Dalsim bodom, ktory pomáha metoda ota vyriesit je zdieľanie pozornosti. Na tomto pracujete uz v predchádzajúcich krokoch ako je napr. Smiech na požiadanie alebo pomenovanie. Potom zacina ta kľúčová fáza, kedy by vam malo dieta nieco ukazat a vy az potom pomenujete. Asi by bol úspech dosiahnuť uplne typické zdieľanie štandardných deti, co je vlastne klasické ukazovanie napr. Na nejaku situaciu alebo lietadlo na oblohe. To musi rizikové dieta este velmi dozrieť, aby vam to niekedy prirodzene ukázalo. Touto metódou podla mna dosiahnete aspon to, ze si bude pytat od vas interakciu, pomoc, pomenovanie.

Nam to trvalo 2-3 mesiace od samotného zaciatku oty. Najskor sa musela pri mne smiat, potom som sa musela dostat k jej záujmom, tie som potom iba pomenovávala a az nakoniec nastal deň D, ked som prestala a CAKALA. Moja mala raketa si najradšej listovala knihy, co bolo podla mna velke plus, lebo som jej vsetky obrázky mohla pomenovavat a nemusela vymyslat opisy, pri nejakej stereotypne hre. Moja mala nevedela ani ukazovať prstom, tak ked mi uz dovolila s nou citat knizky, vzdy som mala jej prst a chodila nim po knižke a hovorila názvy. Prve razy som cakala márne, ale pomaly sa to rozbehlo aj spontánne, a ani neviem kedy to presne bolo, zacala ťukať na obrázok a pozerať na mna a vtedy som pochopila, ze ho mam pomenovať. Ale hovorim to typické štandardne spontánne ukazovanie napr. Na ulici, ked uvidi nieco zaujímavé, to este nemame. 🤷‍♀️Mozno aj to pride...

Dnes som si overila zdieľanie pozornosti na kocke, kde mi pekne ukazala 5 zvieratiek zo 6 tych... takze podla mna dobra bilancia nie?🤷‍♀️😊 zato jedy stale pretrvávajú, dnes sa mi pekne krasne povalala na ulici pred par super slušne vychovanými rovnako starými deti a ich rodičmi... uz ani neviem aku taktiku mam zvoliť, ci ju zbiť ako hada, ignorovať ako odporúča logopedička alebo zrkadlit ako hovori o.t.a. Metoda🙈 ohucana som z nej riadne, vonku bez debaty ked zacne pistat odchádzame, doma ignorujem alebo napodobnujem, ale to sa mi zda, ze sa jej paci, lebo si z toho potom robi srandu a zacne sa jedovat iba tak, aby som ju napodobnila... fakt vam neviem v tomto odporučiť, ktorou cestou ist🤦‍♀️ Hlavne nech tie jedy netrvajú dlho🙏

TIP od nás!!?  Všetci naookolo sú chorí, majú chrípku. Mám doma dvojročnú dcérku a dvojmesačného synčeka.  Snáď všetci naokolo nás su chorí a utápajú sa v horúčkach. Moje deti chodia do kolektívu. No chorobe sme sa vyhli zatiaľ úspešne.  Prskáme už dva týždne, synčekovi sa spúšťa soplík,  ale stále nie na odsávanie. Ako to riešime my? 

Mamičky,  skvelá vec.  U nás  nad ňu nie je.  Príroda. To malé ,,tajomstvo,,  je tymián.  Do odparovača pridám pár kvapiek. 

Ako väčšina z nás vie,  máme vírusové alebo bakteriálne ochorenie. Lekár vám predpíše homeopatika alebo rovno antibiotiká.  Pri liečbe u lekára treba najskôr zistiť,  ktorú formu liečby treba zvoliť. To zistia len pomocou CRP a tu námahu si da máloktorý lekár. A tak väčšinou predpíšu homeopatiká aj antibiotika. Lenže ak je náš povod ochorenia virusovy tak antibiotika nam nepomôžu.  Pomohlo by nam obycajne vylezanie chripky.  Opakom je bakteriálne ochorenie,  kde antibiotika treba.  Zbytočné  napchávanie antibiotikami je ale ďalšia téma,  v skratke ničí našu imunitu a je úzkospektrálne a okrem toho sa stavame imunní voči liecbe antibiotkami, takže nám nemusia pomôcť,  keď nám budú naozaj potrebné. 

