 4-5tého mesiaca, dovtedy si stíhaš aj vybaviť veci .. napr sociálne štipendium zo školy prípadne nejakej komunitnej organizácie v regióne, v podstate už budete dvaja, píšeš, že podpora tvojej rodiny nehrozí, s týmto počkaj, je tu šanca, že pri pohľade na vnúčatko zmenia názor, ak nie, budeš osamelá matka a týmto máš nárok na vyššiu dávku v hmotnej núdzi
.. sociálny útvar na obecnom úrade, magistráte, či nejak podporujú osamelé matky, bývanie, príspevok
.. v podstate, ked bude mať bábo mesiac života, začneš vybavovať príspevok ohľadom narodenia, to je tiež istá suma, uložíš si ju na termínovaný účet a siahneš na ňu až časom, ale trvá dva mesiace, kým prídu peniažky
.. čo sa týka starostlivosti, nájdi si niekoho, kto ti všetko vysvetlí, komplet starostlivosť o bábatko .. jednoducho ak vlastná rodina odmieta pomôcť, tak si sprav vlastnú z ľudí, ktorí ťa podporia a podržia
Vzdat sa vlastneho dietata kvoli muzovi? Dietata, vdaka ktoremu ziskas dozivotny status MAMA, kym pre neho budes navzdy len jednou z miliona....prepac, ale pre toto ja nemam pochopenie...ak das dietatko na adopciu, nebudes o nom vediet absolutne nic a nahradnych rodicov mu rozhodne nevyberies...ja by som zosalela...aj mne hrozilo, ze zostanem sama a s dvojcatami, zijem v Anglicku, kde ziadnu rodinu nemam...preskakala som si sialene stavy a vydrzala som, bojovala...bojuj aj ty! a nikdy neklad chlapa na prve miesto, najma nie takeho, ktory je schopny odmietnut vlastnu krv! Lebo tym, ze sa vzdas vasho dietata v jeho ociach nestupnes, ale klesnes...boze, boze dievcata....kvoli chlapom nad takymito vecami rozmysat...velmi smutne 😔
@zufalocka30 Vsetko dokazes aj bez neho..A cely zivot by si si vycitala to,ze kvoli nemu si sa vzdala dietatka..Ak je on sebec,-tak kde je napisane,ze s Tebou zostane??Nezostala by si nakoniec sama Ty???Tiez som nevedela,-co urobit..No nikdy,-fakt NIKDY by som sa nevzdala toho maleho,-bezbranneho uzlička..Zeny,ktore nemozu mat deti,-tie by ti to vedeli vysvetlit.. 😉
@zufalocka30 takych, ktore sa vzdali svojho dietata kvoli muzovi a biednemu materialnemu zabezpeceniu tu asi vela nenajdes. Pozri sa, je mozne ze (mozno takmer stopercentne):
- ak sa vzdas dietata, s partnerom to aj tak dlho nevydrzis, zacnes mu to casom vycitat a nebudes ho chciet casom ani vidiet
- dnes netusis, ci o desat rokov budes v lepsej zivotnej situacii. Ani skoncena VS ti automaticky nezaurucuje lepsi zivot. Vela z nas ju ma a napriek tomu zije aspon pocas materskej a rodicovskej z ruky do ust. Ale mozno natrafis na milionara a problem bude vyrieseny. Ale skor nie ako ano...
- na to dieta budes mysliet cely zivot a zrejme sa budes trapit vycitkami. Predstav si situaciu, ze ti o dvadsat rokov zazvoni pri dverach mlady clovek a opyta sa ta "preco?".... aku mu das odpoved?
- male dieta nepotrebuje k svojmu zivotu ziadne materialne vymozenosti. Potrebuje hlavne mamu a jej lasku, vsetko ostatne je bonus, ktore si ono ani neuvedomuje.
-drzim ti palce k spravnemu rozhodnutiu. Ak si dietatko nechas, tak vedz, ze zijeme v krajine, kde je dostatok moznosti, ako ti v tvojej situacii pomoct. Rozbehni sa na urady, a este pred porodom si zisti,na co vsetko mas narok. Vyhladaj psychologa, zdover sa s trapenim, urcite ta pochopi a pomoze najst tu spravnu cestu pre teba.
