Mám 19 rokov, som tehotná a chcem dať dieťa na adopciu

Porozpravaj sa s mamou a otcom. Vies aj ten prisny otec zmakne ked mu das vnuka ci vnucku. Adopcia je stale moznost. Ale daj sancu svojej rodine. Hlavne ostan byvat u rodicov zatial aj s babom potom. Pocuj ono sa to horuco navari, ale sladko zje. Moja Sesterka bola v podobnej situacii a dnes ma mlady uz 16 rokov. Jasne ze bolo vselijako, otca sa bala. Ale zvladli to. Dieta je velky dar, potom budu o 10 rokov rodicia pistat po vnucati a co ak to nepojde.

Inak ak chces rada podarujem x veci pre babo.

skús sa skontaktovať s oddelením sociálnej kurately na úrade práce. Tam ti presne povedia, aký je postup. Lekárovi to podľa mňa nemusíš hovoriť, stačí v nemocnici pri pôrode oznámiť, že chceš dať bábo na adopciu, aj v nemocnici je sociálna sestra. Existuje aj inštitút utajeného pôrodu, vtedy budú tvoju dokumentáciu viesť v utajenom režime.
Je to veľké rozhodnutie, máš ešte čas si ho riadne premyslieť. Ak sa pre to predsa len rozhodneš, vedz, že bábo bude určite milované. Na adopciu čakajú páry v poradovníku aj niekoľko rokov.

Preco je jediny plan postavit dom? Prenajmite si garsonku. Ved to vam pre pana prvy rok-dva staci. Ty dostanes rodicak, muz nieco zarobi, utiahnete to, pripadne rodicia trosku financne pomozu. Co sa tyka veci pre babo, vsetko sa da pozhanat, ked proste situacia je aka je - aj zadarmo. Veci nebudu nove, hracky nebudu nove, ale pojde to. Ty cez vikendy dokladat regale do tesca, muz postrazi. Bude to narocne, ale len ten cas, kym pojde dieta do skolky, potom obaja pracujuci - toto bez problemov financne zvladnete, aj vacsi byt, aj naklady a budete hrdi mladi rodicia. Podla toho, co pises, nemas srdca dat babo prec, len proste nevidis svetlo na konci tunela.

Skús sa porozprávať s rodičmi či vedia pomôcť a či by ste tak s bábätkom mohli ostať (ty a babo). Ak sa ťrozhidbes, držím palce aj s adopciou. Skláňam klobúk ak vieš že nemáte dosť financií ale na potrat si nešla. Bábätku dajú rodinu ti, ktorí deti mat nemôžu.
Btw ale veľa veci ti ľudia vedia darovať. Aj my vieme 🙂 Ak si babo necháš, pokojne sa ozvi aj o pár mesiacov a veci rada darujem nejaké 🙂

jejda ved mas 19 nie 14. nerozumiem tomu sklamaniu rodicov. kedysi to bolo bezne mat v takom veku deti. dom stavat nemusis. prenajmite si nejaky mensi byt. to na zaciatok uplne staci.
inak rozhodla si sa dobre. ak aj naozaj by si si ho nenechala tak parov na adopciu je vela. da sa aj utajeny porod.
budem mat vecicky po synovi ak by si chcela podarujem ti. po dievcatku som uz rozdala. je to sok. rozumiem ti. ja som tak nechtiac otehotnela na stare kolena s tretim dietatom. myslela som ze sa zblaznim. ale potrat nehrozil. dnes ma 3 mesiace. je to zlaticko a aj ked mi trvalo sa stym zmierit tak som rada ze je tu. nejak bolo nejak bude.
ako pisem ak sa rozhodnes nechat si ho poslem ti vecicky. je ich aj kopec neutralnych.