Nechcem týmto spochybniť liečebné postupy žiadneho lekára. Chcem iba dať do povedomie,  že niekedy sami pre seba môžme urobiť viac aby sme sa vyhli čakárni plnej chorôb,  hlavne v týchto dňoch epidémie,  keď choroba na nás striehne na každom rohu. 

Ako to riešime my? Od nepamäti mám rada vôňe a vonné silice.  Z vlastnej skúsenosti viem že  príroda je mocná, tá najmocnejšia. Kým sa mi podarilo mňa ci dcerku vyliecit prirodne,  trvalo to tak tri dni. Sama nic neprehanam a ak to prirodne nejde zájdeme k lekarke,  ktora ma moju plnú doveru.  Sama zbytocne nic nepredpisuje. Liecba ,,liekmi,,  trva minimalne dva týždne kym sa dáme plne dokopy. 

V týchto dňoch epidemie alebo ked vidim,  ze nas zacina nieco obchádzať snažíme sa chorobe vyhnúť a odolať. Variant je mnoho,  ale mame doma malinke babatinko. Od dvoch mesiacov je mozne využívať  aromaliecbu,  aby sme nezatazili tak mlady organizmus.  

Úspešne som do nich dostala imunoglukán, Déčko, Céčko, echinaceu a pevne verím, že toto chrípkové obdobie prežijeme bez následkov. Choré nebývajú, no preventívne dostávajú všetko pre zdravie. Sebe som nedala, nestihla som.

Vrátili sme sa od zubárky, vraj majú krásne zúbky a určite im ich pekne dočisťujem. Na trojročnej prehliadke boli pochválené, že vedia pekne farby, čísla aj pozdraviť.

Nespomínam si, kedy som naposledy bola na preventívke so sebou. A u gynekológa Hlavne, že deti majú za sebou očnú, zubára, očkovanie, preventívku a všetko ostatné. Ja počkám. Keď bude viac času. Toho času však stále nejako nie je dosť. Pozerám na zvyšky laku na nohách, na pedikúre som bola naposledy v septembri.

A tak to stále nejako dokola točíme. Škola, škôlka, tanečná, angličtina, plávanie, výlety, úlohy, domácnosť, muži a rodina. Do detí pcháme vitamíny, lieky, vodíme ich na preventívky a na seba zabúdame.

Tak schválne. Kedy ste si vy dali imunoglukány v chrípkovom období? Vitamíny? Akokeby sme si ich mi nezaslúžili a naše zdravie nebolo dôležité. Hlavne nech sú deti zdravé.

Kedy ste mali naposledy chvíľu, nie pre seba, alebo bezcieľne rolovanie feedov cudzích ľudí, ale pre svoje zdravie? Koľko rokov ste neboli na preventívke? U zubára, gynekológa, na sone prsníkov, mamografii, u očnej? Ako dlho si myslíte, že sa to dá odkladať?

Asi pre mna najčudnejšie rada, ale vraj velmi účinná. Je to aj jedna z komunikačných stratégii, pri ktorej nerobíte nic ine len komentujete. A komentujete vsetko, co dieta vidi, robi, počuje, chytá, je... žiadne otazky, len oznamovacie vety, nieco na štýl komentátora športového zápasu, ktory komentuje dej, teda s výnimkou Merciaka, ten okrem komentovania uvedie aj celu históriu klubu a osobné štatistiky každého hráča.

Ja mam pritom pocit, ze nic nerobím cielene s dietatom, využívam to najmä v dňoch, ked sa mi nic nechce alebo mame s raketou blby den. Ale kopu veci som si vsimla, ze vie na základe toho, ze som komentovala. Komentovala som napriklad hru s babikou:

-mama robi haji-haji babovi

-mama da papať babovi

-mama da pit babovi.

