Ako zvládate tehotenstvo popri dieťati?

ja som znovu otehotnela,ked mala dcera 7mesiacov a uz som zarezavala v praci, kedze tu je len 6mesiacov materska a potom sup makat. a kedze som zistila neskoro,ze som tehu, tak prve dva mesiace som v pohode vlacila aj 15kilove prepravky, denne aj 20ks. to som si potom pri pohlade na pozitivny test povedala,ze ked to babo prezilo takuto zataz,tak prezije uz ozaj vsetko. 🙂 dcera mala inak v tom case uz 11kil, nastastie sa naucila chodit ako 10mesacna, tak mi to trochu ulahcila, ale stale ju bolo treba nosit hore schodmi do postielky, kedze mi zasadne zaspavala iba dolu v obyvacke hojdanim na fitlopte. ku koncu to uz bola riadna makacka, kedze som chodila do prace, v ramci 15minutovej prestavky som dobehla domov ju uspat, kedze pri opatrovatelke nechcela zaspat a sup rychlo nazad do prace, tak som sa niekedy nestihla ani najest. takze k tomuto len jedine....ked sa inak neda a musis, tak MUSIS 😉 a to podotykam, ze som zvracala DENNE od tretieho mesiaca do 32tt. po 32tt som zvracala uz len 2-3x do tyzdna a nevolnosti uplne presli az v 36tt. syn sa narodil presne v den terminu, aj ked som tajne dufala,ze hadam sa nejaky tyzden-dva vcassie, lebo som uz toho mala plne zuby

Ahoj. Ja som zo svojim druhym synom otehotnela, ked starsi mal jeden rok. Bolo to dost narocne, kedze Janko je dieta, ktore nespinka poobede a museli sme vela chodit von, venovat sa mu. Janko je velmi sikovne, vnimave dieta a cele moje tehotenstvo zvladol super. O babatku som mu hovorila, maly bol taky zlaty, ze ked som mala vacsie brusko tak drobcav nom chcel cez pupcek krmit, davat mu pit. dovolila som mu to... velmi sa tesil. ono treba malej vysvetlit, ze co sa deje, preco si unavena, treba vymyslat kludnejsie hry, pri ktorych si vies oddychnut a tak. a najdolezitejsie je, ziadna praca nie je tak dolezita ako je dolezite zdravie a spokojnost teba a tvojich deticiek. a este rada, popros o pomoc, ak mas blizko seba rodinu, znamych, pekne ich popros aby malu vzali von, k sebe, alebo prisli k tebe a hrali sa s nou a ty si oddychni... 😉 😉 😉 Neboj a neprepadaj panike, vsetko sa da zvladnut...

ja som otehu ked mala Dominicka 9 mesiacov...cele prve tehu som prevracala od zaciatku do konca, druhe vobec...a starat som sa musela, ved co jej nedam jest alebo neprebalim?? treba si spravit rezim a zvladnes...si este len v 7tt a uz sa bojis ako to zvladnes....potom ked budes v 30tt co budes robit???ved vtedy je to ovela narocnejsie ako teraz....hlavne nestresuj ze co keby.. 😉

ja mam doma 3 skolopovinne deti a 1 skolkarku do skolky chodime rano elektrickou rano vstavam o 6.30 aj deti nastastie sa najedia uz vsetky same aj sa vychystaju aj mala je dost samostatna ale tiez ju treba zdvihnut vybrat z postielky ma 3 roky 3 mesiace este spinka v postielke vecer uz niekedy naozaj nevladzem manzel je v praci od 5.30 domov prichadza o 18.30 tak je vsetko na mne ale zvladam to 🙂 🙂 🙂 a ver mi budes musiet zvladat ovela viac ako teraz a ver tomu ze to zvladnes

