SÚŤAŽ S MÓDNOU ZNAČKOU F&F

Môj najveselsi zážitok sa udial síce už dávno, no do dnes s humorom naň spomíname. Udialo sa to počas prvého dňa keď som šla do prvej triedy. Pani učiteľka keď otvárala dvere tak veľmi nešťastne zakopal o prah dverí, že sa na tiahla celá aká bola dlhá. Všetci sme s napätím stihli. Našťastie sa postavila bez problémov a do teraz si pamätám ako sme sa na tom začali smiať. A do dnes so smiechom na to spomíname.

Prvy školsky deň som isla zo starsimi surodencami , odchadzala som z domu ako damicka zo suknou zastrcenou v pancuskach 😂 doteraz sa na tom vzdy smeje na rodinnych oslavach ale zachranila ma pani ucitelka hned po prichode do triedy ma upravila ☺️

Ja som v skolkarskom veku velmi tuzila po balerinkach ako mala jedna spoluziacka... napokon som ich dostala, krasne lakovane😍 den som ich nemohla do skolky obut, aby som sa predviedla🙄 vecer som schovala topanky, Irene do skolky a nechala len baleriny v botniku🤣rano pred odchodom mama hladala a nemohla najst, aj ja som musela hladal, ale nenasli sa🤷‍♀️😂 "Asi som ich dakde zabudla"😂🤦‍♀️ tak som isla ukazat nove krasne lakovky😍🤗😁 samozrejme, ze som potom musela ist s pravdou von, lebo poobede sa topanky znovu objavili😁😏

Ja si pamätám,ako sa nás učiteľka tie prvé dni keď nás spoznávala pýtala, čo by sme chceli byť,keď budeme veľkí. Ja som povedala že chcem byť tehotná manekýnka 🙈 učiteľka sa pobavila a zjavne na to nezabudla, pretože keď sme mali rozlúčkovú a pozvali sme ju na ňu, pripomenula mi to 😂

My sa žiaľ ešte svojím vtipným zážitkom zo školy pochváliť nemôžeme, lebo synček chodí len do škôlky, ktorú navštevuje zatiaľ len rok. Napriek tomu by sme sa však do súťaže radi zapojili, nakoľko značka FandF je súčasťou nášho šatníka a vždy veľmi rada siahnem po krásnych a zaujímavých kúskoch jednotlivých kolekcií🙂

Naša staršia dcéra, keď išla prvýkrát do škôlky, už o 5.30 stepovala pri vchodových dverách, že, aby sme to stihli, aby nám škôlku nezatvorili. 🤣A to sme sa báli, že bude problém s plačom... 😁

My chodíme zatial iba do jasličiek, drobec má 11 mesiacov. V tescu kupujeme oblečenie stale ;) radi by sme vyhrali

môj najkrajší zážitok prvého dňa v škole bolo uvítanie. Starší žiaci nás uvítali , profesionál zahral bábkové divadlo , na lavici čakala hračka , cukrík a šlabikár. Sklamanie prišlo na druhý deň. Nikto sa nestaral , divadlo žiadne , ani len cukrík na lavici ..... nastala realita :D

@sutaz nastastie prve dni si pamatam, ze som sa tesila, ze sa este nebudeme urcite ucit a ze pojdeme skoro domov. A mavala som obavy po letnych prazdninach, ze budem odcudzena od spoluziakov a nebudeme si mat co povedat 😁

ja som koncila zs ako osmacka, moja mama mi vtedy dala usit k tejto prilezisti hostym, suknonohsvice( vtrey sa to nosilo, no co cert nechcel, den pred nastupom som spadla na bicykli, kolena ofacovane, krivala som, ruka detto a jedna strana tvare brutalne zdreta. nechcela som ist ani do skoly, np nebolo to mozne. dnes sa uz len smejem z toho, ale vtedy to bola vazna vec. 😉

@sutaz tak to si veru nepamätám.🤦‍♀️🤷‍♀️
Ale moja staršia dcéra co už ide teraz od septembra do školy išla do škôlky v prvý deň s úsmevom😁, druhý deň už taký nebol😬.
A mladšia co ide teraz do škôlky..... Aaaaah no uvidíme. Mam z toho všetkého strach!!! 🥴🥴🥴

Ja si pamatam, ked som sla prvykrat do skoly ako som sa citila vynimocne. Taka velka. Tesila som sa, pekne nas uvitali, rozdelili do tried, kde kazdeho cakala na lavici jeho kopka. Vacsinou tam bola knizka a nejake farbicky. Pamatam, ze skoro vsetci mali rovnake knihy a ja som mala inu, asi rodicia nechceli aby kazdy mal predpisanu knihu a mne kupili inu, krasnu disneovku 🙂 a ja som chcela to, co mali vsetci

Na môj prvý deň v škole si už nepatám, ale v práci to bolo celkom vtipné, keď sme sa predstavovali tak som sa velmi snazila zapamatat si mená všetkých kolegov a nešlo to, tak som si k menám poznačila stručný výzor typu: okuliarnatá a vačsie uši alebo pekná ale veľa mejkapu 🙂 ( prvy pohlad dojem subjektivny ). A kolegyňa to po pár týždnoch našla a zhrozila sa, ale mne to pomohlo fakt ich bolo vela - som učiteľka. Krasny den.