Toto som jej ukazovala a komentovala. Dnes, ked poviem pohojdaj babo, tak ju potuli a pohojda, ked poviem daj ham babovi, tak da lyžičku k ustam, takze to asi celkom funguje, aj ked vysledky sa ukazujú az po velmi dlhej dobe.

Obávate sa chrípkovej sezóny? Aj správnym umývaním rúk môžeme znížiť riziko nákazy. Ako si správne umývať ruky sme sa spýtali Jany Boledovičovej, nemocničnej epidemiologičky a hygieničky Národného ústavu detských chorôb Bratislava.

Prečo je umývanie rúk dôležité pre naše zdravie?

J.B.: Ruky sú prirodzeným ľudským nástrojom, ktorým človek vykonáva množstvo úkonov. Pri rôznorodých činnostiach si ruky zašpiníme rôznymi nečistotami a hlavne mikroorganizmami. Potrebné je si uvedomiť, že rukami sa dotýkame kadejakých plôch ako napr. kľučiek dverí, tlačidiel výťahu, klávesníc počítačov, držíme sa tyčiek v dopravných prostriedkoch, čím si ich znečistíme - kontaminujeme. Z epidemiologického hľadiska sú znečistené ruky jedným z najčastejších faktorov pri vzniku a šírení - najmä črevných - infekčných ochorení. Umývanie rúk je v prevencii infekčných ochorení pritom jednou z najrýchlejších, najlacnejších a najjednoduchších metód.

Ako si správne umývať ruky?

J.B.: Odpoveď na túto otázku je rozsiahlejšia, vždy záleží na prostredí a situácii, v ktorej sa človek nachádza. V bežnom živote sú súčasne trendy v umývaní rúk nasledovné:

Pomôcky: tekuté mydlo, resp. umývacia emulzia bez obsahu dezinfekčnej látky s neutrálnym pH k pokožke a vlažnátečúca voda.

Postup:

    "Práve čítam knižku o hypnopôrode. Téma prirodzených pôrodov, nielen hypnopôrodu, ma veľmi zaujíma. Myslím, že každá zdravá žena je schopná priviesť na svet svoje bábätko prirodzene a hladko. Dogmu, ktorá je v mnohých ženách zakotvená, že pôrod musí bolieť a že je to vec, ktorú musí nejako pretrpieť s pomocou rôznych liekov, ja odmietam. Už pred otehotnením som si sama pre seba hovorila, že to predsa musí ísť aj inak, než ako to popisuje okolie a že ja budem mať svoj vlastný pôrod krásny. Naozaj pevne dúfam, že to zvládnem, čakám svoje prvé bábätko," zveruje sa v diskusii používateľka Modrého koníka.

    Náhľad a prežívanie pôrodu je naprieč rôznymi kultúrami odlišné. Niekde ženy rodia prirodzene, takmer bezbolestne úplne automaticky, zatiaľ čo napríklad u nás, je pôrod vnímaný ako veľmi bolestivý a často aj ako hodiny utrpenia, ktoré žena musí prežiť, než bude môcť držať v náručí svoje bábätko. V skutočnosti to tak ale byť nemusí. Skoro každá žena, ktorá rodí vaginálne, môže prežiť bezbolestný a radostný pôrod (niektoré metódy hypnopôrodu možno využiť aj pri cisárskom reze). Reč je o hypnopôrode. Ako taký pôrod prebieha? A ako sa na neho žena pripravuje? Viac sa dozviete v dnešnom článku.

Čo je to hypnopôrod?

    Niektoré ženy sa s týmto pojmom už stretli, niektoré ho prežili v praxi a niektoré nevedia, čo si pod týmto názvom predstaviť. Hypnopôrod = pôrod v hypnóze? Nie tak celkom, aj keď niekedy sa ženy môžu hypnotickému stavu veľmi priblížiť.

"Hypnopôrod využíva takzvanú hlbokú relaxáciu, v ktorej sa mamičky učia uvoľniť si telo aj myseľ, zbaviť sa strachov a blokov a nastaviť sa na pozitívne scenár pôrodu tak, aby počas príchodu bábätka na svet telo i myseľ pracovali v prospech všetkých tých úžasných procesov, ktoré zabezpečujú pohodový priebeh pôrodu," hovorí Hana Rollová, lektorka kurzov hypnopôrodu.

