Psychicky zle znášam tehotenstvo

@rebeka1417 haló žieňa moje, v prvom rade, nádych.....výdych...ukľudni sa, nepanikár. Skôr by to chcelo poradu s niekým skúsenejším (mama, kamarátka s dieťaťom, ak nikoho takého nemáš, tak aj psychológ) + samozrejme s partnerom. Nie je absolútne pravda, že všetky ženy sa z tehotenstva tešia, moje posledné som znášala hrôzostrašne, teraz by som sa nakopala do zadku za tie negatívne pocity. Áno, tvoj svet sa úplne zmení, ale NEKONČÍ, len nadobúda úplne iný, krásny rozmer 😉

@kvetka_ dovolím si nesúhlasiť s tým, že každá jedna matka miluje svoje dieťa - prečo sú potom plné decáky, prečo je toľko matiek, ktoré ušli od rodiny, koľko je detí, ktoré matky týrali fyzicky aj psychicky, alebo ich zabili (nemyslím interrupciu, ale normálnu vraždu tak ako je definovaná v zákone) ? nie, nie je to tak, že porodím a automaticky milujem...
@rebeka1417 toto si musíš rozhodnúť sama, lebo ty jediná ponesieš za to zodpovednosť, akokoľvek sa rozhodneš... na partnera ohľady neber, dnes ti povie, že zostane, o pol roka môže baliť kufre... moja mama by ti povedala, že radšej mať dieťa skôr ako nikdy...
a napísala si asi na úplne blbé fórum - o chvíľu si prečítaš slová o tom, ako chceš vraždiť a čo by iné za to dali byť v tvojej situácii...

@rebeka1417 si v soku, pretoze si plne uvedomujes co ta caka, ze sa ti zmeni zivot. to svedci o tvojej zodpovednosti. ze je tehotenstvo neplanovane a prekvapujuce, si zaskocena, nepripravena, kvoli tomu prezivas tento tazky stav rozhodovania. mas to narocne, pretoze rozhodovat sa v takomto citovom rozpolozeni je ozaj velmi tazke 😒 nic v zivote sa nedeje len tak, vsetko ma nejaku pricinu, dovod, ktory mozno pochopime az ovela neskor, mozno po rokoch veci zapadnu ako dieliky skladacky. ak mas podporu partnera, je to dobre, ocen to a vaz si ho za postoj. vela to hovori o vztahu k tebe, o jeho hodnotach, o pripravenosti a zodpovednosti. zeny, co poznam a isli na upt, nemali podporu partnera. nechal vsetko na nich, boli zufale, konali skratovo. co by ti pomohlo psychicky? uistenie, ze to zvladnes a budes dobra mama, ze si najdes k babu vztah, ze tvoja cesta ma spravny smer? nieco ine? prakticke veci? ak sa ti narodi dieta, uz nikdy to nebude take ako predtym. ale ani nebudes chciet, aby to bolo ako kedysi 🙂 😉

Dakujem velmi pekne za mile slova. No mama si mysli, ze by som skor mala ist na UPT, kedze som este taka detska a nevyspela. Ale podpori ma v kazdom rozhodnuti a pomoze mi. Priatel ma tiez podpori v kazdom rozhodnuti. Ja sa hnabim za to ako to citim. Ja nemam velmi vztah k detom. Som jedinacik a priblizne taketo pocity, som mala ked ma nasi strasili, ze budem mat surodenca. Bojim sa ze budem na male aj ziarlit :/ Mrzi ma to, ale ja to male beriem ako neakeho narusitela mojho zivota. Chcela by som byt s partnerom este sama kedze sme spolu tak kratko. Stale si myslim, ze UPT by bolo najlepsie riesenie, ale tak nikdy som nechcela nieoc take spravit..Pocula som aj o pripade ze mama nemala rada svoje prve dieta lebo bolo neplanovane a az druhe mala rada lebo ho chcela..Bojim sa aby to tak nebolo..