Zlatíčko ja som toto isté riešila pred 22 rokmi. Viem, že to je dávno. Otehotnela som v 19, otec ma vyhodil z domu. Bolo to ťažké obdobie veľmi, ale svokrovci boli úplne skvelý a pomohli ako sa dalo. Nikdy som nad adopciou neuvažovala a ver mi, že aj ty by si to ľutovala veľmi. Dieťatko ti dá viac ako čokoľvek na svete a je veľa možností ako doriešiť bývanie a aj veľa ľudí ti určite ochotne pomôže či už z vecičkami, alebo inak. Aj tu takých určite nájdeš. Kľudne sa na mňa hoci kedy obráť rada, pomôžem. Len sa ho nevzdávaj. Mne moje milované dievčatko ktoré som porodila týždeň po 20-tke priviedlo na svet milovaného vnúčika pred mesiacom. Som na ňu veľmi hrdá. Tiež otehotnela mladučká. Neboj vždy sa nájde cesta ak sa chce. ❤

To je najmenej co povedat druhym to Ta ani tak nebude boliet ako to ze das prec svoje babo .Este ho len zacnes citit kopat porodit nie je len tak. Porad sa s mamou Ja by som radsej mala vnuca u seba ako svoje dalsie dieta aj keby som mala minimum $ Lebo by som nechcela aby sa ho Moja dcera musela vzdat len koli tomu ze je mlada a nema svoje byvanie : Nech sa akokolvek rozhodnes potrebujes oporu svojej mami. A otca sa neboj urcite ti radsej pomoze starat sa o babo ako ho dat prec. Nic nie je take cierne ako sa zda. Je super ze si nesla na potrat aj adopcia je riešenie. No tvoje dieta bude stastne aj ty ak si ho nechas. Deti najviac potrebuju pozornost rodicov nie veci.

Vsetko sa da ked sa chce 🙂 podla mna nie ste v najhorsej situacii aka moze byt, len si to neviete predstavit ako co bude. A hlavne partner robí, nie ste obaja stredoskolaci. S otcom by som pokecala medzi 4 ocami najprv, aby to hned nevycital mamke.
Ja som mala 18r ked sa nas vytuzeny syn narodil, nezila som sice s otcom ale s despotickou mamou a jej reakcia bola krutá, hned mi potrat vybavovala atd atd, vela slz pretieklo, nevedela , ze dieta sme planovane splodili,akurat to som sa neodvazila jej povedat.
Prve 3roky sme byvali u muzovych rodicov, ale nie skrz financii ale ze aby sme zbytocne neplatili byt ked maju oni dom, ale to nerobilo dobrotu. Ja som sa zamestnala a vzala uver (u nas su byty lacnejsie ako zimna zahrada ) ,kupila som byt a mame aj druhe planovane dietatko a 14ty rok spolu. Samozrejme boli aj krizy ale kde je laska ,tam nie su neprekonatelne prekazky 🙂
Az by sa dal vratit cas, urobila by som to iste 🙂
Mimochodom moja mama si dodnes vycita a place ako sa len tak mohla zachovat ze to velmi lutuje atd... nuz tak bala sa ze si skazim zivot ale ja neviem preco sa kazdy toho boji, ako uz len deti mozu pokazit zivot ??? Skor výber zleho partnera ... verim , ze budete šťastná milujuca rodinka s babatkom ❤

Dom v takom mladom veku je fakt nutný? Stojí za to uskromniť sa hoc aj v mini bytiku len aby si mala pri sebe svoje dieťa, to není len tak žiť s pocitom že niekde žije moje dieťa a ja neviem čo je s ním. Hlavne kľud, dobrých ľudí je kopec, pomôžu s výbavou, na začiatok není treba až tak veľa ako sa zdá.

Možno povoliť nejakú pestúnsku starostlivosť, neviem ako to funguje, aby si sa dieťaťa nezriekla úplne a mala možnosť si ho neskôr vziať

Nedávaj si dieťa preč, budeš ľutovať do konca života... Aj z mala, minima sa dá...

