Nasledujúce ráno hneď po raňajkách sme vystartovali na juh do hotela v Pinnawala.

Čakala nas 5 hodinová cesta,no cestovanie na ostrove je fakt zaujímavé.Ja dokážem pozerať hodiny z okna s prichystanym foťákom a striehnut na zaujímavé snímky.
Cestu sme dali takmer naraz len s nutnymi prestavkami,nakoľko mi začínali dva dni s ayurvédskou medicínou.
Kratko pred odchodom som dostala zápal sedacieho nervu tzv .ischias a keďže to bolo asi "to najfajnovejšie",čo som doteraz mala (klop-klop),nechcela som nič nechať na náhodu.
Práve v tento deň som mala úvodné posedenie s lekárkou.Trvalo dlho,pýtala sa na život,stravu,domov,zdravie,vysvetľovala princíp ayurvédy.
Naordinovala mi procedúry - opakované masáže celého tela, parný kúpeľ,akupunktúru a shirodara bola pre mňa najväčší darček  (masáž hlavy a pomalé liatie teplého oleja na čelo a vlasy).

Bola som na netradičnom a hlavne nekomerčnom mieste mimo dediny v džungli. Prostredie bolo nádherné, upokojujúce.Všade bolo množstvo kvetov a ticho.

Po chvíli začalo pršať, voda bola spojená s interiérom stavby,vnútri bolo urobené nádvorie so stekajuúcimi odkvapmi zo strechy.Budovy sú na SriLanke riešené v súlade s prírodou,otvorené a prepojené s okolím.Často na oknách sklo nie je,len okenice a drevené mreže,tu boli krásne vyrezávané.Jednalo sa o budovu starú viac ako 100 rokov,ktorej dvaja mladí ľudia opäť vdýchli život.

Cestou sme museli miestami vystúpiť z auta,lebo auto nedokázalo prejsť vodou podmytým terénom.
Tieto 2 dní boli úžasné.Relax, ticho a neskutocne príjemný pocit.Žiadne jačanie,pišťanie a "mamiiii".
Masáže boli trošku kruté,no zároveň upokojujúce,cítila som každú svoju kosť na tele,no parný kúpeľ bol sen.
Položili ma na lôžko z dosiek vyložene listami a kvetmi a zavreli dreveným vrchnákom,vyzeralo to ako truhla,do ktorej prúdila para z horúcej vody pod lôžkom.

Najstaršia dcéra si dala urobiť masáž nôh a tváre,tá počula,že chrápem!Nuž,dobre to bolo! 🙂
Tieto dni ma neuveriteľne vzpružili a vniesli pokoj do duše.Keby sa dalo,vydržala by som tam omnoho dlhšie, no na strane druhej,nechcela som prechrnieť ďalšie dni v tomto raji. Verím,že i tá troška pomohla,no pre mňa samú procedúry mali obrovský zmysel i duchovný.
V Pinnawala sa nachádza sloní sirotinec ,najznámejší na Srí Lanke. Sme tu už 2.x,najmladšia dcéra sa túžila vrátiť a neľutujem.
Na ostrove žije slon cejlónsky, jedná sa o najväčší poddruh slona indického.

Nie sú tu len sloníčatá, ktoré prišli o svoju mamu, ale nájdeme tu tak isto staršie slony, ktoré utrpeli zranenie, prekonali chorobu, alebo by už za normálnych okolností vo voľnej prírode neprežili (opustené mláďatá, slon, ktorý stúpil na mínu a prišiel tak o nohu, slony, ktoré tu vyrástli). Slonov na Srí Lanke stále ubúda (nehody, úbytok sloních teritórií a v neposlednej miere pytliaci).V Pinnawala je momentálne niečo okolo 90 slonov. Celý sirotinec čelí početným kritikám kvôli slonom v reťaziach -kto trošku pozná tieto tvory,vie,že niektoré jedince vedia byť veľmi nebezpečné s nevyspytateľným správaním a iná možnosť nie je v záujme ochrany ľudí i ostatných zvierat. Každý slon má svoju povahu a za sebou nejaký príbeh,často nie pekný. Slony nezabúdajú. Slon ma svojho vodcu,ktorého počúva a je naučený naňho odmalička - mahuta.
Dvakrát denne sa koná veľkolepé divadlo,slony sa chodia kúpať do neďalekej rieky. Policajt zastaví dopravu a zvieratá zo sirotinca prechádzajú na druhú stranu cesty, kde ich čaká úzka ulička lemovaná obchodíkmi so suvenírmi a miestnymi výrobkami.

Slony prichádzajú k rieke, kde sa niekoľko hodín spokojne kúpu,dáva na ne pozor mahut. Toto úžasné divadlo sme si užívali priamo z terasy reštaurácie či z izby.

Toto bol suverénne náš najkrajší pobyt na SriLanke vrámci ubytovania a vobec sa mi nechcelo odísť. Zážitok nepokazil ani fakt,že tu sa mi pokazil mobil
- presnejšie nedal sa nabiť. Doma by ma to tak netrápilo,tu ma to neskutočne štvalo,mam tu zaznamenaný každý okamih nášho tripu.V miestnej opravovni ma odkázali na výrobcu a reklamáciu, lepšie napísané, nemali s telefónom skúsenosti, s modelmi sú pár rád pozadu za Európou. Ako sa stupňovala s hodinami i moja nervozita s nefunkčným telefónom,stúpala i moja kreativita a nezaprela sa ženská duchaprítomnosť. Spomenula som si,že v kabelke mám alkoholový obrúsok na dezinfekciu rúk z lietadla. S ihlou a servitkou som jemne vyčistila nabíjací port a woila! -nabehlo to! V budúcom živote si otvorím mobil shop na Srí Lanke!😆
Muž si tu v jeden večer odskočil upraviť bradu a vlasy. Keďže bol biely,barber nechcel ani počuť o platení, zato sa so všetkými 100x odfotil (mimochodom,tu ho upravili najkrajšie,ako doteraz bol) a predpokladám, že pri budúcej návšteve bude mať foto kdesi na stene.