Dieťaťko je to najkrajšie na svete čo môže byť...vidíš v ňom seba, partnera, dedka, babku...🙂 je to úžasný pocit držať ho v náručí, mojkať sa s ním... Je veľmi veľa žien, ktoré by dali všetko na svete, aby mohli mať bábo a nemôžu ☹ ☹ a ty ho mať môžeš a nechceš....zamysli sa...prehodnoť si to...žiť celý život s tým, že si zabila živú bytosť... 😒 uf...
Máš partnera, ktorý bábo chce....si finančne zabezpečená...tak nie je o čom...skús porozmýšľať a sadnúť si s partnerom a porozprávať sa....skúste sa pozrieť na to aj z iného pohľadu...že keby sa vaše maminy rozhodli ísť na potrat...tak vy by ste tu neboli...
prajem veľa síl a hlavne dobré rozhodnutie... 🙂 😉

@rebeka1417 ip

@rebeka1417 nechcem vyzniet kruto, ale mne skor pride, ze mas skor problem sama so sebou, ako s tehotenstvom. Vsetko na svete sa nedeje tak, ako by sme chceli a svet uz vobec nie je fer... Taketo vazne pocity sa riesia s odbornikmi, ktori to s tebou vedia rozmotat a niekedy potom prides k takym zaverom, ze nestihas oci otvarat. Ja som zo zasady proti potratom, co vsak neznamena, ze nechapem tvoj zmatok, vahanie a negativne pocity. Vztah k dietatu je vztahom na cely zivot, neznamena to vsak, ze vznikne za sekundu. Musis ho pomaly budovat.. Ja som deti vzdy brala ako nejaku nejasnu vzdialenu buducnost, az kym som neplanovane neotehotnela. Bola som zmatena, ale pomaly som sa s tym zzivala a zacala sa tesit. Az som zrazu v 7tt o dietatko prisla, prosto som potratila. Az vtedy som si uvedomila, ako velmi velmi velmi som ho od prvej chvile milovala a ake prazdno mi nechalo v zivote. Niekedy si fakt veci naplno uvedomis, az ked o ne prides.

@rebeka1417 ešte jedna praktická vec, 11.týždeň je už dosť. Už nemá 1-2 cm, ale 6-7 cm, už to nie je "minizákrok", ale kyret se vším všudy a aj vyššie riziko komplikácií, čo môže spôsobiť neskorší problém s otehotnením. Mysli aj na to.

@sissy27 nebudem ti odporovat samozrejme mas pravdu.
len som hrozne zvedava. Ty mas deti?(tato otazka nesuvisi s temou touto to som len zvedava lebo ta "poznam" z vela tem a tak ma napadla tato otazka)

@rebeka1417 pisala si ze raz neskor chces mat deti.....si si vedoma aj toho ze jednym z neziaducich ucinkov interupcie moze byt aj neplodnost?
rozhodni sa tak ako to citis......ziadne rozhodnutie nie je len dobre, alebo len zle.
zvaz ci dokazes cely zivot zit s myslienkou ake by to bolo, keby to bolo.....kazdy sme iny....ale viem si predstavit ze pri pohlade na kazde jedno dietatko, budes uvazovat, ako by asi vyzeralo to moje, ake by malo ocka...ako by sa usmievalo.....
ak si myslis ze to je lahsie, ako popracovat na tom, aby si si uvedomila ze budes mamou, mozno spolu s partnerom sa o tom uplne vazne porozpravat, mozno spolu navstivit psychologa a dat doporiadku tvoje myslienky....tak ti to neberiem.

len si skutocne zvaz, ze to co chces spravit, ti pomoze psychicky mozno na par dni, mesiacov.......ale v konecnom dosledku ta to moze psychicky ubijat, nicit, trapit cely zvysok zivota.

to nie je vycitka. kazda zena ma pravo rozhodnut sa.
ale ak raz chces mat deti, nezabijaj toto dietatko....mozno uz ina moznost byt mamou nebude!

keďže ste sa chránili, dieťa ste neplánovali a nechceli. Takže treba sa viesť touto ideou.