Moja najveselnejsia spomienka zo školy na ktorej sa doteraz zábava aj rodine sú moje topánky. Ktoré sa my vždy podarili obliecť naopak 🙂🙂

Môj najkrajší zážitok je keď staršia dcérka išla prvý krát do škôlky ale aj do školy. Keď išla do škôlky tak
Tak strašne sa tešila a ja som plakala. Bol to hrozný pocit že po 3 rokoch budem nejaký čas sa mam doma. A do školy deto.

Môj zážitok bol že bolo koniec prázdnin posledný den a na druhý deň sa malo nastupovať do školy a velmi som sa tešila naspäť do školy ,no ten den pred nástupom sme sa hrali vonku a hupala som sa nohami zavesená a hlavou dolu (na netopiera )😁a co sa stalo ? Spadla som na tvar tak som isla prvý den do školy s tvaru celou odretou ,dokaličenou 😁uz som sa tolko netešila,nedalo sa to ani zamaskovať 🤪

Škôlka každý deň prinášala vtipné príhody a pekne zážitky. S najstarším už budeme len spomínať, keďže je z neho čerstvý prvacik.

Pamatam si na svoje prve Vianoce v skole. Spievala som v skolskom zbore, a tak sme hrali kostymovane divadlo pre ostatnych ziakov. Bolo to celmi pekne, a tato spomienka mi ostala navzdy. A tiez jednymi z najlepsich spomienok pre mna stali rozlucka dcerky so skolkou a tiez jej prvy den v skole. U nas sa konali oslavy, bolo to krasne...

Moja dcérka Natálka nastupovala do škôlky, o pár mesiacov skôr, keď ešte nemala 3 roky. Veľmi som sa bála, ako to zvládne, pretože u syna Dávida to bolo s plačom ešte aj pár týždňov po prvom dni v škôlke. Našťastie sa dcérka rýchlo adaptovala, keď som išla pre ňu poobede, bolo mi povedané, že nikto nezjedol celý obed a nespinkal, len ona 😁. Ostatné deti plakali, alebo boli utiahnutejšie....

ked som.si na fotenie v 3. rocniku ZS zabudla obliect rovnosatu... svietim na fotke ako biela nestastna kapitalistka medzi komunistami ;))))

@sutaz chcela som byť pekná prvý deň školy, tak som si odstrihla kus vlasov, mama to musela zachraňovať, dodnes na to spomíname 😄
Na foto ja, dodnes sa z tej foto smejem, aká bola móda, snáď pre mojich chalanov nákupom niečo štýlovejšie ak sa zadarí 😉

Krasny 1.den v skole u nas vyzeral takto- s kvetinkou, taskou a sestrickou

@sutaz moja dcérka ešte je škôlkarka, posledný rok pred nami a potom škola 🙂

Ja si spomínam ako moja dcérka 1.den do skolky vymašlena ako na 1.svate prijímanie:D

Nikdy nezabudnem ako sme sa s deťmi z ulice hrali na naháňačku a jeden chlapec ma chytil za kapucňu na mikine a ja som padla na tvár, celú som si ju odrela. Na druhý deň sme sa fotili so šlabikárom a ja s bielym krémom na tvári som sa nefotila 😂

najkrajšie spomienky na ktore si zo skolky spominam boli vystupenia pre mamy❤️ stavanie maja a tancovanie v krojoch ludovky❤️

Rada na ten deň spomínam teraz už so smiechom, celá vystrašená som vošla do triedy plnej cudzích detí, automaticky som zakotvila do zadných lavíc, avšak keď sme už všetci boli usadení, prvá vec, ktorú pani učiteľka spravila, bolo že ma okamžite premiestnila do prvej lavice lebo som bola veľmi maličká, strašne ma to naštvalo a hanbila som sa a tak som celý môj prvý deň v škole preplakala. 😀😀

Môj prvý školský deň bol úplne pamätný. Mamina mi celé prázdniny štrikovala svetrík a ku tomu sukničku po kolená. V krásnej červenej farbe, ja lienky vo vlasoch (gumičky). Ako sme sa dostali do triedy, tak som si sadla do prvej lavice ku môjmu doteraz najlepšiemu kamarátovi. Keď sme už skončili a ja som sa postavila zo stoličky, tak sa mi kúsok zo sukne zachytil o kovový šróbik. Potiahla som si tak polovicu sukne. Doteraz sa na tom rodina smeje, že som prišla do školy ako skromné dievčatko a naspäť v minisukni 😀 to ako trápne mi bolo pred novými deťmi ani nemusím hovoriť

Do prvého ročníka som nastupovala za tvrdého socializmu a všetci prváci sme na chodbe školy mali povedať nejakú básničku. Prišiel rad na mňa a ja som s patričnou hrdosťou začala prednášať báseň, ktorú nás naučili v škôlke. Autora si už nepamätám. Keď bol dedko Vitko malý, doma málo chleba mali, malo chleba veľa biedy, zle sa žilo ľuďom vtedy. Potom prišiel veľký Lenin, viedol ľudí do boja, aby mali dosť chleba, radosti a pokoja.... Dedko Vítko sa v tej básní spomenul ešte niekoľkokrát a zakaždým sa ozval hurónsky rehot starších žiakov a tajné úškrnky učiteliek. Slzy som mala na krajíčku, mysliac si, že sa smejú zo mňa. Potom začal príhovor riaditeľa školy, ktorý nás srdečne privítal a predstavil sa nám. Volal sa Milan Vítko. Slzy uschli a tentokrát som vybuchla smiechom ja.