Zavádzanie detských príkrmov môžeme rozdeliť do niekoľkých fáz, v ktorých dieťaťu do jeho stravy postupne vkladáme rôzne druhy potravín s tým, že vnímame a sledujeme jeho reakcie na danú potravinu.
V tomto období dieťaťa nepodávame žiadne príkrmy ani nápoje okrem materského mlieka, alebo, ak sa kojenie ani s pomocou laktačnej poradkyne nedarí, či žena nemôže zo zdravotných dôvodov kojiť, podávame kojenecké mliečne výživy (tzv. umelé mlieko5). Prípadne pri vysokých teplotách podávame lyžičkou alebo z pohárika čistú vodu (pri deťoch úplne na umelom mlieku môžeme použiť aj dojčenskú fľašku)
Predčasné zavedenie príkrmov pred ukončeným 4.mesiacom má veľa rizík. Môže dôjsť k zníženiu laktácie a následne k podvýžive dieťaťa. Zvyšuje sa aj zaťaženie ľadvín, čo môže ohroziť ich vývoj. Z dôvodu nevyzretosti tráviaceho a imunitného systému sú predčasne prikrmované deti tiež viac ohrozené hnačkami a vznikom alergií1 (napr. majú až päťnásobne vyššie riziko vzniku celiakie4). Niektoré štúdie naznačujú aj možný vplyv na budúci rozvoj civilizačných chorôb, napr. cukrovky, obezity, Crohnovej choroby a ulceróznej kolitídy.
Ak zavádzame príkrmy pred ukončeným 6. mesiacom, nemalo by sa jednať o nahradenie dojčenia11 alebo dávky umelého mlieka, ale iba o zoznámenie dieťaťa s novými chuťami, teda podávanie len malého množstva príkrmov denne. Po 4. ukončenom mesiaci môžeme začať s príkrmami u veľmi vyspelých detí, ktoré prejavujú vysoký záujem o jedlo, rýchlo po dojčení ( za predpokladu, že je technika dojčenia v poriadku a dieťa je dojčené na požiadanie) alebo podaní umelého mlieka sú opäť hladné.
Ak zavádzame príkrmy pred ukončeným 6. mesiacom, nemalo by sa jednať o nahradenie kojenia alebo dávky umelého mlieka, ale iba o zoznámenie dieťaťa s novými chuťami, teda podávanie len malého množstva príkrmov denne.
Po 4. ukončenom mesiaci môžeme začať s príkrmami u veľmi vyspelých detí, ktoré prejavujú vysoký záujem o jedlo, rýchlo po dojčení ( za predpokladu, že je technika dojčenia v poriadku a dieťa je dojčené na požiadanie) alebo podaní umelého mlieka sú opäť hladné.
Neprestávame kojiť, pokračovať v kojení je vhodné až do 2 - 3 rokov dieťaťa aj dlhšie, umelé mlieko podávame minimálne do doby, kým dieťa začne jesť dostatočné množstvo pestrej stravy. Príkrmy začíname podávať buď vo forme kaše či pyré v malých dávkach (1-3 lyžičky), alebo metódou BLW (baby led weaning - podávanie celých kúskov mäkkých potravín), po príkrme dodojčíme, dojčiť je možné aj pred podaním príkrmu, riadime sa podľa prejavov dieťaťa. Príkrmy podávame lyžičkou alebo z hrnčeka, nikdy z fľašky, lyžičku dávame dieťaťu tak, aby na ňu videlo a hlavne na začiatku prikrmovania na stred alebo mierne ku koreňu jazyka, aby zafungoval prehĺtací reflex dieťaťa. Na skúšanie príkrmov zvolíme dobu, kedy máme dosť času a kľud a dieťa je v dobrej nálade, príkrm mu nevnucujeme a nenútime ho dojedať, mohlo by začať príkrmy dlhodobo odmietať alebo začať vracať.
Nové štúdie odporúčajú, kvôli zníženiu rizika vzniku celiakie4 a cukrovky 1. typu, zaraďovať lepok v malom množstve už od ukončeného 4. do 7. mesiaca, pravidlo úplne kojiť najlepšie do pol roka stále platí, lepok sa má zaviesť v symbolickom množstve v dobe, kedy je ešte dieťa čo najviac dojčené (kvôli ochrannému vplyvu materského mlieka). Jeden druh obilniny obsahujúci lepok zavádzame v množstve jednej lyžičky denne a to 4-5 dní po sebe, v tejto dobe samozrejme neskúšame zaradiť žiadnu inú novú potravinu. Vhodné sú 24h vopred do vody namočené a potom na kašu rozvarené obilné vločky. Postupne zavádzame obilniny s rastúcim obsahom lepku a alergenicity, teda v poradí ovos (obsahuje maximálne stopové množstvo lepku ako nečistoty z iných obilnín), jačmeň, raž a nakoniec pšenica (klasická pšenica, špalda, dvojzrnka, kamut). Môže sa tiež objaviť alergia1 na iné bielkoviny ako je lepok. Ak sa neobjaví alergická reakcia (jeden alebo kombinácia viac príznakov zo širokej škály koliky, hnačka, zápcha, vracanie, hlieny či krv v stolici, ekzém26, žihľavka, opuchy, časté choroby dýchacích ciest, časté zápaly stredného ucha, dlhodobá nádcha či kašeľ, astma, nechutenstvo, nepriberanie, chudokrvnosť, nekľud, poruchy spánku, poruchy chovania), tak môžete ľuvoboľnú z otestovaných obilnín podávať až niekoľkokrát týždenne v postupne rastúcom množstve (až jedna lyžica), a tak postupne zabezpečovať toleranciu k lepku. Obilninu podávame samostatne alebo neskôr pridávame napríklad do zeleninového, mäsovo-zeleninového, ovocného príkrmu alebo do bezlepkovej kaše. Aby bola prípadná celiakia4 odhalená a neprišlo k jej latentnému priebehu z dôvodu nešpecifických príznakov, budete dávať plnú dávku obilniny obsahujúcej lepok (porciu kaše alebo prílohu) 4-5 dní po sebe až po ukončenom 8. až 9. mesiaci, kedy je už tráviaca sústava a imunitný systém dieťaťa vyzretejší.
Z dôvodu zníženia rizika vzniku alergií (potravinových i inhalačných) by sa mali dieťaťu od 4. do 6. mesiaca zaviesť (opäť len jednú novú potravinu 4-5 dní po sebe) a podávať občas v malom množstve (1-2 lyžičky, prvý deň stačí okolie pusy potrieť danou surovou potravinou) aj ďalšie možné hlavné alergény - bielkovinu kravského mlieka (najlepšie ako ricottu alebo jogurt), vajcia vrátane bielkov, sóju, ryby, ryžu aj orechy (v nedusivej forme "mlieka", "maslá").
Neprestávame kojiť, pokračovať v kojení je vhodné až do 2-3 rokov dieťaťa aj dlhšie. Umelé mlieko podávame minimálne do doby, kým dieťa začne jesť dostatočné množstvo pestrej stravy. Príkrmy začíname podávať buď vo forme kaše či pyré v malých dávkach (1-3 lyžičky), alebo metódou BLW (baby led weaning - podávanie celých kúskov mäkkých potravín), po príkrme dodojčíme. Dojčiť je možné aj pred podaním príkrmu, riadime sa prejavmi dieťaťa.
Množstvo príkrmu postupne zvyšujeme, ideálne podľa prejavov a potrieb dieťaťa, časom môže príkrm nahradiť dojčenie alebo umelé mlieko. Ak dieťa príkrm odmieta, skúsime mu ho ochutiť materským alebo umelým mliekom, prípadne zavádzanie príkrmov odložíme o týždeň až dva. Príkrmy podávame zásadne lyžičkou alebo z hrnčeka, nikdy z fľaše. Lyžičku dávame dieťaťu tak, aby na ňu videlo a na začiatku prikrmovania na stred alebo mierne ku korenu jazyka, aby fungoval prehĺtací reflex dieťaťa.
Na skúšanie príkrmov zvolíme dobu, kedy máme dosť času a kľud a dieťa je v dobrej nálade, príkrm mu nevnucujeme a nenútime ho dojedať, mohlo by začať príkrmy dlhodobo odmietať alebo začať vracať. Kŕmime najviac 15 - 30 minút, ak je dieťa ešte hladné, tak dodojčíme. Od siedmeho alebo ôsmeho mesiaca dávame lyžičku do ruky aj dieťaťu, aby sa učilo jesť samo.
Základom zachovania laktácie aj pri podávaní príkrmov je uvedomenie si, že príkrmy nie sú prvým krokom k odstaveniu dieťaťa, ale že sú iba doplnkom dojčenia.