Moj nazor je,teda podla mojej skusenosti,ze na dieta nebudes nikdy pripravena,ja by som to tiez bola odkladal ale zrazu to prislo a dajak som sa musela prisposobit situacii, aj mi dlsie trvalo kym som sa zacala tesit z maleho,hadam mal ai tri mesiace.ak nemas financnu nudzu,partner s tebou zostane, chod do toho,a osobne,teraz s odstupom casu mozem povedat,cim skor tym lepsie!

Ahoj, prečitala som si tvoju situáciu, myslim ,že prvy trimester je najnáročnejší ,a je to velmi prudká zmena hormónov!!takže tvoje zmyšlanie je pochopitelné, určite by si nemala však nenávidieť seba a už vôbec nie premyšlať nad samovraždou, to je uplne zle!!Je pravda ,že nie každy sme zrelí na dieta v tom istom veku.Myslim ,že ked teraz maš negatívny postoj k dietatu, tak sa to nezmení, je super ,že maš podporu priatela, no mala by si sa rozhodnuť isto sama ,ale potom to nelutovať!je to život už teraz jedenásty týžden je dost neskoro......neodsudzujem ta , to určite nie, no je to na tebe, a je len na tebe ako sa stym vyrovnaš!POrozprávaj sa s priatelom a sam a si naozaj zváž, či si zodpovedná matka a dokažeš sa postarať o dieta, pretože vynosiť dieta s vedomim , žeho daš na adopciu je uplne cele zle!!Takže nehovorim ani za ,ani proti, pretože ty sama musiš zvážiť, na čo máš a na čo nie!Byť rodičom je velmi zodpovedná vec! držim palce

ked sa ti narodi budes mat rada a velmi,budes lutovat ako sa narodi dietatko,mam taku kamaratku tiez take pocity mala aj mi do sms piusala ako potratit ako lahsie spacha samovrazdu atdatd ja som jej pisala aby nevymyslala za to prejde ze je citliva atd nejako zvladala a ked padol den narodeni dietata a pocula plac a ten zazrak hned plakala od radosti,uvidis ako sa budes tesit teraz jej mala ma 4mesiace a uz vravi ze nikdy taku vec neurobi a este chce dalsie babenko

@rebeka1417 Nezvyknem reagovať v diskusiách,ale toto mi nedá.. Ak to dieťatko nechceš a nechceš ani skúsiť byť matkou,dopraj to štastie teda žene ktorá detičky mať nemože a daj ho na adopciu,dopraj tomu malému človiečiku prežiť a mať spokojny život..

A co tak anonymný pôrod, Aj to je riešenie.. vždy lepšie ako UPT. nemôžem napísať že ti rozumiem a chápem ťa. Sama som v 12tt a naozaj som šťastná že nebojujej s tými pocitmi ako ty. čakám druhé dieťa a ver že som to tiež nemala ľahké. Ale ako písali kočky vyššie.. na dieťa nebudeš ready nikdy. vždy niečo príde do cesty a keď konečne tak môže byť neskoro alebo to nepôjde tak ľahko. Ale s tým čo bojuješ skús záijsť za niekakým odborníkom, myslím, že by ti pomohol viac ako my. Určite. Možno sa ti uľaví a nájdete riešenie. Držím palce aby sa to v tebe nakoniec zlomilo opačným smerom. v každom prípade si silná ak si sa s tým dokázala zdôveriť práve tu.. hlavne keď je tu kopec "dokonalých" 😀 drž sa kočka. 😉