Tlak spoločnosti

Predtým, než som bola mama...

Som spala tak dlho ako som chcela a nikdy som sa nestarala o to, ako neskoro idem spať. Česala som si vlasy každý deň, starala sa o svoj zovňajšok, nemala som unavené a opuchnuté oči.

Predtým, než som bola mama... Nikdy som nezakopla o hračky ani nezabudla slová uspávanky. Nerobila som si starosti s tým, či sú moje rastliny jedovaté.Netušila som o očkovaní.

Predtým, než som bola mama...

Nikdy som nebola povracaná, ocikaná, okadená,oslintaná. Mala som úplnú kontrolu nad svojou mysľou a myšlienkami. Prespala som celú noc.

Predtým, než som bola mama...

Už vieš, aký vysoký bude tvoj dôchodok?

Mnohí mladí na to vôbec nemyslia, resp. ani netušia aký by ho mohli/mali mať. Pritom práve vtedy je toho čas. 

Je to podobne, ako s našimi rodičmi, starými rodičmi. V lete a na jeseň sa zavára, aby bolo jesť v zime. Je to tisíckami rokov overený recept.

Niektorí hovoria: Ja to mám poriešené, som v 2. pilieri. Ale už nevedia, či to majú dobre nastavené. A práve tam hrozí, že môžu prísť o desiatky tisíc eur. Zbytočne.

Ak ťa zaujíma predpokladaná výška tvojho dôchodku z 1. piliera, môžeš si ju vypočítať na tejto kalkulačke.

Kalkulačka bola pripravená v spolupráci so Slovenskou Akadémiou Vied.

Každá mama v rovnakej situácii sa citi raz hore raz dole, ked nevidi vysledky alebo vidi dieta v rovnakom veku alebo staci utrúsiť nejaku poznámku, co ju rozruší a je opäť este nižšie ako dole.... v take dni si na vas zgustnú aj najblizi z rodiny, vsetci odborníci a niekedy aj obyc predavačky v obchode. Su to jednoducho tak na prd dni, ze nechcete ani odist z domu, ukazat sa svetu, odpovedať na otazky, hanbit sa za scény svojho “nevychovaneho” decka...

Ja mam dnes presne taky den a prero som statočne preplakala cely den. Vsetko sa to nabalovalo uz dlhsie, take ticho pred búrkou, ktorá ma teraz najblizsie caka😞 vsetko co som robila doteraz,  dalsi odborník  skritizoval a usmernil ma uplne inou cestou😞 uz mi z toho všetkého sibe, chcem mat zdrave dieta, s ktorým to ide Easy a vsetko ľavou zadnou, lebo viem ake to je. Lebo jedno mam a je to 100 a jedno ucit takéto  dieta, hrat sa s nim, komunikovat😞nebavi  ma tato situácia, toto obdobie, tento boj😞nezvladam to vsetko ...

vzdy na konci dňa sa snažím najst nejaky pozitívny príbeh, pripad, kedy to rodičia “dotiahli” do šťastného konca🙏 Velmi casto si púšťam toto video, kde je veľmi krasne vidiet progres z rizika PAS do normo stavu.

http://m.autismus-screening.eu/metodika-prace-s-detmi-s-podezrenim-na-pas/reference/

Mne takéto šťastne konce dodávajú energiu a nádej, ze mozno to ma predsa sancu. Viem, mozno nie a urcite postupne budem hladat  aj pekny zivot s pas dietatom, zatial si však chcem udržať pozitívny nadhľad, ze to s mojou malou raketou dotiahneme do konca...

Dnes to tak veru nevyzeralo. Ani u logopedicky sa nepredviedla v “najlepšom” svetle a vsetko, co som tvrdila, ze dokáže, tam ani náznakom neukázala😞 do toho stupňujúce jedy🤷‍♀️Cely den o drzku, viac preplakany ako usmiaty...  nieco “male” pozitívne na záver: logopedička povedala, ze rozpravat zacne🙏  Bozinku vyslis jej slova, nech to je este tento rok, lebo sa zbláznim 😞 

Ahoj,

dnes mám opět velkou radost, že se nám něco povedlo. A není to jen tak nějaký projektík, ale věc, která může zachránit život našich nejmenších...

