Adopcia - nevieme sa rozhodnúť

Mne sa táto myšlienka veľmi páči.Maminina sesternica si pred 30 rokmi adoptovala s mužom 5.ročne dievcatko a dokonca malú ,,ciganku"😁 viem je tomu 30.rokov.dlho sa i m nedarilo.premenovali ju na Lucku,lebo sa volala Štefania.ked mala Lucka 10 rokov náhoda chcela ze sa im podarilo otehotnieť a narodila sa im Terezka.obe baby vyrastali ako vlastne sestry.jedna druhu nesmierne ľubili,nikdy sa nepobili.Lucia vyštudovala medicinu,robila rodičom obrovsku radosť.no bohužiaľ pred 5 rokmi zomrela pri autohavarii.chcela som tým povedat že po adopcii im všetku lásku a starostlivosť co do nej vkladali,v dospelosti vracala dvojnásobne.

@8291 u nás v rodine sú práve opačné prípady....ocova sestra adoptovala chlapca....od malička utekal z domu....kradol...bil sa............hanbu robil celej rodine a robí to aj dnes.....v dospelosti sa nič nezmenilo len k tomu všetkému pribudol alkohol.... a v manželovej detto len to že to je dievča, ktoré sa rodičom "poďakovalo za výchovu" tak, že im vybielilo byt a ušlo do Španielska, z kt. im poslala "darček" - vnučku, o kt. sa teraz starajú

@crazybabenka toto je niečo, o čom by sa mala byť na 200% presvedčená, že to chceš... ak váhaš, nie si si istá, manžel ti len "brnkol na citlivú strunu" - zvlášť teraz pred vianocami - tak nie, nechoď do toho... tam už nebude priestor pre zmenu rozhodnutia, ak ti situácia nebude vyhovovať...

@crazybabenka mám kolegyňku s jedným adoptovaným dieťaťom a jedným svojim....hneď, ako si prvé osvojili, po dlhých rokoch čakania a snaženia "zázračne" prirodzene otehotnela 🙂 ...teraz sú deti väčšie a to adoptované je ako kinder vajce - nikdy nevie akým smerom sa bude uberať, to mladšie má presne tie isté čtrty ako rodičia - no ľúbia ich obe rovnako, dokonca to staršie je otcov miláčik

Presne ako píše sissy.pokial to tak necítiš nerob to.ja som sa s manželom ta o tom rozpravala ze kebyže nevieme mať dieťatko biolog.sposobom ci by bol ochotný adoptovať si a on hneď že nie v žiadnom prípade.ja by som napríklad chcela.ale tým ze jedno mame svoje a chceme aj druhé a kebyže ro nejde,tak viem ze adobciou cesta nevedie lebo manžel ani počuť a ja to rešpektujem.o tomto musite byt obidvaja presvedčený.

@sissy27 ja viem, napíšem to tak nadnesene.....som si vedomá...že si to nie je ...ako kúpiť si šteniatko...a keď ma omrzí....tak ho pôjdem vrátiť.....myslím si ...že ja mám "túto otázku v sebe vyriešenú" ....len rozmýšľam nad tým....či mám právo na to....neviem to inak napísať.....ale či mám právo na to....aby som v tom len ja rozhodla.....či raz to rozhodnutie nebudem ľutovať....a či to neovplyvní náš vzťah s manželom.....že ja som bola tak exaktne proti......viem, že je to možné aj obrátiť....že či má manžel právo "nútiť ma" do niečoho....o čom nie som na 100% presvedčená.....proste mám v tom momentálen veľký zmätok

@crazybabenka mate zdrave dieta skus mu to normalne vysvetlit my sme tiez viedli tuto debatu moj je za adopciu ja nie nikdy by to nebolo moje dieta a zly priklad mame aj u kamaratov ona zufala ze ho chce vratit on zatvara oci pred vsetkym co to decko narobilo za mna nikdy adopcia

Pred adopciou absolvuju ziadatelia pripravu so socialnymi pracovnikmi, ktori by vam objasnili, co adpocia obnasa, za konzultaciu nic nedate a myslim, ze potom budes mat jasnejsie, ci ano, alebo ine.

Ak to mas urobit len kvoli manzelovi, tak urcite nie. Ani kvoli pocitu, ze das dietatu domov. Ziadatelov o adopciu je vela a su v poradovniku, ak to nespravis ty, spravi to niekto iny. V domovoch sa nachadzaju len vacsie deti, ktore nikto nechce, bud su postihnute, alebo problemove. Je to bohuzial tak a predpokladam, ze do tohto by si nesla. Je to velmi vazne rozhodnutie a na to musis byt 100% rozhodnuta.