Ale hlavne, pocuvaj svoje srdce... a myslim, ze ono ti nasepkava jasne...
@zufalocka30 skoro som sa rozplakala, z tvojho prispevku je citit taka velka laska tvojmu dietatku a zaroven strach, ze ho nebudes vediet zabezpecit.. pre dietatko je najvacsia investicia laska vlastnej matky. a tu mu uz teraz davas. neprestavaj, nejako citim, ze budes dobra mama, mas schopnost milovat a tvoje dieta to citi, nevzdavaj sa ho, i ked to bude mozno financne a psychicky narocne, ale oplati sa to. ked sa na teba usmeje a povie ti mama, ked sa k tebe prituli.. 😵 😵 . moja sestra ma tri adoptovane deticky, napriek tomu, ze su velmi milovane, ideu zivotom s velkou ranou v srdci. dieta nechape, preco ho mama dala na adopciu, nevie to pochopit, jeho myslenie a citenie je jednoduche a hoci viacere deti envedia, ze su adoptovane, niekde vo sovjej hlbke citia, ze nieco nie je v poriadku a stale nieco hladaju.. a maminy, co daju na adopciu dieta, tak aj tak si pripominaju jeho narodeniny, meniny, premyslaju ako asi vyzera, co robi, kam chodi do skolky ako sa ma.. proste puto matka-dieta je na cely zivot 😵 , nechaj si svoje malicke, vsak po tom velmi tuzis, len sa bojis ako to zvladnes.. pa
neboj sa, to zvladnes. my mame skoro polrocneho synceka a mozem ti povedat, ze uvidis, ze ked budes mat svoje dietatko, budes dakovat bohu, ze si si ho nechala, tak ho budes lubit. mas to tazke, ale dieta je to najkrajsie v zivote, aj ked je clovek niekedy unaveny, nahnevany alebo zufaly. netrap sa a zacni sa tesit, ze uz coskoro budes drzat v rukach male, sladke babatko, ktore bude tvoja najvacsia laska v zivote. drzim palce a prajem vam vsetko dobre!
co si.. na adopciu.... :((((
nebud blazon..... skus to nejako ako ti radia vyssie, su centra pre matky a vyzivne i tak bude musiet platit....
a inak by si chcela takeho chlap jak on ze ti dava ultimatium ze dieta ci on....
no sorrry ruky prec...
drzim palce a neboj vsetko bude dobre, hoc nakupis maleho pouzite veci v sekaci... to vobec neni hamba...
absolutne..... a aj tu slusne maminy za symbolicke ceny predavaju veci.....
ahoj @zufalocka30, my sme na opacnej strane brehu, chceli by sme babatko a nie nie ho mat. cakame na adopciu. samozrejme, najjednoduchsie by bolo (pre nas ako zastupcov tych, co sa drobceka nevedia dockat) poradit ti, nech ho das na adopciu, aspon by mal niekto lasku na cely zivot, no citim to tak, ze ti mam napisat, aby si bojovala. peniaze nie su vsetko, dietatko bude rovnako spokojne ci uz v ustrikovanom svetriku doma z poslednej starej vlny alebo v znackovej bundicke. Dolezite je, ze bude mat lasku svojej maminy. Aj v ramci pripravy u psychologicky na adopciu nam bolo povedane, ze do 10 rokov dieta vnima a potrebuje iba rodinu, vobec mu nezalezi na prostredi ci hmotnych veciach. Potom sice uz prichadza do puberty, kedy sa viac porovnava, ale dovtedy sa moze v tvojom zivote vela zmenit.. Som si ista, ze to bude tazke, toto obdobie nie je jednoduche, ani ked sa o babo staraju (nielen