Nočné dojčenie pomáha relatívne ľahko zaspať bábätku a vďaka vyplavovaniu hormónov do krvi pri dojčení pomáha zaspať aj mamičke. Zaspávanie pri prsníku je pre deti prirodzené a normálne. Uspávanie je jednou z významných funkcií dojčenia11. Dojčenie neslúži iba na nasýtenie a utíšenie smädu, napĺňa aj potrebu bábätka cítiť svoju matku, potrebu tesného fyzického kontaktu, pomáha bábätko upokojiť. Prebieha tiež regulácia jeho dýchania, srdcovej činnosti a telesnej teploty.
Rozhovor s odborníkom: Mgr. Radka Jakubová - laktačná poradkyňa
Bábätká a hocikedy aj staršie deti väčšinou spia pokojnejšie v blízkosti matky4. Deti často mávajú večer problém sa upokojiť a pokojne zaspať, preto si vyžadujú častejšie a dlhšie dojčenie aj neefektívne sanie (dudlánie) prsníka. Nie je potrebné, aby mamička stresovala seba a aj svoje dieťa odopieraním a oddiaľovaním dojčenia. Časté dojčenie nemôže ublížiť, lebo bábätká sú z obdobia tehotenstva zvyknuté na neustály príjem živín, nemôžu sa prepiť. Kvalitný spánok malých detí vyzerá inak ako u dospelých. Ich spánkové cykly sú kratšie ako si zvyčajne ľudia predstavujú a želajú. Väčšinou bábätka neprespia v kuse ani 2 až 3 hodiny.
Bez ohľadu na dojčenie alebo hlad dieťaťa sa spánkové cykly s rastúcim vekom menia. Intervaly medzi prebudením sa s rastúcim vekom sa nemusia predlžovať. Často sa deti v druhom polroku budia častejšie ako v tom prvom. Príčinou býva rýchly psychomotorický vývoj dieťaťa (pokroky v hrubej i jemnej motorike2, rozvoj mozgu a reči, spoznávanie sveta všetkými zmyslami a spracovanie takýchto zážitkov), rast zúbkov.
Dojčenie dieťaťu pomáha upokojiť sa a zaspať. Časom ale dieťa dospeje fyzicky aj psychicky k tomu, že sa naučí zaspávať po prebudení uprostred noci samostatne. Avšak toto väčšinou nastáva vo vyššom veku dieťaťa, ako býva tradované. S rastúcim vekom sa teda deti aj bez rôznych postupov trénovania detí, ako je napr Estivillova metóda. Naučia sa zaspávať samé, bez prsníka. Každé dieťa má iné spánkové potreby a rytmy, početnosť prebudení, mieru schopnosti rýchlo zaspať a vek, kedy začne spať dlhšiu dobu v kuse, spať samo a nakoniec aj zaspávať samo. Toto veľmi závisí na vrodenom temperamente.
Časté nočné budenie nie je najvhodnejšie riešiť kašou na noc. Vysoké množstvo sacharidov bez výdaja energie zaťaží pankreas a rozkolísané hladiny cukru v krvi podporujú vznik cukrovky II . typu. Pre malé deti (približne do roku) sú obilniny ťažko stráviteľné (prejavujú sa napr. ako bolesti brucha, zápcha, časté nočné budenie alebo naopak neprirodzene dlhý spánok v kuse). Kašu je ideálne zavádzať1 až ako jeden z posledných príkrmov ráno alebo dopoludnia.
Rovnako tak nie je vhodným riešením podávanie umelého mlieka5, vody alebo čaju miesto večerného a nočného dojčenia. Dôjde k utlmeniu laktácie, zníženie toku mlieka, čo môže obzvlášť u malých bábätiek viesť až k bojkotu dojčenia, predčasnému odstaveniu dieťaťa6.
Vhodným postupom je zvýšenie fyzického kontaktu s dieťaťom počas dňa a používania metódy stláčania prsníka, aby bolo dieťa motivované k efektívnemu saniu a čo najviac sa pred zaspaním nadojčilo. Na večeru je možné podávať typovo rovnaké jedlo ako na obed, alebo husté mäso - zeleninové či strukovinové, zeleninové polievky. K nasýteniu poslúžia rovnako ako kaše, ale nezaťažia dieťaťu nadmerne trávenie a pankreas.
Nočné dojčenie veľmi úzko súvisí so spoločným spaním4, ktoré podporuje častejšie a pokojné dojčenie a pomáha tak udržiavať laktáciu. Matka sa budí často skôr ako dieťa a môže tak lepšie reagovať na jeho potreby, dojčiť v polospánku a pokojné dieťa vypije viac mlieka a teda lepšie priberá. Spoločné spanie je prejavom dôvery rodičov v plač dieťaťa. Dieťa sa naučí, že noci sú bezpečné, nie je samo a je tu mamička, ktorá mu pomôže zaspať. Pri nočnom dojčení by si mamička mala nájsť vhodnú polohu najlepšie v ľahu, keď ju nebude nič bolieť alebo tlačiť a nebude jej vadiť, keď v tejto polohe zaspí. Po zaspaní dieťaťa pri prsníku s ním netreba manipulovať, prekladať ho do postieľky a riskovať, že sa prebudí, zbytočne tráviť čas miesto spánku opakovaným ukladaním do postieľky a rôznymi spôsobmi uspávania dieťaťa, ako je nosenie či hojdanie.
Nočné dojčenie nemá na chrup negatívny vplyv. Na rozdiel od pitia umelého mlieka z fľaše nezvyšuje riziko vzniku zubného kazu. Pri dojčení dieťa väčšinou mlieko prehĺta bez toho, aby prišlo do kontaktu so zubami. Zubný kaz je spôsobovaný množením baktérií Streptococcus mutans na narušenej zubnej sklovine. Baktérie zubného kazu nevedia dobre využívať mliečny cukor laktózu. Materské mlieko neznižuje pH v ústach, nerozpúšťa zubnú sklovinu, ale naopak ju remineralizuje. Obsahuje totiž pre človeka ideálny pomer vápnika a fosforu. Materské mlieko ďalej obsahuje IgA a IgG protilátky potláčajúce rast streptokokov a baktericídne laktoferín.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu