11. týždeň tehotenstva a panický strach z potratu

Strach o svoje dieťa je normálna vec. Každá chceme mať zdravé dieťatko 🙂 Ale ja skôr vidím dôvod na obrovskú radosť a šťastie!!!!! 😀 To bábo prežíva tvoje pocity, tak sa nestresuj a to malé tiež. Pokojná a vyrovnaná mamička bude pre svoje dieťa oveľa väčším šťastím, ako nejaký uzlík nervov. Ak tak silno prežívaš strach, tak nečítaj tie negatíva. Je toho toľko, že sa to ani nedá vymenovať, tak načo sa zaťažovať takými vecami. Čokoľvek nedobré, čo by sa nedajbože dialo, budeš prinútená riešiť potom alebo nikdy, lebo nič také nemusí byť!!!!! Tiež mám všelijaké skúsenosti (a som zdravotník, tak viem ešte všeličo aj z tej odbornej stránky) a ver, že niekedy je lepšie nevedieť!!!! Tak si nájdi maminky, ktoré opisujú svoju radosť a uvidíš,že to bude lepšie. Choď cvičiť s tehuľkami, pokecáte si , posťažujete aj potešíte navzájom. Moc ti to prajem, lebo takto si ten krásny čas očakávania na svoj poklad moc neužiješ a ver, že budeš na to rada spomínať. Tak veľa šťastia, pozitívneho myslenia a krásne zdravé mimi 🙂 🙂 🙂

@victoria87 presne toto som pocitovala pri druhom tehu, kedze sa mi pridruzili aj komplikacie.....a preto som sa radsej netu vyhybala ako cert kriza 😀 ...najlepsie necitat pocas tehu vobec nic 😉

@junovka ale nech cita...zamilovane romany, co dobre navarit, rozpravky... 😀 😉

@traktor jedine 😀

@victoria87 preco takto zmyslas? absolutne taku moznost ani nepripustaj. Myslienky maju obrovsku moc a ked ich nasobis emociou vytvaras skutocnost.

si zdrava zena a nie je dovod preco by sa malo nieco take stat. zacni mysliet pozitivne, vychutnavaj si tieto krasne mesiace, bez do obchodu a kup nieco pre svoje babatko (povery su absolutna blbost!!!).

Ale prosim ta, nestresuj sa zbytocne. Ak je babo v poriadku, tak potrat ti urcite nehrozi. Potrat je vzdy smutny, ale zase si myslim, ze niekedy je to lepsie, ked to priroda poriesi takto skor, ako keby malo babatko neznesitelne trpiet nejakym tazkym poskodenim po narodeni. Tym, ze na to budes stale mysliet s tym aj tak nic nenarobis. Teraz je to len na prirode a ako vravim, ak babo ma prezit, tak prezije. Ja som sa tiez zo zaciatku bala, ale potom som to zacala brat tak ako som napisala. Kdesi som citala, ze potrat v prvom trimestri hrozi ovela menej ako si niektore zeny myslia. Je to len nejakych 10%. A uvedom si, ze sem nepise kazda zena, ktora ma tehotenstvo v poriadku, ale pisu vacsinou tie co problem maju, teda uz potratili. A potom ked to citas, co sa stalo aj mne, si myslis, ze potrati asi kazda 2 zena, co je ale hlupost. Ale obavy budes mat cele tehotenstvo, na to sa priprav. Ja som si tiez myslela, ze ked absolvujem 1. aj 2.screening, tak uz budem kludna, lebo babo bude uz len rast. Ale kdeze, na kazde sono idem s malou dusickou, lebo cele tehu ti len nieco budu zistovat, porovnavat s ostatnymi a to v cloveku vyvola pochybnosti, ci chce ci nie. Ono ale asi najlepsie je necitat tie zle skusenosti, lebo ja ked to tiez citam, tak sa zase zacinam obavat predcasneho porodu. Ale vzdy si poviem, ze su miliony zien, ktore porodili zdrave dieta nacas, tak preco by som to nemala zvladnut ja ?!? Uvidis, ked ta zacne male kopkat, tak sa tvoj pohlad na vec zmeni. Ja ked mam niekedy pochybnosti, tak maly akoby to vycitil a vtedy ma kopne a ja viem ze je v poriadku. Je to balzam na dusicku 🙂 A fakt to nie je nahoda, lebo sa mi to stalo uz velakrat. Takze snaz sa zachovat chladnu hlavu, aby sa babo u teba dobre citilo a bude dobre 😉