Dnes jsme u nás na Koníku spustili Poradnu k prenatálne zisteným vrodeným srdcovým chybám , vedenou MUDr. Matejom Nosáľom, primářem Oddelenia detskej kardiochirurgie Detského kardiocentra v Bratislavě, kde se ročně operuje až 300 dětských srdíček.

Je velmi důležité, aby v praxi prenátální diagnostika vrozených srdečních chyb probíhala, aby se úspěšnost diagnostiky na Slovensku zvýšila a tím se i zvýšil počet zachráněných, nověnarozených dětí s vrozenou vývojou chybou srdíčka. 

Proto máte-li otázky týkající se tohoto tématu, anebo Vás zajímá, kde, jak a kdo může takové vyšetření provádět, či už čekáte děťátko s vrozenou vývojovou vadou, anebo už má Vaše dítě před/po operaci, určitě využijte možnosti poptat se a poradit se s lékařem u nás, na Koníku, v Odborné poradně. 

 MUDr. Matej Nosáľ může z časových důvodů odpovídat jen 2-3x měsíčně, přičemž k prvním odpovědím se dostane 21.2.2019 mezi 17:00 - 18:00. Vy však můžete své dotazy vkládat kdykoli, i po uvedeném termínu - pan doktor na ně odpoví zase příště. Informace o dalším termínu odpovědí bude zveřejněna vždy v Úvodu poradny. 

Návštevy lekárov sú v období tehotenstva častejšie ako inokedy. Zdravie bábätka, ale aj budúcej mamičky je pod drobnohľadom lekárov a má zabezpečiť, že budú obaja v poriadku a všetko je tak, ako má byť. Ak chcete vedieť, kedy je správny čas na prvú návštevu ambulancie vášho gynekológa a aké vyšetrenia sú v tehotenstve dôležité, čítajte ďalej 🙂.

Prvý trimester je veľmi dôležitý

Tehotenstvo sa začína oplodnením vajíčka a až do ukončenia 12. týždňa tehotenstva sa označuje ako prvý trimester. V prvých 12 týždňoch sa plod vyvíja rýchlo a telo matky sa prispôsobuje. Každá žena prežíva tehotenstvo inak, často sa v začiatkoch objavujú ranné nevoľnosti, závraty alebo únava. Práve v prvom trimestri je čas na prvú návštevu gynekológa. Všeobecne sa odporúča navštíviť lekára približne do mesiaca od prvého vymeškania menštruácie.

Prvá návšteva ambulancie

V prvom rade je potrebné potvrdenie tehotenstva vyšetrením hladiny HCG hormónu, ktorému sa hovorí aj tehotenský hormón. Vyšetrenie sa robí z krvi a zvyčajne je doplnené aj ultrazvukovým vyšetrením. Po siedmom týždni tehotenstva už vidno aj činnosť srdiečka plodu. Dôležitý je aj zdravotný stav ženy. Sledujú sa prekonané ochorenia či aktuálne zdravotné problémy. Lekár počas celého tehotenstva sleduje hmotnosť, výšku, tlak krvi, pulz aj celkový krvný obraz. Vyšetrenie na prenosné ochorenia, ster z krčka maternice na cytologické vyšetrenie a vyšetrenie moču na cukor, bielkoviny a hnis patria tiež do plejády vyšetrení, ktoré sú zamerané na budúcu mamičku a jej potomka. Po potvrdení tehotenstva lekár vystaví tehotenskú knižku, do ktorej sa zapíšu potrebné osobné údaje, údaje o celkovom zdravotnom stave budúcej mamičky a informácie týkajúce sa predchádzajúcich tehotenstiev. Zapíše sa termín poslednej menštruácie a z toho sa vypočíta predpokladaný termín pôrodu (k dátumu poslednej menštruácie sa pripočíta 7 dní a odpočítajú sa tri mesiace).

Čo je prenatálny skríning?

Jeden z bodov metódy O.T.A je pozitívne hovorenie. Namiesto negatívnych zákazov "Nie", Nerob", "Nechytaj", "Nelez" poviete vetu inak, nejak kladne. O tomto spôsobe komunikácie som vedela už dávno a riešila som to už pri synovi, keď mal obdobie "vzdoru"... Vtedy som sa snažila ho neupozorňovať v štýle "Nechod po ceste", ale radšej som použila vetu "Choj po trávičke"... Potom som ako si nato zabudla, však našťastie obdobie prešlo, až som opäť narazila na túto formu komunikáciu, ktorá je extra dôležitá pri rizikových deťoch, ktoré akoby boli na zákazy extra háklivé. Pri mojej malej to platí asi 200 násobne. 

Keď poviem, nechytaj to, čo urobí? - Chytí to.

Keď poviem, nelez tam, čo urobí? - Vylezie tam.

A takto to spraví s každým zákazom. Je to veľmi ťažké  hovoriť v takýchto pozitívnych vetách, lebo keď vidíte, že sa ide dieťa prizabiť alebo robí nejakú sprostosť, nenapadne Vám zrovna ukážkové asertívne komunikačné riešenie. Na tomto musím fakt pracovať. Zatiaľ robím aspoň to, že ju za každú dobrú vec chválim. Napr. ak ide pekne vedľa mňa za ruku, celý čas ju chválim ako krásne ide vedľa mňa, aké je to úžasné, že ide vedľa mňa. Dôležité je povedať nielen pochvalu, ale pochvalú za konkrétnu činnosť.

-Krásne pestuješ bábätko..

-Krásne si sa vycikala...

Na testovanie produktov od dm sme sa skutočne veľmi tešili. Jednak preto, že produkty dm sú u nás veľmi obľúbené a teda bolo isté, že nesklamú 😉 Ale tiež preto, že sa v testovacom balíčku nachádzali výrobky, ktoré sme doposiaľ nepoznali, a tak som bola zvedavá, aké budú...

Na testovanie sa podujal náš "drobec" Oliver, ktorý má svojho času 15 mesiacov a úctyhodných 15 kíl :D 

Balíček dorazil a na obrovskú radosť detí bol oveľa väčší, než sme predpokladali 🙂 Vrhli sa naňho nedočkavo a Oliho zaujali (ako inak) najmä zelené penové "chrumky", ktorými bola vyplnená celá škatuľa. Čo vám poviem, jedák sa nezaprie, ako prvé sa vrhol na to, čo považoval za jedlo :D Našťastie nám asistovala aj strašia sestra (3roky) a tá sa zamerala na samotný obsah balíka.

Testovanie začalo veselo a zhurta, hneď prvý deň sme mali možnosť vyskúšať niektoré z produktov, konkrétne tieto:

• babylove podložky na prebaľovanie 
• babylove vlhčené utierky sensitive s panthenolom 
• babylove plyšová šuštiaca hračka 

Keďže sme boli odcestovaní mimo domu, padli nám vhod najmä prebaľovacie podložky a vlhčené utierky. Prebaľovacie podložky sú nám známe, používali sme ich už pri staršej dcérke a už v tom čase sme s nimi boli spokojní, takže som vedela, že nesklamú, a tak aj bolo 🙂 Navyše majú teraz akési krajšie a veselšie obrázky zo zadnej strany, čo je milé plus. Taktiež vlhčené utierky nie sú pre nás žiadnou novinkou. Úprimne, zvykneme kupovať iné, keďže sa mi tieto babylove sensitive s panthenolom zdajú dosť vlhké. No k detskej pokožke sú priateľské a hoci Oli je dosť fajnšmeker čo sa týka vecí dotýkajúcich sa jeho pozadia, utierky mu sadli a nemal s nimi absolútne žiaden problém počas celej doby testovania. 

Ktorá mama je lepšia?

Som toho názoru, že každá z nich je rovnako dobrá, pokiaľ je vnímavá na svoje dieťa, jeho potreby a robí preň to najlepšie, čo vie. Či je to nosenie v šatke alebo vozenie v kočiari, či používa plienky jednorázové alebo látkuje, či dokonca praktizuje bezplienkovú metódu. Alebo či varí deťom raw, vegestravu alebo segedín a pečie bábovku z bielej a nie špaldovej múky.