môžem ti povedať len moju skúsenosť. je to náročné a aj to bude náročné, nebudem klamať. ale v niečom si treba uľahčiť, keď sa dá... verím, že to zvládneš a na toto tehotenstvo budeš mať len príjemné spomienky...
dvojročné dieťatko je už predsa len o dosť samostatnejšie ako povedzme ročné. dcérka je uričite už rozumná a veľa vecí si vie dať vysvetliť. my sme si pozerali jej fotky, keď bola maličká a ukazovala som jej, aká malá fazuľka bola aj ona na utlrazvuku a porovnávali s dvojičkami a aj sme spolu aj s mm a s dcérkou vyberali mená.. . a samé klasické prirovnania... keď je napaná, tak má plné bruško ako loptu, bolelo by ju, keby som ju potlačila atď... a tehotenstvo je podobné... bruško, čo rastie aj s dieťatkom... proste nevynechávať z ničoho...
máme približne rovnako staré dcérky. verím, že aj tvoja vie sama aj prejsť ďalej ako len okolo domu, chvíľku sa aj sama zahrá, povie, čo jej je, relatívne sama aj papá... sú to také maličkosti, ale naučila som sa oceniť ich výhody.
len tá únava bola neskutočná... takže ťa úplne chápem... celý prvý trimester aj časť druhého... 🙄 tiež som sa nevedela dočkať, kedy mi malá už konečne zaspí... ale, aspoň zaspala. síce pri dojčení, ale bez problémov. kúsok po dovŕšení dvoch rokov sa sama odstavila (to som bola asi v polovici tehotenstva, ale vôbec ma to neobmedzovalo, akurát sestrička u môjho lekára to komentovala, že dvojičky, ktoré čakám ohrozujem a teda aj seba...dr. to neriešil). vtedy začali jej problémy s poobedňajším spánkom. zaspí len pripútaná v autosedačke alebo v kočíku. alebo ju musím totálne vyšťaviť (4-5 hodín bláznenia sa vonku a iných aktivít náročných na fyzičku) a potom doma znehybniť, že ju tuho objímem, až potom zaspí... ale keď to každý deň nezvládam, tak proste nespí... teda, snaha je, len ja už toľko nevládzem. 😔
dcérku som dvíhala aj dvíham, keď som sama na ňu. ale naučila som ju už pomaly vyliezť si na vyššie veci, samozrejme s oporou. prípadne, keď ma bolia kríže, alebo mi bolo nevoľno (nezvracala som, ani nezvraciam, len ten žalúdok ako na vode je dosť zlá kombinácia s fyzickou aktivitou) tak sa ju ani nesnažím dvíhať, ale radšej sa kŕmime na zemi, resp. pri jej stolíku. mne síce to dvíhanie trvá dlhšie 🙂, ale nemusím navlačovať malú. to isté aj s kočíkom. ako mi rástlo bruško, tak som ho už nevládala ťahať po 10-tich schodoch hore k výťahu (pivnicu nemáme). malú učím chodiť pešo. alebo za odmenu ideme trolejbusom (asi je to väčšia odmena pre mňa 😉 ). lenže jej nožičky sú malé a nezvláda toľko prejsť... kočík by som teda nezavrhovala.
a máš niekoho pri sebe? pomoc z rodiny a okolia, kamarátky a tak? ak áno, to určite treba využiť... mne bolo a doteraz je najhoršie poobede vydržať, takže ak mi príde mamina z práce aspoň na hodinku sa zabaviť s malou, tak to len vítam. čítajú si alebo kreslia, hádžu penovú loptičku... a ja mám aspoň čas si vyložiť nohy... aj manžel mi veľmi pomáha. nákupy sú prevažne už len jeho parketa. a keď príde podvečer domov, tak mu malú nabalím a aspoň sú spolu. cestou sa guľujú, bláznia, takže príde unavená a možeme rovno zahájiť večeru, kúpanie a spánok... a ráno mi úžasne pomáha tiež. ako mi rastie bruško, tak mi trvá zdvihnutie sa z postele veľmi veľmi dlho. a aby sa nám napr. nepocikala, treba byť svižný 🙂 takže ráno ju vezme na nočík, oblečie a posadí k raňajkám a ja mám cca polhodinku k dobru (a keď sa nikam neponáhľa, tak ma nechajú aj spať ešte)
zaspávanie detto. odkedy sa nedojčíme, pri zaspávaní asistuje manžel. ja som ju už totiž nevládala prekladať (zaspávala na manželskej posteli), on ju už ukecal na zaspávanie v jej vlastnej detskej postieľke 😵. už sme z nej dali dole bočnicu (úplne), takže vie vliezť aj vyliezť sama, čo obrovská pomoc.
čo sa týka varenia, to obmedzujem na minimum... keďˇsa dá, kúpim aj polotovar. alebo varím do veľkého hrnca, nech je to aspoň na dva-tri dni... večer nezvládam stáť pri hrncoch a variť, takže sa to snažím spraviť v čase, keď by mala ešte spať cez obed alebo skoro ráno, kým sa vie zahrať chvíľku aj sama. ale najčastejšie dávam všetko na pečenie, resp. dusenie, nech pri tom nemusím byť...
prechádzky som tiež obmedzila. aj časovo sme vonku kratšie a ani už nechodíme vždy 2x denne.
keď sme doma, potom jej viac čítam (ale to ma unavuje omnoho viac ako keď som nebola tehuľka), alebo striháme spolu letáky a lepíme ich, maľuejme, alebo v prípadne najväčšej krízy jej pustím niečo na dvd. má obľúbené spievankovo a ešte jeden dokument o vzniku života. (čo využívam aj teraz a sedím/ležím na gauči, kým ona tu tancuje a komentuje žabky a medúzy a korytnačky a všetko čo vidí). 😀
tv pustené nemáme, takže aj toto je ako za odmenu...
keď niečo musím spraviť doma (podlahy, prach, práčka atď, tak ju zamestnávam - toto mi podaj, toto stlač, tu skús teraz vysávať ty, proste také klasické zapájanie sa. ale keďže vládzem menej, trvá mi to veľmi dlho, takže aj malú zabavím na dlhší čas 🙂
tak asi si len potrebuješ nájsť systém... potom to bude dobré. možno by som napísala aj viac, ale už nestíham... ak si chceš pokecať, môžeme cez IP... drž sa a užívaj si aj to dobré aj to zlé... lebo s dieťatkom je to určite inakšie ako pri prvom tehu...