A ak chces pocut skusenost, ano, nas bratanec si adoptoval trojrocneho chlapceka, ale jeho matka zial v tehotenstve pila a poznacilo to chlapcov vyvoj, nie je postihnuty, ale znacne problemovy, chvilami az nezvladnutelny, prave je v puberte a je to s nim velmi tazke.

neznásilňuj sa,lebo na to doplatí to adoptované dieťa....nepíšeš vek,ale možno sa ešte zadarí prirodzene,nebola by si prvá ani posledná 😉 ja si tiež myslím,že 50%výchova,ale druhých 50% gény...

@janinah mám 31 ....ale v mojom resp. v našom prípade nie je vek rozhodujúci

Ak v tom nemas jasno tak urcite do toho nechod. A s tvojim nastavenim je to privelky hazard, ktory by ta mohol stat prilis vela. Ved dietatko uz mate tak naco pokusat. Podmienecna laska a strach z genov a buducnosti narobia len kopu nervov a problemov.

@crazybabenka neadoptuj! Koho len poznam a adoptovali dieta, vsetci to neskor olutovali pretoze tie deti su arogantne vacsinou vzdy sklamu rodicov.... Tes sa za mas vlastne dieta! Nikdy to adoptovane nebudes tak lubit ako vlastnu dceru. Kto povie opak,seba klame!

nemusis hned nutne adoptovat, mozete si zobrat do vychovy len - ako pestuni. ci tato alternativa je u vas uplne zamietnuta?

@crazybabenka tvoj muž si to cele predstavuje velmi naivne a romanticky ako Hurvinek válku...,,dať nejakemu chudatku domov,, je pekná myšlienka a ja som v podstate za, ale ak to chcu 100% obaja, bez pochybností, bez vahania, bez nejakeho ALE...
V detských domovoch su často detí problematické, choré, romske...deti, ktoré potrebuju špeciálnu starostlivosť, nie z DD nie su ,,bežné deti,, su to deti zranené, poznačené tým čím si prešli - absenciou lásky, zázemia a pocitu bezpečia. Aj toto treba zobrat do uvahy pri rozhodovaní sa o tak vaznom kroku a na to sa treba pripraviť. Otvorené srdce je iste zaklad, pre takéto rozhodnutie.
Mam kamaratku čo mju adoptovaných 2 chlapcov - jeden z hniezda zachrany a druhý je dieťa feťačky....obeaj achlapci su problematický, jeden ma organické poškodenie mozgu a je zaostalý, druhý je tiež ,,kvítko,,. Spolužaička ma adoptovanu dceru a nastup do puberty katastrofa - uteka jej z domu, tula sa..nehovorím ze vlastné dieťa nemoze rodičom narobiť problémy a vrásky, ale predsa len my sme ich vychovavali, formovali neprišli k nás z ineho prostredia.
Alebo povedz mužovi, nech si adoptujete dieťa na dialku - niekde z Afriky, budete mu prispievať na školu a jeho poteby a dostavať reporty a fotky o tom ako sa mu darí...http://www.charita.sk/adopcia/
Naše deti v škole maju tak adoptovaneho chlapčeka. Skladaju sa na neho cela trieda.

Ja mám kolegyňu, ktorá si adoptovala chlapca od narodenia. Dnes je už dospelý. Nemá z neho veľkú radosť, je nezamestnaný, pije, fajčí, flaka sa s kamarátmi. Hovorí, že načo by išiel do práce, keď zomrú bude dediť. Ona aj muž sú slušný ľudia, majú VS, veľký dom, auto. Každý rok ho bravali na dovolenku k moru. Viem aj o jednej doktorke, ktorá si adoptovala dvoch chlapcov. Jeden sa v 18 obesil u nich na záhrade. Druhý je celkom OK. Ja by som sa tiež bála adoptovať, krv nie je voda.