ja mám pocit, že ty to dieťa určite nechceš, ale váhaš kôli okoliu, kôli strachu či výčitkám svedomia, nie preto, lebo sa nevieš rozhodnúť...podľa mňa by sme v živote mali konať v súlade s našimi pocitmi...keď si dáš teraz dieťa vziať, neznamená to, že už nikdy žiadne mať nebudeš, keď si ho necháš, neznamená to, že bude to dieťa s tebou šťastné a že bude rado, že je na svete...sú ľudia, ktorí ľutujú, že sa narodili, ale aj takí, ktorí by dali za život hocičo...nič sa nestane, keď sa rozhodneš pre UPT, svet sa nezrúti, koľko je takých a koľko takých ešte bude...ja už neverím na rozprávočky a neverím, že všetky mami milujú svoje deti a urobia pre ne všetko, neverím, že všetky deti na svete šťastné a všetky deti svoje mami ľúbia...

@kvetka_ ako mozes napisat taku hovadinu !!!!!

@rebeka1417 mozem Ta uistit, ze svoje dieta budes milovat. Matky, ktore nemiluju svoje deti, maju nejaky vazny psychicky problem, tiez mozno nezalili rodicovsku lasku, tak sa to nemali ako "naucit".
Ja som tiez nikdy nebola moc na deti, vzdy som deti mala za nevyformovanych ludi, s ktorymi je este vela prace. Ale materstvo ma upne zmenilo. Zrazu vnimam vsetky deticky inak. Svoje dieta budes milovat najviac na celom svete. A slubujem Ti, ze Tvoje dieta bude najkrajsie na svete. Lebo tak to priroda zariadila. My tiez doma nemozme uverit, ake mame stastie, ze prave my mame to najkrajsie 🙂
A ziarlit na dieta urcite nebudes, kludne sa rozkrajas, aby bolo spokojnucke, lebo ho budes nadovsetko lubit.
Mas podporu mamy aj partnera, to je super. No rozhodnut sa musis Ty, ale ak sa rozhodnes dietatko si nechat, tak to urcite nebude take zle, ako sa obavas ;)

najlepšie by bolo, ak si to už doteraz nespravila, ísť za psychológom, ktorý by ťa sprevádzal celým tehotenstvom, ak sa pre dieťa rozhodneš a naučil by ťa zvyknúť si na tvoje pocity a správne ich spracovávať...pravdepodobne máš depresívnejšiu povahu a možno príčinou tvojich samovražených myšlienok nie je ani tehotenstvo, ale niečo skryté v tebe a tehotenstvo to len vyvolalo...

postabortivny syndrom je psychicka zataz na cely zivot. je to horsie ako momentalne, pravdepodobne kratkodobe, obavy z materstva. Pises, ze sa sama citis ako dieta. Teraz je prave cas dospiet, to znamena prebrat zodpovednost i za druheho cloveka, ktory je clovekom uz teraz.. tu ti poradia a neodsudia Ta..
http://www.alexisporadna.sk/

@kvetka_ áno, mám 🙂 a ľúbim ju najviac na svete 🙂 len nie som na tunajšie pomery dostatočne "zanietená a obetavá" matka, nebola som tri roky doma, dokážem si užiť víkend aj výlučne v spoločnosti dospelých, dokonca som si dovolila ísť aj na dovolenky bezdetná... kojenie mi nepríde ako nevyhnutnosť a nekonečné debaty o spotrebe plienok, ich obsahu, kašičkách, príkrmoch a podobne ma nudili aj keď to bolo pre nás aktuálne... ak bolo treba, tak som aj capla po zadku či po rukách, dodnes nemám problém zvýšiť hlas, a moja výchova je v porovnaní s mnohými inými až sparťanská 🙂 ... a tak rôzne 🙂 proste nezapadám do konceptu "dokonalá žena-matka z MK" 🙂 pre podrobnejšie info neváhaj položiť priame otázky 😀

Chcem sa vsetkym podakovat za pekne slova a neodsudenie, som az prekvapena. Velmi mi Vase nazory pomohli, minimalne psychicky. Uz sa teda neako rozhodnem. Este mam poslednu otazocku- je pre babatko moc skodlive taketo odmietanie a stresy? keby to trvalo az do porodu? Taktiez nejedenie a nespanie, cisto psychickeho povodu?

