Dojčenie predčasne narodených detí, ktoré sa narodili skôr ako v 38. týždni tehotenstva je asi prínosnejšie ako u donosených detí. Nedonosené bábätká dokonca lepšie koordinujú sanie a dýchanie pri dojčení11 ako pri saní z fľaše. Dojčenie je pre nich aj menej stresujúce a pri správnom prisatí menej namáhavé ako sanie z fľaše. Bábätka len reagujú na tok mlieka. Ak je pomalý (pri nízkej tvorbe materského mlieka, zlom prisatí), často zaspávajú. Ak je rýchly (pri dostatočnej tvorbe materského mlieka, správnom asymetrickom prisatí a používaní techniky stláčania prsníka), tak pijú, kým nie sú sýte. Laktácia mamičky sa môže horšie vyvíjať kvôli krátkej dobe tehotenstva, alebo kvôli zlej funkcii placenty. Následkom toho býva nižší nárast mliečnych žliaz a ich výstelky než pri pôrode v termíne. Negatívny vplyv na produkciu materského mlieka má aj stres, strach o život dieťaťa a oddelenie maminky od bábätka.
Naštartovaniu laktácie veľmi pomáha kontakt bábätka a mamičky kožu na kožu - bonding2 pomocou tzv. klokankovania. V čo najvyššej miere fyzického kontaktu s bábätkom by mala byť mamička podporovaná od prvej chvíle ako je to možné. Odstriekavať, alebo výkonnou odsávačkou mlieka odsávať materské mlieko zvyčajne ide najlepšie, ak mamička na bábätko vidí. Napr. keď sedí pri inkubátore. Odstriekavanie či odsávanie, ideálne elektrickou dvojfázovou odsávačkou pripojiteľnou na oba prsníky súčasne, by malo byť zahájené čo najskôr po pôrode a malo by prebiehať osem až desaťkrát denne po dobu 20 až 30 minút. Mamička by nemala po pôrode váhať s kontaktovaním kvalitne vyškolenej a skúsenej laktačnej poradkyne1. Spusteniu laktácie tiež napomáhajú bylinky ako jemoringa olejodárná, benedikt lekársky a senovka grécka11.
Dieťa je najskôr podľa svojho zdravotného stavu a miery nedonosenosti vyživované intravenóznou infúziou (do žily) a aspoň čiastočne, alebo dokonca úplne kŕmené sondou do žalúdka, a to najlepšie odstriekaným materským mliekom jeho matky. Ak bábätko zvládne prehĺtať, ale ešte nemá sací reflex, malo by byť prvou voľbou kŕmenie mliekom z pohárika. Prikladať k prsníku predčasne narodené dieťa je možné akonáhle to jeho zdravotný stav dovolí a akonáhle o dojčenie prejaví záujem. To môže byť už od veku zodpovedajúceho 27. až 30. týždňa tehotenstva3, či až po 34. týždni tehotenstva. Vtedy dozrieva sací reflex (prvé sacie pohyby sa objavujú už na prelome 1. a 2. trimestra tehotenstva). Spočiatku pravdepodobne bude nutný dokrm, ale sací reflex postupne silnie. Mamička aj bábätko sa učia dojčiť dojčením a nakoniec pravdepodobne, ak je technika dojčenia v poriadku, dieťa získa dostatok mlieka priamo z prsníka bez nutnosti dokrmovania. Vo veku zodpovedajúcom 32. až 34. týždňu takto môže prebiehať aj niekoľko kojení denne.
Aj keď je sací reflex nevyvinutý alebo je oslabený, neodporúča sa kŕmenie z fľaše. Všetky náhrady bradavky (fľaša, klobúčiky, cumlík13) kazia techniku dojčenia - ohrozujú u dieťaťa správne prisatie a efektívne sanie. Ďalej môžu znižovať laktáciu a spôsobiť bojkot dojčenia (predčasné odstavenie6). Používanie klobúčikov so sebou nesie riziko poranenia bradaviek, riziko vzniku bakteriálnej alebo kvasinkovej infekcie a miznú výhody sania priamo z prsníka (napr. tvorba materského mlieka na mieru dieťaťu). Cumlík13 v puse dieťaťa môže maskovať prvé signály hladu (dieťa sa uspokojí dudlaním naprázdno), keďže technika sania z fľaše je iná ako z prsníka a navyše z nej mlieko tečie rýchlejšie.
Pre podávanie dokrmu, či už odstriekaným alebo odsávačkou mlieka odsatým materským mliekom alebo umelým mliekom5, existujú oveľa vhodnejšie spôsoby. Napr. použitie suplementora - laktačnej pomôcky priamo na prsníku. Ak nie je k dispozícii, alebo ak sa bábätko neprisáva, potom kŕmenie z pohárika, prinajhoršom z injekčnej striekačky s cievkou cez prst.
Mlieko matiek predčasne narodených detí je prispôsobené pre potreby dieťaťa. Obsahuje viac bielkovín a viac imunologicky aktívnych látok. Tieto deti dokonca lepšie koordinujú sanie a dýchanie pri dojčení, ako pri saní z fľaše.
Všimnite si, ako bábätko vystrkuje jazýček, aby sa napilo mlieka. Mlieko sa bábätku neleje z pohárika do pusinky.
Výskumy ukázali, že materské mlieko chráni (nielen) nedonosencov napr. pred celkovou infekciou organizmu (sepsou), zápalom čreva, pred hnačkami, infekciami dýchacích ciest, močovej sústavy a stredného ucha. Ďalej znižuje pravdepodobnosť náhleho úmrtia dieťaťa v priebehu prvého roka, znižuje riziko cukrovky, nádorov, obezity a kardiovaskulárnych chorôb. Prospieva vývinu mozgu a kostí dieťaťa, pomáha dieťaťu zvládať bolesť pri choroby či zranenia. Navyše obsahuje gastrointestinálne rastové faktory, ktoré výrazným spôsobom ovplyvňujú zrenie nezrelé črevnej sliznice u nedonosených novorodencov a tým aj to, aby črevo bábätka bolo funkčné, správne prebiehalo trávenie a efektívne sa z mlieka vstrebávali živiny.
Aj mlieko matiek predčasne narodených detí je zvyčajne dokonale prispôsobené potrebám dieťaťa. Obsahuje viac bielkovín a viac imunologicky aktívnych látok. Nie všetky predčasne narodené dojčené deti musia byť dokrmované fortifikátormi (vyrábanými z kravského mlieka1). Je potrebné dôkladne zvážiť všetky možné prínosy a riziká fortifikácie. Ak k nej pristúpime, nepodávať fortifikátor fliaš, ale iba suplementor, prípadne z pohárika.
Každý týždeň dostaneš najdôležitejšie info do e-mailu