@crazybabenka 31r!!! ved vel zien este len zacina s prvym dietatom alebo az o par rokov. Ja mam 2 kamaratky po 35ke mali ivf, transfer, aj potraty.... vekom sa hormony v tele zeny menia, jedna trocha schudla a cez ivf na prvy krat v 43r. otehotnela o mesiac rodi a v 30ke sa k tomu nemohla dopracovat. Dalsia porodilav 42r. dvojicky po ivf, a v 44r. po transfere dalsie tiez v 3o+r. neslo to vobec, mala operacie. Mas najmenej 10 plodnych rokov pred sebou. Staci naozaj vek, schudnut, alebo strava a hormony sa zmenia , tie reguluju endometriouzu, plypy a celu maternicu. Podla fotky vyzeras ako ta jedna znama postavou,skus schudnut aj ty do par mesiacov bola tehotna. Muz ta chce tlacit do adopcie, co ak to nebude take ste predpokladali, zmeni sa situacia, rozvediete sa, bude chciet to dieta do opatery on? alebo si najde inu a bude mat s nou bio dieta. Aj taky je osud, predpokladat treba vsetko.

@tova jasne, ak ma muz npr.poruchuspermatogenezy tak schudnutie jej bohovsky pomoze otehotniet. Davno uz neplati, ze ak zena nemoze otehu tak je problem len v nej... A ako si citala do ivf uz ist nechcu, co ja chapem kedze viem co to s telom robi.
@crazybabenka ak si si nie ista nechod do toho. Poznala som rodinu, ktora nemohla mat dieta. Adoptovali si chlapceka a o par rokov pani otehotnela spontanne. Narodilo sa dievcatko.Milacik rodiny. Odvtedy akoby pre nich adoptovany chlapcek prestal existovat. Odsuvali ho na druhu kolaj, ziadne city, len krik. Nakoniec ho aj vydedili. Ja viem, ze to je opacny priklad ako mate vy, ale....

Pripajam sa k tym nazrom,ze ak nie si na 200 percent presvedcena,ze to chces,tak do toho nechod, je to strasne narocne, totalne to zmeni vsetko v rodine a nikdy clovek nevie,coho sa este dozije....nevravim,ze lutujem,ale neodporucam

@crazybabenka ahoj moja 😉 poviem ti to tak, ked nie si o tom presvedcena, tak to nechaj tak, ty budes mama a ty budes vychovavat a statrat sa a ty musis mat istotu, ze to proste chces... ze dokazes to tak vnutorne prijat...
ono co sa tyka strachu, strach by mohol byt aj pri bio dietati..nikdy clovek nevie, co z neho vyrastie, len si niekedy ludia, tak naivne a sebecky myslia, ze nase deti budu ine a tym adoptovanym ked nieco zlyha, daju nalepku , ze ved to bolo adoptovane a tak to aj dopadlo... ktovie, v com to presne je, ale stale je to vsetko velky risk..risk je vydat sa a verit, ze ten dotycny bude ten pravy a ze cely zivot budeme spolu tahat za splocny koniec a zili stastne az kym nepomreli, ze vychovame deti, ktore budu uzasne, milujuce, a nesklamu nas.. zial, nei je to stale tak ...
ano mozu byt tieto deti poskodene, mozu mat chory mozog, lebo pod vplyvom vsetkeho co sa im stalo, a kvoli otmu, ze dospeli, neboli zodpovedni, dostali do vienka nieco tahsie ako deti milujucich matiek , ktore boli ocakavane. Zial ako pises, dieta nie je steniatko ktore mozes vratit, a ked si niekto mysli, ze v adopcii dostane len zdrave dieta, bezproblemove, a bezchybne, zial nie je to tak ani pri bio detoch...a tie matky ako o nich bojuju, robia zbierky, a nemyslia na to, ze moje dieta ma mozgovu obrnu, ma poskodeny mozog alebo je hyperaktivne a tazko zvladnutelne..bojouju ako levice 🙂 ... vsetky priklady uvedene hore boli skoro odstrasujuce, skus ist do skupiny adopcia aka bola vasa cesta k dietatu, tam su realni ludia, co maju deti adoptovane, co s nimi ziju, co ich vychovavaju, mozno ich sklamu, mozno nie... srdce cloveka je jedno velke tajomstvo, a laska je nekonecna ... preto to treba tak brat, ze mozno to vyjde, mozno nie, urobili sme preto vsetko, a ked to nevyjde, neda sa nic robit, snazili sme sa ...ale urcite pomozete nejakemu cloveku, a urcite jednemu clovek zmenite zivot a to sa vam pripocita k dobru ..
cize na vsetko treba dozriet , dat si cas a neplasit sa ..to su dolezite rozhodnutia..

