Zvláštne pocity ohľadom tehotenstva

Hlavne o tom hovor. Ty za svoje pocity nemôžeš. Nie každá sme obetavou, rozcitlivenou maminou, ale to neznamená nič zlé. Každá by si mala nájsť svoju cestu k bábätku. Nepoznám jednu mamu, čo by nezažívala aspoň trochu podobné pocity 😉 .

tiez si myslim, ze taketo pocity maju viacere. hlavne ked cakas prve babo, nevies si este predstavit, co to vlastne znamena, takze aj ten strach a neistota su uplne prirodzene. bude to uplne ine, ked ho budes zrazu drzat v naruci a starat sa onho.. takze sa tym zbytocne nestresuj
co sa tyka toho nizkeho prahu bolesti, vybav si epiduralku, to by mohlo dost pomoct..

@nini1010 ahoj 🙂 ach tie nase hormony, su nase a zle nam robia 🙂 strach a pochybnosti o tom, ci to zvladneme, ma kazda nastavajuca mamicka, to mi ver 😉 akurat, ze kazda inej intenzity...mna tiez chytali stavy paniky a zufalstva, ked som cakala prveho drobca, velmi som sa bala a nevedela som si predstavit, ako to bude, ked sa narodi...deti som sa skor vzdy bala a prve dieta, ktore som drzala v rukach, bolo to moje 😀 vies, aky hrozny pocit som zo seba mala v porodnici, ked som ani len nevedela, ako ho mam chytit, prebalit, atd?....a strasne som sa bala, ze mu nejako ublizim 🙂 ale ono to ozaj zrazu pride samo, zrazu vies, co mas robit, zrazu milujes to malicke stvorenie a nedala by si ho za nic na svete 🙂 ja si teraz uz ani nepamatam, ake to bolo, ked som ho nemala...pokus sa uvolnit, nemysli na porod(ked mas nizky prah bolesti, alebo sa velmi bojis, zajednaj si epidural a nemusis sa bat), ber to tak, ze vsetci sme sa niekomu narodili, takze ten porod nie je az taky hrozny, ked je nas na svete tak vela 😅 a nemysli ani na poporodnu depresiu, preco si myslis, ze by si nou mala trpiet? mysli pozitivne, uvidis, ze vsetko bude fajn 😉

@nini1010 a aby som bola uplna, blizi sa mi druhy porod a zase sa bojim 🙂 sice uz nemam problem, ze neviem ako sa postarat o babatko, ale rozmyslam, ake to bude, ako zvladnem dve male deti,...ale beriem to ako normalnu vec, kazdy sa predsa boji toho, co este nepozna, lebo nevie, ako sa na to pripravit 🙂

@nini1010 Taketo nieco som citila,ked som cakala prvu dcerku,to je normalne,vtedy mi velmi pomohla moja mama.A Dietatko budes urcite milovat,to som si ista.Hormony tehotnej vedia narobit riadny zvrat v povahe.ja som normalne tvrdas,a vsetko riesim s chladnou hlavou a teraz,ked som 3krat tehotna,zasa ma ovladaju placlive chvile,reagujem inak,ako by som za norm,akolnosti reagovala.

@nini1010 materinsky instinkt je hned po narodeni, nebojte. Mate strach z neznama a t o je prirodzene. neprivolavajte si to zle, ja som mala tak obrovsky strach z prveho porodu, ze som si privolala nieco velmi zle, skoro tragicke. druhy a treti som sa snazila nemysliet a dopadlo to super. pozitivne, bude ok.

@nini1010 My s priateľom sme bábo chceli ale nemysleli sme si,že sa nám to podarí na prvý šup 🙂 ale stalo sa a preto som ostala trochu zaskočená.Prvé týždne ked som sa to dozvedela som nemala žiadne pocity voči bábatku,jedla som síce zdravšie ale inak som sa cítila asi ako Ty.Myslela som si,že ho nebudem mať rada,občas som si s bruškom pripadala ako niekto cudzí.Zlom prišiel asi v 5mesiaci ked malý začal viac kopať,ja som začala nakupovať výbavičku a bolo to všetko také reálne.Nebála som sa pôrodu skôr toho,že nebudem vedieť prečo bábo plače atd.Po pôrode som som prvé dni síce malého ľúbila ale tak skutočne som sa zamilovala až ked sme prišli z pôrodnice.V pôrodnici som riešila len kojenie,mala som málo mlieka,babo plakalo a ja som mala stres.Doma sa to upravilo,síce nekojím ale vytrvorili sme s malým vzťah,ľúbim ho ale prišlo to postupne taká ozajstná materinská láska.Takže neboj sa aj u Teba to príde a určite si a budeš naj mamka pre svoje bábo 🙂

@nini1010 Ja som mala veľmi podobné stavy pri prvom dieťatku, počas tehotenstva som si nevedela predstaviť aké to bude byť mamou nemala som ani mladších súrodencov, kámošky si ešte vraj potrebovali užívať život, takže tie tiež nemali deti a ja som si nevedela riadne ani predstaviť čo s takým novorodencom budem robiť, nakoľko som tiež nebola ten romantický typ ženy snívajúcej len o plienkach, cumľoch, pečení koláčov a plnom dome malých ružových batôžkov. Bábo bolo pre mňa furt niekto neznámi v mojom bruchu a všetci ma utešovali, že keď ho prvý raz uvidím okamžite sa to zmení. Čo bolo najhoršie ono sa to hneď nezmenilo, keď mi malú prvý raz ukázali okamžite som ju chcela ochraňovať, zaujímalo ma či dýcha, má všetky pršteky, kam ju vlastne berú a či sa o ňu dobre postarajú, ale furt tam nebol ten neustále všetkými matkami opisovaný pocit nekonečnej nehy, lásky, slzy dojatia, atď. chytila som z toho hrozné depky a presvedčila samú seba, že som zlá matka a to bola hlúposť. Po pár dňoch som pochopila, že je to ako s každým iným vzťahom, treba ho vybudovať spoločne strávenými chvíľami. Mamky sme od prírody naprogramované deti chrániť a milovať, len to ako to niektoré ženy podávajú je trochu pritiahnuté za uší. Matkou sa nestávaš len tým, že dieťa porodíš, ale tým, že ho vychovávaš, až tam sa vybuduje skutočná nekonečná láska. Dnes ma moja dcérka 5 rokov a ja som presvedčená, že nikto na tomto svete ju nemiluje viac ako ja a nemôže sa o ňu postarať lepšie.

@nini1010 Presne to isté!!!! Bohužial som musela rodiť cisárskym a preto som nemohla ihneď kojiť, chodiť , musela som ležať bez akéhokoľvek pohybu 24 hod., takže bábo som videla len ako tak na pár minút. Toto veľmi ľutujem , celá tá fáza toho pôrodu, prvé dotyky sú nesmierne dôležité. V nemocnici som malého videla len málo, prikrmovali ho umelým mliečkom. Kojiť som začala horko ťažko len 2 deň po pôrode- ešte stále dokrmujem aj po 2 týždňoch- takže ten prvý kontakt nám veľmi chýbal. Bola som vyčerpaná, nevyspatá,mala som veľké bolesti, zmätená som bola zo všetkých tých vecí, čo sa udialo okolo mňa... všetko prebehlo tak rýchlo... celý ten pôrod, všetko okolo toho... nebola som pripravená, mala som podľa termínu ešte 2 týždne... Keď po 5 dňoch nás pustili domov , som začala revať ako malé bábo, zrazu som tam mala malého človiečika a čo s ním??? Ja som toto celé ani nechcela!!! Chvála bohu manžel stál pri mne, strašne mi pomohol zo všetkým, Vyspala som sa a druhý deň už som videla všetko inak! máme krásneho malého chlapčeka, chvála bohu je veľmi dobrý , veľa spinká 🙂 niekedy ešte stále len kukám, že to je moje. Veľmi ma to mrzí, že som nevedela rodiť normálne , síce je to bolestivé ale podľa mňa nesmierne dôležitý proces celého spoločného života!

ked ti nie je jedno či bude zdravá alebo chorá tak podľa mňa ju už teraz v brušku máš rada...možno ked sa narodí tak sa to razom zmení...možno je v tebe len taký strach ako to bude ked bude na svete...neboj to zvládneš...aj ja mám strach a niekedy mi napadajú také blbosti až sa hrozím...ale to je asi normálne...som prvorodička a zažívam tehotenstvo prvý raz tak si myslím že pocity rôzneho typu sú normálne... 🙂

Jaj,keby si bola sama,myslím,že každá sa bojíme,veď sme to nikdy nezažili...nevieme aké to bude,či budeme vedieť naše babo chápať,čo potrebuje a tak...a pritom som zdr.sestra,takže mám skusenosti s s,malými babatkami,ale to je iné,tie obavy sú si myslim oprravnene,môžem povedať niesom superzena...a nehanbím sa za to..prepadaju má rôzne obavy,strach a podobne a rizikové tehotenstvo to len pociarklo a zhoršilo,som ustrachana,urevana a neverím si...