Z môjho pohľadu a čo som si tak časom sama pre seba upratala, je, že žiadny extrém nie je dobrý. Zlatá stredná cesta. A že aj bio, keď je ho priveľa, môže byť v konečnom dôsledku aj na škodu. 

Každá máme svoju cestu. Mali by sme veriť tomu, čo robíme a byť s tým stotožnené. Každá z nás by mala hľadať zmysel svojej životnej cesty a porozumieť mu. Nemusím zmysel cesty inej maminy chápať a nepotrebujem ani, aby tej mojej každý rozumel. Potrebujem argumenty, ktoré obstoja predo mnou samotnou. Nie sme povinné nikomu nič vysvetľovať, ani dokazovať. A už vôbec robiť veci len preto, že by sme podľa niekoho mali, lebo podľa niekoho je to to správne a dobré. Myslím tým trebárs látkovanie, necumlíkovanie, šatkovanie a pod. Budem sa opakovať, ale každá z nás má iné okolnosti, iné možnosti a vôbec každá z nás je iná a má iné deti. 

A možno dnes nebio mama sa raz, za iných okolností, vydá na cestu bio mamy. A naopak dnes bio mama, za istých okolností, raz "zhreší", poľaví a bude chvíľku plávať proti bio prúdu. 

Máme tendenciu sa často porovnávať, posudzovať. Venujeme tomu veľa energie a pri tom by sme jej viac mohli využiť práve na hľadanie zmyslu vlastnej cesty životom. 

„Zjedz aspoň to mäso,“ prehovárala ma vždy mama, keď som bola malá a nechcelo sa mi jesť. Síce dodnes neviem, či bola hlavným dôvodom jeho cena alebo mamino pevné presvedčenie, že mäso je zdraviu prospešné, jedno je jasné. Nevedomky túto potravinu už vtedy postavila na veľmi vysoký piedestál. Myslím, že takto podobne to vyzeralo vo väčšine domácností kedysi.

V čom je pre nás mäso výhrou? Ktoré živiny nám poskytuje a koľko ich v ňom nájdeme?

Bohaté na bielkoviny. Tie komplexné

Áno, mäso je naozaj bohaté na bielkoviny. A bielkoviny sú dôležité nielen na budovanie svalov, ako by si niektorí z vás mohli myslieť, ale tiež na obnovu vlasov, šliach alebo kože, na produkciu enzýmov, hormónov alebo protilátok. Jednoducho povedané sa podieľa veľkou mierou na tom, aby naše telo fungovalo tak, ako má. To už je poriadna zásluha.

Možno už viete, že bielkoviny sa skladajú zo stavebných kameňov, ktoré sa nazývajú AMINOKYSELINY. Existuje ich celkom 21 a hneď 9 z nich (hovorí sa im esenciálne aminokyseliny) si naše telo nevie vyrobiť samo. Jednoducho to nedokáže. Musí ich preto získať z jedla.

A teraz hádajte, kde komplexnú bielkovinu so všetkými 9 esenciálnymi aminokyselinami v správnom pomere a množstve nájdete?

Tento koláč vyzerá veľmi jednoducho a obyčajne. Nehrá sa na nič. Ale keď doňho prvýkrát zahryznete, dosť pravdepodobne sa zamilujete. Vďaka gaštanovému pyré je šťavnatý, vďaka čokoláde sladký a tá lyžica rumu je už iba čerešničkou na torte. Neobsahuje múku ani prášok do pečiva, a tak ho môžete pripraviť, ak čakáte na návštevu bezlepkáčov. Skvele sa k nemu hodí kopček nesladenej šľahačky a káva. OK, úplne najviac sa k nemu hodí horúca čokoláda, ale to je dovolené iba v rámci PMS, lebo počet kalórií v tomto kombe asi presahuje päťciferné číslo 🙂

• 250g gaštanového pyré
• 1/4 šálky roztopeného masla
• 100g mliečnej čokolády
• 1 lyžicu rumu
• 3 vajcia
• 2 lyžice kryštálového cukru od #korunny
• lyžica hnedého cukru od #korunny

Bielka vyšľaháme do tuhého snehu a odložíme bokom. V mise robota miešame gaštanové pyré s maslom a rumom. Postupne pridáme žĺtky, roztopenú čokoládu a cukor. Do takto pripravenej zmesi jemne vmiešame bielky a vlejeme do okrúhlej formy o priemere 22-24cm.