financne, ale aj emocionaln) obaja rodicia, no myslim, ze to zvladnes. Mam vo svojom okoli dva priklady - moja spoluziacka na vyske otehotnela so spoluziakom, no ten babatko tiez nechcel. Maly ma teraz 3 roky a je to uplne zlaticko. Medzitym jej zistili, ze je vobec zazrak, ze otehotnela a dalsie babatko uz asi nikdy mat nebude.. Premyslala nad potratom a teraz si dakuje, ze to neurobila. Nikdy nevies, ako co skonci, miluj to, co ti bolo dopriate tu a teraz, dieta je obrovsky dar a stastie. Dalsia kamoska otehotnela, nemala ani dokoncenu strednu, otec dietata dokonca tvrdil, ze urcite nie je jeho a vyzadoval DNA testy (samozrejme blbost, ale mladi vystresovani chlapci vidia vsetko inak). Kamoska je z chudobnej rodiny, jej mamina ma epilepsiu, takze cely zivot ju nikto nechcel zamestnat, zili z ruky do ust. Teraz teta chodi opatrovat do Rakuska, cize aj ked donesie nejake peniaze, polovicu z mesiaca nie je doma a nemoze svojej dcere pomahat. Napriek tomu to vsetko zvladli, maly bude mat 3 roky a aj ked to teta a aj moja kamoska zo zaciatku brali vselijako, teraz hovoria, ze maly je to najlepsie, co sa im v zivote mohlo stat. a @lili_mia ma pravdu, zial na Slovensku je nelegalne vybrat rodinu, takze by si dietatko dala na adopciu a uz nikdy by si ho nemusela najst. vies, ono to chrani trosku aj tych buducich adoptivnych rodicov, ani pre nich, ani pre teba a ani pre dietatko by nebolo dobre, keby fungujete v takom zvlastnom trojuholniku. Mam napad, napis mi na mail alex.nikolini@gmail.com, som ochotna ti trosku pomahat, kym babo nepojde do skoly bez akychkolvek podmienok a toho, aby sme sa co i len raz videli. Dolezite je, ze budes vediet, ze je vacsia sanca to rodicovstvo zvladnut a ja budem mat lepsi pocit, ze dietatko ma svoju maminu a spokojne si aj vdaka nam rastie. Popremyslaj nad tym, no nenechaj sa do nicoho tlacit. Je to tvoj zivot a tvoje rozhodnutie, vsetko, co tu najdes napisane, je iba nazorom ostatnych, co nepoznaju vsetky podrobnosti. Zelam vela sily!
Ahoj, keď som si prečítala Tvoj príbeh, mám slzy v očiach, podľa mňa si nechaj bábo, nie je nič krajšie na svete ako držať toto male stvorenie na rukách, každé ráno sa pri ňom prebúdzať, ukladať ho večer do postielky, pocit byť matkou je ten najúžastnejší, ja viem že v dnešnej dobe bez peňazí je to dosť ťažké, ale nenechaj si zobrať najväčšie šťastie akým je dieťa. Nech sa rozhodneš akokoľvek, vždy budeš rozmýšľať ako by bolo keby si sa rozhodla ináč, ale myslím, že pre matku je väčšia strata prísť o dieťa ako o peniaze....
ahoj dietatkoo si urcite nechaj, ako tu uz bolo pisane uz teraz citi,ze ho lubis, a ked sa narodi,a ty ho prvy krat uvidis a budes drzat v naruci,zrazu dostanes taku silu bojovat so vsetkymi problemami. a ze nemas podporuu rodiny? si myslim,ze aj oni ked zbadaju to nadherne stvoreniatko,oźmania nazor a pomozu vam a ako tu uz bolo pisane tiez,isto sa najdu dobrí ludia,ktorí vam pomozu. Ak smiem vediet odkial si? mozes i do ip odpisat.
