Hyperemesis gravidarum (ako ste to zvládli? pracovali ste alebo ste boli na PN?)

Ahojte!

Toto je moje prvé tehotenstvo (mám 25 rokov, žijem a pracujem v Nemecku) a momentálne som v 8. týždni. Na to, že som tehotná, som prišla hneď a veľmi sme sa s mužom tešili. Okolo 6. týždňa mi začali celodenné nevoľnosti a malátnosť, napínanie, ale bez vracania. Odo dňa, kedy som dostala Mutterpass (materská knižka) som začala vracať priemerne tak 5-6 krát denne, neschopná nič zjesť a zúfalo snažiac sa dopĺňať aspoň tekutiny a takto som chodila do práce ešte asi týždeň. Robím stock managera v obchode s kozmetikou, čo znamená, že som 8 hodín denne na nohách a v kontakte s kolegami a zákazníkmi. Môj najväčší stres bol, že niekoho ovraciam, alebo odpadnem, čo sa ale chvalabohu nestalo. Bola som ale hrozne zoslabnutá a okrem chodenia do práce som v podstate iba spala.
Pred týždňom som sa ráno tiež chystala do práce a už klasicky som vracala v kúpelni do umývadla, a len vďaka tomu som si asi všimla, že vraciam krv (toľké zvracanie asi celkom dá zabrať všetkým slizniciam, ktoré sú po ceste), inak by som s tým asi ani nešla doktorke, lebo som si myslela, že všetkým je tak zle.
Moja doktorka bola na dovolenke a zastupujúca doktorka mi vypísala dvojtýždňovú PNku s diagnózou HG a antiemetiká, s tým, že sa mám hlásiť u svojej lekárky, aby ma vypísala potom na dlhšie a prípadne zvážila aj infúznu liečbu v nemocnici, ak by som naďalej chudla a nemohla dostatočne piť. Ak by som ešte zvracala krv, tak musím ísť aj na gastro na sondu.
Poviem vám, naozaj to nie je nič príjemné. Cítim sa hrozne nefunkčne, tie čípky mi moc nepomáhajú, nemôžem skoro nič jesť, som veľmi zoslabnutá a v podstate skoro celý deň ležím. Zároveň sa ale cítim ako nejaká lemra, odvšadiaľ počúvam, že tehotenstvo nie je choroba a iné baby behajú polmaratóny a zvládajú všetko možné a ja sa ledva držím záchodovej misy, pričom by som bola 100x radšej v robote. (viem, že to je úplne iracionálne, ale tak to proste na mňa psychicky pôsobí)
Sú tu nejaké mamičky, ktoré sa s týmto stretli? Ako ste to zvládali fyzicky a psychicky? Poteším sa každej reakcii 🙂