Dojčíme ako predtým a k tomu ponúkneme dieťaťu príkrm. Dieťa by malo byť naďalej dojčené na požiadanie a nie podľa nejakého časového harmonogramu, tabuľky. Prsník mu aktívne ponúkame, nepoužívame dojčiace klobúčiky, snažíme sa vyhnúť používaniu dojčenskej fľašky. Úplne vhodné nie sú ani rôzne netečúce hrnčeky. Najlepšie je dieťa naučiť piť z obyčajného hrnčeka alebo kelímka. Je veľmi vhodné dojčiť večer, v noci a skoro ráno, pretože vtedy je najvyššia hladina hormónov riadiacích laktáciu. Medzi dvoma príkrmami by malo byť aspoň jedno plné dojčenie, aby nedochádzalo k veľkým pauzám, a tým v tele matky k tvorbe látok tlmiacich laktáciu. Príkrmy nezavádzame príliš rýchlo a v príliš veľkom množstve.
Nové potraviny zavádzame do jedálnička postupne, naraz podávame iba jednu novú potravinu (akúkoľvek - aj mäso, ryžu), a to aspoň 4-5 dní po sebe, aby bolo možné sledovať prípadné alergické reakcie - môže to byť jeden alebo kombinácia viac príznakov zo širokej škály koliky, hnačka, zápcha, vracanie, hlieny či krv v stolici, ekzém, žihľavka, opuchy, časté choroby dýchacích ciest, časté zápaly stredného ucha, dlhodobá nádcha či kašeľ, astma, nechutenstvo, nepriberanie, chudokrvnosť, nekľud, poruchy spánku, poruchy chovania. Novú potravinu je možné vyskúšať samostatne alebo ju pridať k inej, už overenej potravine. Novej potraviny dáme prvý deň testovania len 1-2 lyžičky, ďalšie dni množstvo môžeme postupne zvyšovať. Pre zníženie množstva alergénov prvé príkrmy tepelne zpracujeme - pozor na semienka a šupky.
Deti do jedného roka potrebujú k zdravému fyzickému a mentálnemu vývoju predovšetkým bielkoviny (materské mlieko, žĺtok, mäso) a tuky (materské mlieko, žĺtok, mäso, ryby, avokádo, rastlinné oleje, tuk a maslo). Na trávenie sacharidov nie sú príliš dobre vybavené až do dvoch rokov veku, obilniny by teda nemali byť podávané vo väčšom množstve. Vyhýbame sa umelým tukom (margarín), sladidlám, príchutiam, farbivám a konzervantom. Z tukov sú vhodné niektoré rastlinné oleje (olivový, kokosový, avokádový, slnečnicový, neskôr aj tekvicový, orechový, sezamový, ľanový, pupalkový a borákový, preferujeme olej bohatší na omega-3-mastné kyseliny), maslo (ideálne žlté, od kriav konzumujúcich trávu, volne pasených, má vyšší obsah vitamínov), masť a rybý tuk. Nepoužívame žiadne nízkotučné potraviny. Často nie je potrebné k príprave príkrmov používať kojeneckú vodu, voda z kohútika býva často vhodná pre dojčatá aj pri dlhodobom používaní.
Nadbytok jednoduchých cukrov zvyšuje riziko vzniku zubného kazu, nadváhy a cukrovky a tiež ohrozuje zdravú črevnú mikroflóru, pretože podporuje rast nežiadúcich mikroorganizmov, hlavne kvasiniek. Pritom zdravé a správne mikrobiologicky osíldlené črevá sú základným kameňom dobre fungujúceho imunitného systému. Trávenie bieleho cukru tiež spotrebuváva vitamíny (hlavne skupina B) a minerály. Dieťaťu do jedného roka preto nedávame sladkosti a do príkrmov nepoužívame cukor, javorový sirup ani med. Ten môže naviac obsahovať Clostridium Botulinum a peľové alergény. Nikdy neviete, z akých všetkých rastlín pochádza. Rôzne druhy cukrov sú obsiahnuté aj vo väčšine dojčenských kaší, v piškótoch, detských sušienkach a detských instantných čajoch, tieto potraviny sú teda pre dojčatá nevhodné.