Babulka odpoviem ti na tvoju otazku tak ako to citim ja ako matka skoro rocnej slecny, uz to co si napisala ze by si svojmu babu mohla dat je velmi vela a je to to najpodstatnejsie LASKU je vela matiek ktore ziju same a zvladnu to nie je to lahke to nevravim ale da sa to su davky ktore od statu dostanes ako slobodna maminka nie je to vela ale vyzit sa urcite da tvoje babenko nepotrebuje znackove veci a zit v prepychu potrebuje hlavne teba a ja verim ze by si to zvladla studovala by si ked tak dialkovo a dotiahla to do stastneho konca. Co sa tyka tvojho "priatela" neviem ci by mi stal za to taky clovek ako je on mysim ze skor nie na milovanie sa ste boli spolu a ked VASE dietatko odmieta nech ide do riti!!! Aj ked verim tomu ze casom by sa k vam dvom prihlasil a mal by vycitky ale to je jeho vec ty si mama a podla toho ako pises verim tomu ze si clovek s dobrym srdieckom a nie chladnokrvny clovek ktory dokaze odlozit dieta kvoli niekomu kto za to vobec ale vobec nestoji. Chlapov je vela a ver tomu ze raz sa najde niekto kto vas bude milovat oboch. Ja nevravim ze to bude lahke ked budes s malinkym sama ale urcite to bude lepsie ako zit s tym ze tvoje dietatko objima niekto iny ako ty ☹ rozhodnutie je samozrejme na tebe a ja verim ze sa rozhodnes srdieckom ze zostanes s niekym kto za to naozaj stoji a za nic nemoze a cloveka ktory je len biologicky otec bez srdca vymazes zo svojho zivota pretoze ked nestoji o vase malinke tak ver tomu ze casom by nestal ani o seba. Velmi ti drzim palce do dalsieho zivota ze tvoje rozhodnutie bude spravne
Neviem, podla mna ked sa ti malické narodí a ho/ju uvidíš, nebudes ho/ju vedieť dať preč..neexistuje, teda vôbec si to neviem predstavit..možno podmienky nemáš uplne idealne, ale byvaly ti bude musiet davat vyzivne, takze nejaké peniazky dostanes a z toho ako si napísala uvodny prispevok si myslím, ze ak sa rozhodnes dat malicke na adopciu, neskor to velmi olutujes
@zufalocka30 ahoj napisem ti v skratke moj pribeh dieta som mal uz ako 18rocna tiez som nemala skoro nic len strechu nad hlavou byvala som s mamou a ta sa mi starala o malu asi 4mesiace kym som bola ja v skole a kym som zmaturovala no po financnej stranke som musela pomahat ja mame nie naopak "otec " mojej dcery sa tiez na mna vykaslal posielal alimenty a ako bonis som dotavala psychycky teror rychlo som si nasla noveho partneta no tn sa na mna po pol roku tuez vykaslal a to som bola prvykrat ze naozaj zalubena isla som byvat k babicke do jednej izbietky tiez iadna vyhra ale mala som strechu nad hlavou a potom ani neviem ako stretla som svojho terajsieho piratela a zivot sa mi razziaril a teraz ma vsetko po com som tuzila lasku stastie rodinu bohactvo nemame ale zije sa nam skvelo moja dcerka dostavala vzdy to to potrebovala a to lasku starostlivost teple jedlo oblecienie to je dvolezite......bojuj a nevzdavaj sa opalti sa to 😉 😉 😉 😉 😉 drzim palce
Nevzdavaj sa svojho dietatka-uz teraz vidno ako ho velmi lubis. Pises ze mu nemozes dat viac ako svoju lasku-no prave to potrebuje dieta najviac-vela, vela, vela lasky. Uz teraz je neoddelitelnou sucastou tvojho zivota a bude nou az do jeho konca ci si ho nechas alebo nie - v myslienkach sa budes stale k nemu vracat a mysliet nanho. Ale ja verim ze sa nakoniec rozhodnes si ho nechat. Ja osobne poznam aj studujuce slobodne mamicky -ano, nie je to lahke ale da sa to a ten mrnusik za tu namahu rozhodne stoji. Skus hladat podporu v rodine, priateloch ci uz spominanych centrach - verim, ze aj napriek nezodpovednemu partnerovi sa v tvojom okoli najdu ludia ktori budu ochotni podat ti pomocnu ruku a pomoct 😉
Zaciatky s drobcom budu velmi tazke a urcite aj prve roky ale ver mi ze o niekolko rokov sa na to budes divat uplne inymi ocami a budes naozaj hrda sama na seba ze si sa rozhodla pre neho a budes dakovat bohu ze ho mas 😉 drzim silno palceky- som si ista ze to zvladnes 😉
nikdy citaj pozorne nikdy v zivote koli chlapovi by som nevymenila svoje deti nic na tomto skazenom svete by mi nestalo za to aby som ich vymenila a ty sa hlavne neboj su ludia ktory ti pomozu vselijake centra pomoci rodicia ti urcite pomozu a skolu si mozes urobit aj potom...