Ja poznám pár, ktorý má adoptované 3 deti. Všetky sa ku nim dostali, keď mali maximálne 2-3 mesiace.
Ale pokiaľ, ty nie si 100%-ne rozhodnutá, tak do toho nechoď, budeš trpieť ty i dieťa a celá tvoja rodina

Mam znamych, kt si adoptovalu chlapca , teraz ma 36 a uz 10 rokov sedi vl vazeni.Jeho rodicia mu dali vsetko.Matka sa raz vyjadrila, ze do nej mal blesk udriet, ked si pre neho isla do kojeňáku☹ Moj syn ma kamarata skolkara z hniezda, rodicia pre neho ziju.A uz teraz je vidiet, ze bude s nim problem... Ano, geny su geny, ale myslim si, ze to vychova moze "napravit" Problem ale je ked sa nieco dostalo k mozocku pocas vnutromat. vyvinu: drogy, alkohol, cigarety, pesticidy, plesne, bakerie, virusy, lieky,samotny porod, .....je toho strasna hromada.A s tym potom nenarobi nikto nic☹

Pre vašu dcérku by bol súrodenec veľkým darom, aj výchova je jednoduchšia, ked je viac deti.

Nemyslim,ze je to strasenie,ale realita a otvorenie oci vopred, netvrdim,ze to musi dopadnut zle, to urcite netvrdim,ale urcite treba mat nezlomne presvedcenie,inak nie, urcite nie !!! A ked btak, tak radsej pestunsku starostlivost, ta je ukoncitelna,ak je najhorsie....hoci je tam to felke riziko,ze dieta sa vrati spat biorodicom,ak sa ti "unormalnia".... Kto neazil,nepochopi,ale ak sa rozhodnete pre, treba ratat so vsetkym,na co vas ani 20 priprav nepripravi....

@cecil36 u nás je problém v oboch.....podľa viacerých lekárov.....máme "problém" obaja.....síce nám povedali, že my dvaja spolu NIKDY nebudeme mať spolu dieťa......a predsa sa stalo....a stal sa obrovský zázrak....a to ich NIKDY bude mať za chvíľku 5 rokov......aj keď som napísala...že sme absolvovali 1 IVF ....tie cykly boli 3.....v dvoch prípadoch som ani po vysokej dávke nereagovala.....a vytvorilo sa mi nanajvýš jedno vajíčko......no a kde nie sú vajíčka....tam nie je ani čo oplodniť....a pri manželových 99% abnormálnych spermiách nie je veľká šanca......ale s tým som už zmierená

@17111976 viem, čo je to "dar súrodenca" ....svoju sestru by som nedala za nič na svete......ALE.....aj môj manžel bol jedináčik.....a "nejak vážne mu to neublížilo" 😀 😀 😀

@crazybabenka a mozno prave preto si tvoj manzel praje, aby vase dieta malo surodenca, aj cestou adopcie, ale tuto moznost si treba vazne dobre premysliet.

@zibi ahoj moja 😀 noooo toto všetko si uvedomujem.....len sa bojím aby to našu rodinu nerozdelilo....svokrovci sú úplne nadšený touto myšlienkou.....moji rodičia resp. otec je absolútne proti.....on by to dieťa nikdy neprijal.....a čo by sme robili....keby sme išli k nim....nechali by sme ho doma? proste takéto "detaily" si nedá môj manžel vysvetliť....že týmto rozhodnutím neovplyvníme "len" naše životy, ale aj životy všetkých naookolo

@crazybabenka my mame deti 4 vlastne a ideme si adoptovat piate 🙂
Reci typu geny a geny z duse neznasam ... lebo aj "nase" deti dedia po nas geny ... a ako su na tom deti alkoholickej matky a otca co sedi v base ? ... ale vobec .. prvorada je laska a vychova ... ak clovek lutuje svoj cin, ze si niekedy niekoho adoptoval je jasnym dokazom toho, ze nevychoval z presvedcenia , s laskou atd ...

A co je dolezite aby si clovek uvedomil, ze adopciu si neriesme ze nam nieco chyba, alebo ze my nieco potrebujeme, ale ze chceme dat dietatu novy domov a lasku, chceme to pre to dietatko urobit a nie si urobit "sebe dobre" ... A V TOMTO JE TEN NAJHLAVNEJSI ROZDIEL ... dietatko chceme lebo nam ieco chyba ? alebo dietatko chceme, lebo mame v sebe tolko lasky, ze ju chceme este nasobit !!!