A inak aj vcera tu Niekto hladal maminu v nudzi aby jej mohli podarovat veci po detoch. Keby som bola blizsie poslala by som ti Ja davam vsetko znamej a charite ( a ona ani nema nudzu iba o rok mladsiu dceru a kopec veci su ako nove vynosene vyhadzujem. Krasne znackove veci mozes dostat od ludi co chcu urobit radost. ) za 2-3r by si sla do prace babo do jasli -skolky a financne budes na tom rovnako ako ked ho das na adopciu. Urcite aj pribuzni a kamosky ti daju vecicky na Svk su ludia v tomto super . A Pepco mà lacne pekne veci . Je to zvlastne no novorodenci hnet v nemocnici poznaju svoju mamu .. asi po hlase. Moj syn ked ho chytila sestricka hnet reagoval inak ako ked som ho mala ja uplne to citil ze je cudzia osoba. Mas 19 kym sa babo narodi budes mat 20 coskoro by si to svoje byvanie mala riesit Tak ci tak . Peniaze boli aj budu aj ked teraz nie su. Ked das babo prec budes citit prazdnotu. No neviem pozistuj ci je na Svk otvorena adopcia - to je taka kde by si mala sancu poznat tych rodicov aj dieta . Len Neviem ci to Nie je viac na skodu pre dieta matuce.. hlavne sa uz porozpravaj o tom s rodicmi dlho to uz nebudes moct tajit a zbytocne sa stresujes ked to odkladas. Uvidis Mozno Ta rodicia pozitivne prekvapia.

aj my by sme ti mohli niečo podarovať, tak sa potom pokojne ozvi.. máme dievčenské aj chlapčenské veci, aj nejaké to príslušenstvo (nový, ešte zabalený cumlíček napr.) nie je toho veľa, z každej veľkosti len cca po 2-3 komplety, ale veci sú v perfektnom stave (moje deti sú maličké, 2r a 1r, čiže nie sú to nejaké 10ročné veci, čo už ani nie sú ,,v móde" 🙂 ) a niektoré veci sú dokonca nové 🙂

Prosím ťa nerob to. Je x rodín v horšej situácii ako vy a zvládli to. Vezmite si podnajom,alebo hypotéku na byt/dom. Splátka na hypo vyjde veľa krát nižšia ako samotný nájom. Tvoj priateľ pracuje. Ak má slabo platenú prácu , tak si nájde inú, alebo môže robiť v zahraničí a chodiť domov na par týždňov. Ty neviem či máš nárok na materskú, ak nie budeš dostávať aspoň rodičovský. Tak isto dostaneš príspevok pri narodení dieťaťa a od budúceho roka má byť nejaký príspevok pre tehotné študentky.. zvládneš to neboj. Sú dokonca mamičky, ktoré žijú samé bez partnera a zvládli to. Možno z teba teraz rozprávajú tie hormóny, tiež som bola veľa krát smutná v tehu.. ale keď sa ti narodí bábätko a budeš ho prvý krát držať v náručí ver, že zabudneš na celý svet a budete len VY. Pozri školu si môžeš dokončiť aj popri dieťati externé.. ja sama mám syna, ktorý má rok a pol. A počas tehotenstva som si dokončila maturitu ( predtým som žila v zahraničí a išla iným smerom, takže mi ju netrebalo ). Budúci rok idem na vysokú externé. Všetko sa dá ver mi.. dokonca keď sa mi narodil malý robila som autoškolu. Zvládneš to ! Musíš si veriť !. Tiež sme mladí,ja mám o chvíľku 23 . Priateľ je o rok starší, žijeme v podnájme a zvládame to. Pomoc tiež od rodiny nemám, moji rodičia žijú v zahraničí. No je tu aspoň svokra , ktorá keď vážne potrebujem pomoze mi.. podľa mňa tvoja rodina sa ti tis nepostaví chrbtom. Moja mama to brala tiež ťažko keď som jej oznámila, že som tehotná. No teraz miluje maleho veľmi.. je x mamičiek, ktoré darujú veci, výbavičku kúpiš z bazaru.. vážne sa to dá zvládnuť.. prosím ťa zváž to, lebo si to budeš do konca života vyčítať..