@nini1010
Akoby som o sebe čítala, tiež nie som ten typ, čo sa rozplýval nad detskými kocarikmi, a vpodstate dodnes to tak je, rada si pozriem deti rodiny a kamosiek ako rastu a ako sa im darí, a vytesujem sa aké sú milé, ale proste tiež tak pragmaticky, 😀 proste záujmy mám aj iné nielen deti. Samozrejme svoje deti milujem a "našla" som sa v materstve, som aj veľký privrzenec dojcenia, nosenia a prirodzenej vztahovej výchovy, ale všetko prišlo časom.
Keby si videla aká som ja bola vydesena z prvého - a pritom plánovaného tehotenstva, žiadne deti široko ďaleko odo mňa ( u nás v rodine mám malé deti len ja ) ja som vôbec netušila do čoho idem, no hrôza 😀 a potom ked som videla malu ( mala som nakoniec sekciu, videla som ju neskôr), pozerám na ňu ako puk, to čo je?! Kde to ma návod na používanie? 😀 takže u mňa sa nejaké rozplyvanie nekonalo ani v pôrodnici.
No ale nedalo sa nič robiť ono ma to potrebovalo, začal sa kolotoč dojcenia, prebalovania, prezliekania a jedného dňa som si tak nejak uvedomila, že bez nej neviem dýchať, jesť, pit, že bez nej neviem žiť ze ju milujem viac ako svoj život, že je to moje srdce ktoré som si z hrude vytrhla a kráča vedľa mňa, moja mala uzasna krásna kucerava zubrienka. 😀 a o syncekovi áni nehovorím.Takže neboj, to pride, materinský pud je starý ako ľudstvo, je to najsilnejší pud aký sme zdedili po našich zvieracích predkoch, sila ktora nemá konkurenciu, sila ktora prekoná vsetky prekážky.
Sory za preklepy, pisem z mobilu ale na toto som musela reagovať. 🙂

Dievčatá ďakujem 🙂
Nemôžem povedať, že by sa teraz všetky pochybnosti, depky a plače hneď stratili, ale minimálne už nemám pocit že som jediná, vadná a že budem pre malú určite hroznou mamou. A to je veľa 🙂
Čoskoro idem na materskú, mám len strach aby mi priveľa času na premýšľanie nebolo na škodu, ale hádam to prejde 🙂

@nini1010 vieš čo hlavne na seba netlač proste teraz vieš že sa nemusíš okamžite zamilovať atd ale že to príde....
tak to ber prosím ta normálne, budeš sa o bábo starat budeš nevyspatá a ubehnú mesiace a ono ta to dievčatko tak dostane že ta bude na prst nakrúcať a to mi ver 😀

daj si čas, bude to v pohode !

@danjelca Ďakujem 🙂

Ja mám úplne rovnaké pocity... k detom nemám vôbec vzťah, ked stretnem kamošku s kočíkom tak do kočíka sa ani nekuknem.. nejako ma to nenapadne neviem no.. :o) Strašne ma rozčuľuje detský plač a neznášam rozmaznané deti.. doslova ma desí predstava že i to moje bude také.... ale vždy si hovorím že ma to prejde že po pôrode sa to všetko zmení atď. Aj ked sme manželia už skoro dva roky tak ma tehotenstvo zaskočilo lebo sme to neplánovali a prišlo práve v tú najnevhodnejšiu chvíľu v akú prísť mohlo... je dosť možné že sa čoskoro budeme musieť vysťahovať z podnájmu a neviem kam pôjdeme (finančne na to nie sme dobre) takže kvôli tomu i dosť plačem a mám depky a možno práve preto sa nedokážem z tehotenstva tešiť.... 😒