Pozri, verím že je to ťažké pre teba, chceš pre drobčeka to najlepšie ale nikdy nevieš čo sa stane, kto ti pomôže, nevieš čo ťa čaká, možno to bude ťažké, možno si nejeden krát poplačeš ale vždy keĎ sa pozrieš do postieľky kde ti bude top malé klbko šťastia sladko spinkať, naberieš nové sily a budeš bojovať aby malo všetko čo potrebuje...ja aj keby som bola sama samučičká na svete nikdy by som nedokázala vzdať sa svojho dieťaťa aj keby oň nemal otec záujem...viem, že by som to trpko oľutovala a nikdy by som nezabudla na svoje dieťa, stále by som myslela ako sa má, či mu je dobre....
Môj názor je že nevzdávaj sa - bojuj, poď do toho, všetko bude dobre, uvidíš 🙂
Ahojte milé dámy 🙂 ďakujem veľmi veľmi pekne za všetky povzbudivé slová. Asi som to potrebovala. Dali ste mi nenormálnu silu začať bojovať. Neviem si zatiaľ predstaviť, aké to je byť matkou. Ďakujem vám, že ste mi napísali, aké to je šťastie. Ďakujem vám aj za všetky priania, snáď pomôžu 🙂 Aj keď stále sa bojím (čo asi tak skoro nezmizne), asi viem, ktorým smerom mám kráčať a čo robiť. Dám na Vaše rady. Drobec sa má narodiť už čoskoro, teda o pár týždňov a verím že do vtedy sa aspoň pár vecí vyrieši. Hlavne nech sme obaja zdraví a potom sa už uvidí, ako to ďalej pôjde. Aj keď je pravda, že by som pre neho chcela len to najlepšie. Sama som síce bola vychovaná v skromných pomeroch a na zdedených veciach po sesterniciach, ale mala som domov, kde som sa vždy rada vracala (teraz to už žiaľ neplatí). Bojím sa trocha toho, že taký ten stabilný domov mu nebudem tak skoro vedieť dať. Ale ako ste mnohé napísali, nebudem strácať vieru, že raz nás oboch niekto bude veľmi ľúbiť a dá nám obom domov. Ešte raz každej z vás posielam jedno veľké ďakujem a priateľské objatie, ktoré raz za čas každá z nás potrebuje 🙂 🙂
@zufalocka30 mojka, držím ti palce, aby si sa rozhodla správne. uvidíš, aké to bude krásne, keď uvidíš ten malý voňavý batôžtek. prajem ti veľa šťastia a hlavne síl - ty to zvládneš, neboj. a ko baby písali, určite sa nájdu maminy, ktoré by ti nejako pomohli aspoň s vecičkami....aj to ostatné príde, len tomu musíš veriť 😉 😉 😉
Podobné diskusie
Prečítaj si, čo potrebuješ vedieť o otehotnení.
Naše mamičky spísali skvelé rady, ako otehotnieť.
Dôležité je poznať aj príznaky tehotenstva.
Zisti, kedy má žena plodné dni.
Kedy a ako používať tehotenský test?
Zisti viac o tvojom tehotenstve týždeň po týždni alebo si prečítaj, ako prebiehajú jednotlivé mesiace tehotenstva.
Nepoznáš termín pôrodu? Vypočítaj si ho v tehotenskej kalkulačke.
Modrý koník ti prípadne napovie aj pri neplodnosti.
podla mna by si to vycitala, otec dietata by ti musel davat vyzivne na dieta, aby si sa vedela on postarat, nehovorim ze su to miliony ale aj napriek tomu ze sa teraz k nemu nema tak bude mat povinnosti aj on. su rozne centra pre matky, treba si to prestudovat, pomoc urcite niekde najdes....