Aj ja som otehotnela v 19. tiež to bolo veľmi ťažké ale už ma o par dni 8 rokov a je to to najlepšie co sa mi v živote mohlo stat 😊 Už pribudla aj sestrička. Úplne chápem tvoje obavy mala som rovnaké. Do toho som ja nemala ani oporu v nikom rodiacia ešte vtedy chlastali prvú ligu. Ale všetko sa utriaslo a nikdy som to neolutovala😊

@1andrea111 a presne pre toto by som nikdy nesla robit pestuna, ved aj ti ludia maju city a staraju sa o to dieta a nemozu ho volat "svoje" lebo v niekom sa o 10 rokov ozve materinsky cit, teraz samozrejme nenarazam na autorku a velmi jej drzim paste aby sa im to podarilo vyriesit 🙂

Ahoj, ak by si sa rozhodla si babo nakoniec nechať, napíš prosím odkiaľ si. Keď tak ti môžem dat nejaké oblečenie synovi a dcérke, aj nejaké hračky.
🙂
Inak my sme začínali v podnájme, odišli sme do mesta. Neskôr hypotéka na byt. Nemusíte hneď stavať dom. Len si nájsť priateľ prácu a verím ze to zvládnete i keď začiatky budú ako vždy ťažké.

Otec bude zurit, je to jasne, mozno s tebou par dni nebude hovorit, mozno vude odtazity, ale to neva. Hlavne sa o seba staraj, poriadne jedz a drz sa v zdravi. Mas dost casu si to premysliet. Tvoja mama ta v tom nenecha a s postupom casu uvidis- dieta si oblubis natolko, ze ho nedas prec. Mas moznosti vzdy, dokonca aj ked sa narodi a ty zistis, ze to nebudes zvladat- s hocijakeho dovodu, vzdy mozes ist na socialku a povedat, co je vo veci a oni ti pomozu. Ale obcas staci napisat i sem a najde sa kopa mamiciek, co ti pomoze. Ak budes potrebovat pomoc- financnu, emocionalnu, hmotnu.... napis mi PM. Nieco poriesime ;)

môžeš mat utajeny pôrod a hned v pôrodnici si ho môžu zobrat novy rodičia
chod na upsvar , papiere a priprava aby sa už urobila teraz
rozmysli to , preber s priatelom či ano alebo nie
v podstate ak sa ti dá chod k nejakej vzdialenej rodine čo to pochopi kym porodíš ani okolie nemusí vediet , poznám maminu čo skryvala dlho bruško , potom bola doma mala utajeny pôrod , nebudeš sama lepšie ako interupcia alebo hadky , bez penazi trpiace dieta

Povedzte mi ako moze niekto nosit pod ❤️ dietatko takmer 10mesiacou, hladkat ho, prihovarat sa mu, komunikovat s nim, krmit ho.. a potom ho po tazkom porode len tak dat prec... (niesom zastanca potratu) ale toto mi pride horie ako ten potrat 🙄
to dietatko pozna vas hlas, svoju mamicku... a potom skonci u niekoho uplne cudzieho??

Najskor si vsetko nastuduj ohladom adopcie... nielen to co treba urobit a koho kontaktovat ale aj ako sa zije zenam ktore dali svoje dieta na adopciu a ako sa zije detom ktore boli dane na adopciu a tiez ako sa zije rodicom co si adoptuju dieta. Najdi si na internete skupiny ludi a rozpravaj sa s nimi.
Nerob ziadne unahlene zavery. Je to nesmierne vazne rozhodnutie a hlavne rozhodujes za svoje este nenarodene dieta. Cim viac o to budes vediet a budes chapat co to obnasa bude sa ti lahsie rozhodovat.
Potom ked budes mat vo veciach jasno, sa porozpravaj s rodicmi.
Nech sa rozhodnes akokolvek, drzim palce aby si bola stastna.