@jespera ahoj, úplne chápem tvoje obavy, hlavne, keď si mala už problémy aj v prvom tehotenstve...ja som bola na tom podobne ...prvé tehu som mala rizikové a bola som PN od druhého trimestra...len kľudový režim 😝 ...druhé tehotenstvo bolo ešte komplikovanejšie (placenta praevia marginalis zistená v 16 tt), tiež žiadna námaha (dvíhanie na ruky neprichádzalo do úvahy) a doma som mala dcérku (živé striebro), ktorá mala viac ako rok a pol (medzi mojimi deťmi je rozdiel dva roky a dva mesiace)...bola som doma sama, lebo manžel bol celé dni v práci (klasika)...ale zvládli sme to, dcérka je veľmi šikovná a dala si to vysvetliť😉 ...posledné dva mesiace (boli akurát "letné prázdiny") som odležala v nemocnici...manžel sa medzitým staral o dcérku a každý deň ma chodili pozrieť...a aj toto sme našťastie prežili 🙂...v Tvojom prípade je veľké plus, že dcérka už mala dva roky, takže bude čím ďalej tým viac samostatnejšia, ale aj chápavejšia 🙂 😵 (v dvoch rokoch už bola moja "veľká slečna"... 😀 )
tiež súhlasím s mamičkami, že ak máš tú možnosť, zapoj aj ostatných členov rodiny- starých rodičov, krstných rodičov...prípadne aj veľmi dobré kamarátky...ja som takú možnosť nemala...starí rodičia (z manželovej strany) boli vtedy príliš starí na to moje šidlo (a chorí-cukrovka...) a moji zasa bývajú mimo...kamošky väčšinou pracovali 😅
inak, to, že "stresuješ" už teraz, je celkom pochopiteľné...najdôležitejšie sú prvé tri mesiace (a asi aj najnáročnejsšie...hlavne na psychiku)...ak potom nenastanú nejaké komplikácie, tak si už vytvoríš režim a nebude to také náročné 😉 ...budete si to s dcérkou užívať, aj keď sa ti to teraz možno bude zdať "uletené"...prajem pevné nervy a hlavne to zdrvíčko🙂

asi treba len vydrzat nas maly mal rok aj nieco ked sme zacali snazilkovat podarilo sa skoro hned. maly nastastie chodil uz od10 mesiacov tak sme nemali problem a ani na ruky nie je nauceny je pravda ako vravis obcas ho treba zdvihnut, no mne sa to vypomstilo teraz nedavno som zacala krvacat ale nastastie sme nemuseli do nemocky bo bolo vsetko v poriadku tak som musela lezat 5 dni doma. mm si zobral dovolenku a staral sa o synatora 🙂 snazim sa moc sa nepretrhnut, spavat s malym na obed a ked prisiel mm z prace tak som si oddychla..a maleho si ucim ze ked sedim alebo nieco robim tak nema "otravovat" alebo ako to inak povedat zemami chcem hento pod tam atd.. mas tu vyhodu ze ma uz 2 roky a da sa detickom uz aj vysvetlit ze maminka oddychuje alebo nieco podobne.. neboj zvladli to zeny ked rodili rok po roku zvladneme aj my no nie 😉 😀
a pri rannych nevolnostiach mi drobec "pomahal" vzdy dobehol za mnou ze co mi je chytil mi hlavu a hladkal ma 😀 😀 hlavne som sa nesnazila sa schovavat pred nim ale vsetko vysvetlit ze mam babu v brusku a podobne veci ze nemozem tak za nim utekat - na to ma ocka 😀 😀 drzim palce

ja som v 10tt a moj stuplik bude mat o chvilku 17 mesiacov. je velmi aktivne a narocne dieta. cez den vela beha, vyzaduje nas pri vacsine hier, ma rad pohyb, v noci zle spava, budi sa. ja som pred 2 tyzdnami dostala nakazany prisny kludovy rezim. nesmiem malinkeho zdvihat, nesmiem sa vobec namahat. nastastie je moj muz vela casu doma a pomaha. a par dni sme boli u svokrovcov. proste mam rodinu, ktora pomoze.
ja to mam s malym tak, ze ho potrebujem zdvihat do auta, do kociara, ale doma iba vylozit do postielky, do vane.takze iba vecer naozaj nemozem byt sama.
malinkeho som od zaciatku tehu nezdvihala velmi, nezdviham vobec a je to ok. ja malinkeho krmim lyzickou ale na gauci, aby som ho nemusela davat do stolicky. proste vela veci sa da prisposobit.tvoja dcerka ma uz 2 roky a to je dost, urcite sama papa, mozno aj chodi na nocnik a nemusis prebalovat ako ja. proste s 2 rocnym dietatom to nie je nejaka tragedia.
nemas zatial rizikove. dcerka si urcite necha dohovorit. tu unavu chapem, aj ja som unavena, ale treba sa pripravit, s dvoma detickami to asi tiez nebude take lahke