@rebeka1417 nikto nevydrží byť v pohode 9 mesiacov, každá žena má strach, stavy úzkosti alebo pochybnosti, treba sa len snažiť, aby toho bolo čo najmenej...

ahoj tiež som tehotenstvo neplánovala s deťmi mi to nikdy moc nešlo bože ved jasom sa v živote o dieťa nestarala, 100x radšej by som od rána do večera ležala pred tv než strážiť niečie dieťa svoje som plánovala tak o 7 rokov, ale dnes si neviem predstaviť deň bez môjho bejby som na ňom tak závislá, že ho nedokážem dať ani do postieľky lebo mám pocit že je príliš ďaleko a ja ho nezačujem ak by sa dusilo alebo mu vypadla duda, takže ak sa rozhodneš to skúsiť možno sa tvoj názor zmení a budeš rada že ho máš ale ak ho naozaj tak veľmi nechceš tak si ho daj vziať decká v decáku to majú veľmi zlé

@rebeka1417 moje dieta bolo planovane, chcene. napriek tomu ked som zistila, ze je to tak, ze ho budem mat tak sa mi vzburili hormony a proste som necitila radost ale zufalstvo. ze je to nezvratne, naco som sa ponahlala, vsetko pekne pre mna skonci atd. v podstate som to takto nejako citila cele tehu. ked sa narodila mala, ano bol vo mne taky ten prirodzeny pocit, ze je ,,to,, moje, ze ,,to,, musim chranit, ze sa o ,,to,, musim starat. ale bolo to take akoby automaticke, take rozumove...nie citove. Ze svoju malu milujem som v podstate pocitila az okolo jej 4. mesiaca.
ale celkovo ten prvy rok bol pre mna extremne tazky. uz teraz si to uzivam!
no ty si trochu iny pripad lebo dieta si este neplanovala. tak si poloz otazku: ako sa mi bude lepsie zit?cely zivot s pocitom, ze som si dala zobrat dieta, ktore by som milovala a ktore by milovalo mna, alebo mat to mozno na zaciatku tazke, kym sa zzijeme,kym si vytvorime rezim ale byt stastna, ze som sa rozhodla si ho nechat. dieta sa stane dovodom, pre ktory vsetko na svete vydrzis! stanes sa silnejsia, zodpovednejsia, stastnejsia,naplnenejsia...
aj ked mam aj ja dnes chvile kedy by som svoje dieta zavrela do skrine aspon na hodku, ale ked som bez nej co i len 5minut, tak som ako bez ruky. a nechapem ako som mohla bez nej existovat. ten materinsky pud ma kazda v sebe, kazda co i len trochu rozumna zena ho aj v sebe objavi a pociti. neboj sa toho, ak mas zazemie, ja by som do toho sla. drzim ti palec a to ti pise 26rocne decko, ktore ma decko :P

@rebeka1417 aspon si k sebe uprimna. Je to ovela lepsie akoby si z toho mala byt vnutorne zrutena a pred sebou aj okolim predstierat, aka si z toho happy. Neviem ako to vnima babatko, ale skor sa priklanam k nazoru, ze v 11tt ma tolko prace s vyvojom, ze to este nevnima. Potom neskor sa mu uz vyvijaju a zostruju zmysly, tak myslim, ze svojim sposobom uz vnima nalady svojej maminy. Som laik, ale rozhodujuci je podla mna tvoj pristup k babu od porodu az po jeho cca 3 roky.

@sissy27 zdá sa, že si (aspoň v pohľade na výchovu) moja krvná skupina 😀