Do jedného roka príkrmy nesolíme a z dôvodu vysokého obsahu soli radšej nepodávame ani bežné pečivo (1 rohlík alebo krajec chleba obsahuje viac ako dennú dávku sodíka pre dieťa do 1 roka a takmer pokryjú dennú dávku sodíka u dieťata starého 1-3 roky), pretože dojčatá ešte nemajú vyzreté ľadviny a nadbytok sodíka dieťa nevie dostatočne regulovať, denný príjem sodíka je dostatočne zabezpečený z materského alebo umelého mlieka, zeleniny, ovocia a obilnín. Pre deti do jedného roka nie sú vhodné syry a tvaroh (obsahujú príliš veľa bielkovín a zaťažujú ľadviny), celozrnné výrobky (potreba vlákniny je pokrytá zeleninou a ovocím), silné čierne a zelené čaje (môžu brániť vstrebávaniu minerálov, hlavne železa) a čaje obsahujúce ibištek.
Z dôvodu histamínovej intolerancie, ktorá má podobné príznaky ako alergické prejavy, ale na rozdieľ od alergie závisí na množstve požitej potraviny, sa odporúča nepodávať alebo byť veľmi opatrný pri podávaní kakaa, čokolády, syrov, údených, konzervovaných, zrejúcich potravín (aj jogurt), veľmi zrelého ovocia a zeleniny ( hlavne citrusy, jahody a rajčiny), pri podávaní húb, strukovín a morských rýb. Väčšina druhov korenia sa neodporúča z dôvodu rizika alergie, histamínovej intolerancie a dráždivých reakcií z dôvodu vysokej koncentrácie aromatických látok - predovšetkým vanilka, škorica, klinček, nové korenie, muškátový orech, bobkový list, paprika, čierne korenie, zázvor, kurkuma, bazalka, oregano, tymián, majorán, mäta, rozmarín, medovka, koriander, kôpor a zmesi ako curry, provensálske korenie.
Začíname prikrmovať najlepšie varenou zeleninou, aby sa dieťa nenavyklo na sladkú chuť ovocia či kaše a zeleninu potom neodmietalo. V priebehu kŕmenia a po ňom môžeme začať ponúkať čistú vodu z obyčajného hrnčeka alebo z kelímka. Na prvý príkrm použijeme napr. varenú tekvicu (na rozdieľ od mrkvy nespôsobuje zápchu a alergia na tekvicu je menej častá, ale rovnako ako mrkva je mierne sladká, preto deťom väčšinou chutí), zemiak, cuketu, mrkvu, sladké zemiaky, brokolicu (môže nadúvať), surové avokádo.
Po zavedení niekoľkých druhov zeleniny k nej môžeme pridať mäso. Mäso potom dávame párkrát do týždňa, najprv zhruba 1 lyžicu (20-30 g), vstrebateľnosť železa z mäsa a zeleniny sa zvyšuje pri konzumácii s vitamínom C a znižuje sa pri konzumácii bielkoviny kravského mlieka (teda aj umelého mlieka). Občas dáme namiesto mäsa pol až celý dostatočne povarený vaječný žĺtok, ak dieťa toleruje, tak aj bielok. Do príkrmu dávame na 1 porciu 1 lyžičku (5ml) vhodného rastlinného oleja kvôli lepšiemu vstrebávaniu vitamínov, dostatku tuku a prevencii zápchy. Príkrm môžeme tiež zahustiť niektorou už zavedenou obilninou (napr. rozvarenými vločkami) alebo naopak zriediť odstriekaným materským mliekom alebo pripraveným umelým mliekom. Plná porcia zeleninového alebo mäsovo-zeleninového príkrmu býva 150 - 200g, ale môže to trvať až niekoľko mesiacov, kým dieťa toto množstvo zje, niektoré deti také porcie nezjedia nikdy a jedia menšie porcie a častejšie.