Asi viem co prezivas. Ja som mala z isteho hladiska rizikove zamestnanie a pamatam si, ze na zaciatku ked som este nevedela ze som tehotna len som ratala s touto moznostou tak vzdy v praci som myslela na to, ze babatko je tam dobre schovane a je v bezpeci a nic sa mu nemoze stat. No neskor po potrvrdeni tehotenstva som sa zacala vsetkeho bat, ani nie kvoli praci ale tak vseobecne... velakrat ked som isla na zachod tak som pozerala ci nekrvacam... vlastne to niekedy aj dodnes, len uz by to nebol potrat ale porod... okolo 18-19tt pocas dovolenky som dostala uder do brucha drevenou lopatou, tak to som sa velmi zlakla a aj ked som vedela ze nic by sa nemalo stat ale nebola som kludna kym som nezacala citit pohyby... potom uz to bolo ovela lepsie, lebo ked su pohyby tak viem ze babatko zije a je v pohode 🙂 znie to blbo ale je to tak. Vlastne moj problem je tiez to ze viem co vselico sa moze stat aj okrem potratu a som mozno hypochonder, co clovek nevie toho sa neboji... a pritom to dietatko neochranime, ani teraz ani po narodeni, aj ked sa snazime co sa da urobit ale nie je vsetko v nasej moci, tak je lepsie tesit sa z toho coho sa da a nepripravovat sa na zle lebo so stalym strachom sa neda zit a aj tak to nepomoze.

Ja mam tiez tento problem ☹ snazim sa s tym bojovat, ale velaraz je strach silnejsi a premoze ma ☹ znasobuje to este aj fakt, ze moja mama pred 26 rokmi porodila mojho mrtveho brata 😔

@victoria87
@feb13
@iwesska
@bolulka
@jarunka111
Ja mam tiez tento problem ☹ snazim sa s tym bojovat, ale velaraz je strach silnejsi a premoze ma ☹ znasobuje to este aj fakt, ze moja mama pred 26 rokmi porodila mojho mrtveho brata 😔

@glee strach je normalny, myslim, ze nim prechadza kazda buduca mamina. ja som bola miestami az hystericka a odmietala som robit niektore cinnosti, lebo co ak nahodou... po 12 tt som sa trochu ukludnila a postupne ma to opustalo. ako vidim, ty si tiez uz za kritickym obdobim. zacni si to uz uzivat 🙂

@glee ahoj,no ja keď som čakala oboch mala som strašný strach.Pri chlapcovi som začala v 3-4 mesiaci krvácať a dr.povedal,že nieje šanca na záchranu dieťaťa.Mám sa rozhodnúť,či spravia zákrok alebo to nechám na spontánny potrat.Rozhodla som sa pre druhú možnosť a dobre som urobila.Dnes má 7.rokov a ja som rada,že to tak dopadlo🙂Ale poviem ti,že strach bol obrovský.Pri dcérke som mala Cystu a myomi,tak ma dr.strašila,že bude šťastie,ak o malé neprídem..No a na šťastie je aj malá v poriadku.No už ak by som chcela tretie,dr.vravela,že nech sa neopovážim! 😀 Ale tretie ani neplánujeme

@glee chápem tvoj strach, je prirodzenou súčasťou, aj to, že občas vyhrá nad tebou. Netreba si však príliš brať k srdcu to, čo sa stalo iným. Aj keď to určite bolo veľmi bolestné pre tvoju maminu, ale neznamená to, že sa to stane aj tebe. Tak držím palce a prajem veľa pozitívneho myslenia a zdravia pre tvoju rodinku 🙂

@glee Je to zaujimave si takto precitat co som napisala, uz som si ani nepamatala ze som volakedy prispela do tejto temy. Odvtedy som svoje prve dieta porodila a druhe stratila pred 2-3 tyzdnami. O to prve som sa strasne bala (ze sa zadusi plodovou vodou a tak aj ked je to velka blbost 😀), pri druhom som si bola ista ze vsetko bude OK aj ked som od zaciatku krvacala a bat som sa zacala az po nejakych 8-9 dnoch ked to krvacanie stale neprestavalo. Az ked bola diagnoza potvrdena som si uvedomila, ze doteraz som si myslela ze mne sa to v zivote nemoze stat... aj ked som sa pri prvom potratu bala ale asi som ten strach predsa nemyslela uplne vazne... dufam ze chapete co chcem povedat... 😅 Ale tiez som si nemyslela, ze to tak relativne dobre dokazem psychicky spracovat, aj ked je to bolestive, velmi som to dietatko chcela... ale som prijala ze teraz sa to stalo takto a nasla som pokoj. Po zotaveni sa chystame na tretie a ci sa potratu budem bat neviem ale skor si myslim ze kym nemam na to realny dovod tak sa budem pozerat na veci pozitivne, matka by mala svoje dieta co najviac milovat a neriesit veci ktore ovplyvnit nedokaze, ja mam zo svojho pribehu taku skusenost ze ten strach negativne vplyva na vytvorenie vztahu k dietatu a brani v rozvijani lasky.
A ese jednu vec by som dodala, moj syn mal predvcerom teploty 39,5 mozete si predstavit moj psychicky stav skoro celu noc som nespala takze skutocny strach o dieta len po porode zacina...

@victoria87 panický strach z potratu---tak ten mam nenormaly 😒 😒 😒 😒
stale myslim nato či babo je vporiadku
niekedy si myslim že sa z toho jedneho dna zblaznim 😉

Ja som porodila zravého syna vroku 2006 🙂 potom o 3 rokoch som zasa otehotnela a 11.týždni tehotenstva som potratila , 😖 😔 na další rok som zasa otehotnela a v 10.týždni som zase potratila............myslela som že už nikdy nebudem mat bábo ,že to čo som prežila to je nijaký zly sen s čoho by som sa chcela zobudit,,,,,,,,,,, aspon 4 roky som nedala pozor nebrala som žiadne lieky a zas som sa otehotnela 🙂 🙂 🙂 ked som spravila tehotenský test a zistila som že som tehotná naraz som plakala od radosti a od strachu teraz som po 11.týždnoch tehotenstva, a snažím sa nebát a užívam si tehotenstvo a hlavne každý den sa modlým k bohu,aby som mu podakoval za ten zázrak,a aby dával nan pozor to dieta všetko vycíti a musíme byt silný a zdraví....... 🙂 🙂 😉 🙂 😉

Dievčatá, držím vám všetkým palce. Mám dve dospelé deti, teraz sme v očakávaní vnúčatka, dcéra mala 2 spontánne potraty, tak toto tretie tehotenstvo všetci veľmi intenzívne prežívame. Ja len toľko - asi nie je vždy dobré príliš veľa informácii, keď som bola tehotná prvýkrát pred 27 rokmi, vôbec som nevedela, že môžu byť v tehotenstve toľko problémy, na potrat som naozaj ani nepomyslela. Aj som zo začiatku trošku špinila (slabé krvácanie) a takmer stále mi tŕplo brucho (pri obidvoch tehotenstvách) a vôbec som netušila, že to nie je v poriadku, chvalabohu som porodila som živé a zdravé deti. Neviem či predtým ženy nemali toľko problémov, alebo to dnes príliš prežívajú, hodnotia, konzultujú a niekedy mi to pripadá, že sa zbytočne navzájom aj vystrašíte. Ale na druhej strane si veľa pomáhate - hlavne sa povzbudzujte a nesledujte každý malý problémik, možno keby ste to neboli upozornené, ani si nevšimnete. Prajem Vám všetkým veľa šťastíčka, pokojné tehotenstvo a radosť zo zdravého dieťatka. 😅 🙂 😵