@stela1996 myslim, ze tu nie sme na to, aby sme ju sudili a uprimne, radsej dat dieta na adopciu niekomu, kto ho bude lubit a tuzi po nom ako niekto, kto v zivote nepociti to o com pisete a cely zivot sa potom bude citit nechcene a nelubene, urcite je treba, aby si to autorka poriadne premyslela a nespravila unahlene rozhodnutia, snad ju rodina podpori, partner tiez ak sa ale napriek tomu rozhodne pre adopciu, je to jej rozhodnutie a skutocne ju nikto nemoze sudit

Ak si sa rozhodla dat dieťa na adopciu, nemusíš sa obávať, cakatelske páry sú zaradené v čakačke roky, majú dlhú prípravu, dokladne sa preverujú ci už psychotestami alebo po materiálnej a pracovnej stránke, totiž legislatíva je nastavená tak, že sa hľadajú vyhovujúci rodičia pre dieťa, nie dieťa pre rodičov, ktorí biologické deti nemajú. Dieťa ide hneď z porodnice do novej rodiny. Je tu aj veľmi siahodlha diskusia Adopcia - aká bola vaša cesta k dieťatku?, je tam vyše 1000 strán príspevkov, tá diskusia funguje asi od roku 2012 alebo možno aj skôr, precitaj si posledných 10-15 strán, tam budeš mat najnovšie info, čo všetko si maminy čakateľky musia teraz prečkať a ako sa pripravujú, aký je presne legislatívny proces osvojenia si dieťaťa. Áno, veľa dievčat vychováva v 18 v 19 dieťa. Pričom sú ešte samé deťmi. Ak si sa rozhodla dat dieťa na adopciu, je to znak toho, že pren chceš dobrý život. Nechceš, aby malo nejasnu budúcnosť, ale aby žilo v rodine, kde ho budú milovať a dajú mu všetko, čo bude potrebovať. Lebo iba z lásky sa človek ani dieťa nenaje. Necitala som diskusiu, ale predpokladám, že ti dokonale ženské naložili, že si máš dieťa nechať a nikde mu nie je lepšie ako pri mamičke. Ak chceš počuť nejaké reálne príbehy z adopcie a poznať skutočne životné osudy adoptovanych ľudí, kľudne mi napíš IP.

Ahoj,toto je naozaj veľmi ťažké rozhodnutie, my Ti tu môžeme radiť, ale to rozhodnutie je v prvom rade na Tebe..mám vo svojom okolí dievčatko, ktoré zostalo tehotné keď malo 16rokov. Bola to moja žiačka. Žila iba s maminou a s dvoma súrodencami, Otec jej zomrel, keď bola malá. Keď sa jej mamina dozvedela, že je tehotná, objednala ju na interrupciu. Našťastie tam nešla a rozhodla sa maličké si nechať. Individuálne si dokončila strednú školu a teraz študuje na VŠ. Maličká má už 5 rokov a je nádherná. S výchovou jej však pomáha stará mama..priateľ s ňou nezostal. Chcem len povedať, že je možnosť aj dieťatko si nechať, je však potrebné mať oporu v rodine, priateľovi... Ak nie, aj adopcia je cesta. Rodičia, ktorí sa rozhodnú adoptovať si dieťa prejdú naozaj dlhou cestou. Podľa mňa dajú tomu dieťatku všetko čo môžu. Možno ak sa rozhodneš pre adopciu, skús sa obrátiť na centrum, ktoré sprostredkováva adopcie a porozprávať sa priamo s nimi, ako proces prebieha, možno Ťa to nasmeruje čo ďalej.

Iba kratko napisem, lebo nemam cas... ale na adopciu by som nedala ani za svet.... aj keby som o rohlikoch bola.
Ja pevne verim, ze ta partner a rodicia nakoniec podrzia 🙏