Zelenina s nižšou alergenicitou: tekvica, zemiaky, brokolica, cuketa, patizón, mrkva, karfiol, kel, ružičková kapusta, špenát, mangold, hlávkový šalát, kapusta, sladké zemiaky, kaleráb, kvaka, zelený hrášok, kukurica, surové avokádo (pozor na množstvo, je veľmi tučné)
Zelenina s vyššou alergenicitou: baklažán, červená repa, paštrnák, fenykel, čierne korenie, špargľa, pór, cibuľa, pažitka, zelené fazuľky (lúsky), lúpaná červená šošovica, červená fazuľa, petržlen, varený zeler, paprika
Nevhodná zelenina: uhorky (ťažko stráviteľné), rajčiny, reďkovky, chren, kyslá kapusta, cesnak, surová cibuľa, surový zeler vrátane vňate, surový petržlen vrátane vňate, huby (ťažko stráviteľné), biela fazuľa, sója
Vhodné mäso: králik, jahňacie, teľacie a hovädzie, hydina - kura, morka, hus, kačica, sladkovodné a morské ryby, bravčové, vnútornosti (nie moc často a iba z bioprodukcie alebo z kvalitného domáceho chovu)
Nevhodné mäso: údené a konzervované mäso, údeniny
Zaradíme ovocný príkrm tak, aby medzi dvoma príkrmami bolo kvôli bezproblémovému udržaniu laktácie minimálne jedno plné kojenie. Na začiatku podusíme ovocie olúpané, bez šupky, pretože tá obsahuje najviac alergénov, varom sa tiež rozkladá pektín (majú ho jablka, hrušky, broskyne, marhuľe, čerešne, dula a bobuľoviny), ktorý môže v nevyzretom tráviacom trakte malých detí pôsobiť dráždivo. Je vhodné začať napr. rozmačkaným banánom, poduseným sladším jablkom, hruškou. Do ovocia sa môže pridať trochu materského alebo umelého mlieka alebo veľmi zriedenú ricottu, živý biely smotanový či plnotučný jogurt alebo tiež namočené a povarené obilné vločky. Plná porcia ovocia je zhruba 100 - 200ml.
Ovocie s nižšou alergenicitou (možno neskôr dávať aj surové): jablká, hrušky, banán, marhule, hrozno bez šupiek a kôstiek, melón vodný i žltý, citrón (len pár kvapiek na dochutenie)
Ovocie so strednou alergenicitou (dávať len varené): broskyne, čerešne, slivky, čučoriedky, mirabelky, mango, ríbezľová šťava
Ovocie s vysokou alergenicitou: všetky druhy citrusov, ananás, kiwi, ďatle, figy, hrozienka, bobuľoviny - jahody, ríbezle, egreš, maliny, černice
Môžeme zaradiť bezmliečnu či mliečnu kašu, a to opäť tak, aby medzi dvoma príkrmami bolo kvôli ľahšiemu udržaniu laktácie minimálne jedno plné kojenie. Do kaše je možné pridať ovocie, mliečnu kašu pripravujeme z materského, umelého alebo rastlinného (ryžového, ovseného, pšenového, orechového) mlieka. Plná porcia obilnej kaše býva až 150 - 200ml, ale nie je nutné ju podávať v takom množstve. Kašu obvykle zavádzame ako jeden z posledných príkrmov, pre malé deti sú obilniny ťažko stráviteľné (prejavuje sa napr. ako bolesť brucha, zápcha, časté nočné budenie alebo naopak neprirodzene dlhý spánok v kuse). Malé deti majú iný spánkový cyklus. Časté nočné budenie malých detí je prirodzené a normálne a nie je najvhodnejšie riešiť ho kašou na noc. Vysoké množstvo sacharidov bez výdaja energie zaťaží slinivku a rozkolísané hladiny cukru v krvi podporujú vznik cukrovky II. typu. Môžete skúsiť dávať malé množstvo kaše napríklad na raňajky.
Do jedálnička až teraz, vo väčšej miere, zaradíme nápoje - najlepšie vodu alebo nesladený (neinstantný) detský čaj, prípadne aj riedené (minimálne 1:1) ovocné štavy. Nápoje dávame dieťaťu najlepšie z obyčajného hrnčeka alebo kelímka.
Bezlepkové obilniny: ryža, kukurica, pšeno, pohanka, amarant, quinoa
Obilniny obsahujúce lepok podľa jeho narastajúceho obsahu: ovos (obsahuje stopové množstvo lepku), jačmeň, raž, pšenica
Vhodné čaje: rooibos, ovocný čaj bez ibišteku, lipový, bazový, šípkový, feniklový, rascový, slabý čierny alebo zelený čaj
Môžeme pomaly začať zaraďovať bylinky a jemnejšie druhy korenia. Príkrmy pripravujeme stále kašovité, ale už s malými kúskami, postupne zvyšujeme množstvo kúskov oproti kašovitej forme. Okolo jedného roka by dieťa malo jesť stravu v rovnakej konzistencii (nie rovnaké jedlo) ako dospelí.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu