Adaptácia 🙂

    Keď dieťa dosiahne určitý vek potrebuje si rozšíriť svoje vzťahy na rovesníkov, aj spoznať cudzie autority, napr. učiteľky. Je to akoby sa stávalo otvorenejším k okoliu, pripomína to stále narastajúce kruhy. Na to, aby to zvládlo ho pripraví intenzívny vzťah s jednou osobou, matkou a jeho blízkymi. Jasle, resp. materská škôla má byť pre dieťa obohatením. Vedie k jeho detskej samostatnosti, učí ho začleniť sa do kolektívu, spolupracovať aj súťažiť s ostatnými, riadiť sa pravidlami aj prijať nejaké obmedzenia. To sú argumenty, pre ktoré sa maminy rozhodnú dať svoje dieťa do škôlky, hoci každá druhá to prežíva niekedy ešte ťažšie ako jej dieťa. Keď dávate dieťa do škôlky musíte byť na to pripravená hlavne VY a trvať na svojom rozhodnutí.

     Adaptácia prebieha postupne a má svoje fázy, kde dieťa môže plakať, trucovať, vydierať, ale to všetko prejde. Doma sa môže javiť vyčerpané, plačlivé a potrebuje viac samoty ako predtým. To, čo deťom robí najviac problémov je jedenie a spanie v škôlke: "doma mi také mama nevarí" alebo "ja tu spinkať nebudem" sú detské výhrady.

     Je niekoľko spôsobov ako dieťaťu jeho nástup uľahčiť: napr. existencia nejakého pevného bodu, čo môže byť známa osoba (brat, kamarát, ktorý je starší škôlkar) alebo predmet (hračka, plyšáčik). Príprava do škôlky by mala byť spojení s ukážkou cesty tam a späť, návštevou medzi deťmi aspoň na pol hodinku a napr. aj pohrať sa s deťmi na dvore. Dieťa tam pochopí, čo od toho očakávať, má stále ešte istotu v prítomnosti mamy a povie Vám svoje dojmy. Pre "nováčika" je jednoduchšie zvyknúť si na poldenný pobyt a potom pridať popoludnie, hlavne spánok. Ale ak to Vaša práca neumožňuje, dieťa tam zvládne nastúpiť s dobrou prípravu aj na celý deň. Kľudne ho môžete zaškoliť v priebehu roka, ak je voľné miesto.

Čo najviac sa snažte, aby svoj vstup do jaslí, resp. materskej školy vnímalo ako odmenu, výsadu a niečo super, čo sa mu v živote stalo 🙂