Pečieme v rúre rozohriatej na 180°C cca 45 minút. 

Moje dve dcérky majú mená po kvetoch: Margarétka a Kamilka. Páčili sa mi možno aj preto, lebo aj moje meno pochádza z prostredia záhrad: „Zuzana značí ľalia v pradávnej hebrejčine...“ písal kedysi, tiež svojej milovanej dcérke, môj obľúbený slovenský básnik. Keď som tieto jemné a nežné mená pre ne vyberala, ešte som nevedela, že aj ich pokožka bude krehká a citlivá ako lupienky týchto rastliniek...

Prečo sme testovali

Indiánske príslovie hovorí, že byť šťastný znamená zvyknúť si na život vo vlastnej koži. Čo však v prípade, keď nám tento náš najväčší orgán, naša koža, spôsobuje diskomfort a niekedy až utrpenie? Moja Margarétka má osem rokov, Kamilka onedlho dovŕši svoj prvý. Obe majú s pokožkou problémy už odmalička. Rovnako ako ja. Všetky tri by sme o „šťastí vo vlastnej koži“ mohli trochu polemizovať: máme totiž atopickú dermatitídu, striedame sa len v tom, kto má aktuálne najvýraznejšie prejavy. Kto má popraskanú pokožku, kto šupinky, koho všetko páli a svrbí a kto sa najviac škriabe (v tom zatiaľ vyhráva Margarétka, ktorá si dokáže do krvi rozškriabať celé plochy).

Už sme vyskúšali všeličo možné, od prírodných prípravkov cez voľnopredajné krémy rôznych značiek a cien, až po kortikoidové mastičky od kožných lekárov. Vrátane našej najmenšej kvetinky, bohužiaľ. Všetko buď pomôže na chvíľu, alebo vôbec, alebo ešte zhorší prejavy. Práve preto ma zaujalo testovanie produktov Lipikar. Kozmetiku La Roche-Posay som poznala, kedysi som skúšala ich krémy na tvár, kde sa mi (najmä v zime) ekzém tvorí najčastejšie. Tieto dva konkrétne produkty som však nepoznala a s akou-takou nádejou som sa skúsila testovania zúčastniť.

Priznám sa, nalákala ma aj ponuka pokojného spánku detí – Kamilka má teraz obdobie, že spí iba na mne. Cez deň v nosiči, v noci na hrudi. Inak je nervózna, nepokojná – možno, keď sa uľaví jej pokožke, uľaví sa aj mojim stŕpnutým končatinám a chrbtici, pomyslela som si.

Čo sme testovali

Ako sa dá najviac ľúbiť? Ako vŕtať stenu bez vyrobenia a následného upratovania bordelu? Čítajte ďalej, všetko sa dozviete 🙂

• Išla som zo synovej (3,5 r.) izby von, môj malý gentleman mi otvoril dvere a hovorí: „Páči sa mamička.“ Vzápätí si rozmyslel, že aj on ide von, tak si povedal: „Aj ja. Páčim si.“

• Kúpila som klobásu, že upečiem mužovi na obed. Malý (2 r.) mi, ako vždy, pomáha upratať nákup. Odbaľuje malými prštekmi papier, v ktorom je klobása, vrstvu po vrstve, zrazu zhrozene odskočí s výkrikom: „Fuj, kako!“ Odplienkovanie bolo očividne úspešné, už vie, ako vyzerá kako...

• Dcéra (3 r.) je presvedčená, ze jej brat (4 m.) sa snaží povedať prvé slovo. Hovorí 'euuu'. Podľa dcéry len ešte nevie vysloviť 'z,' inak to ma byť 'meluzína.'

• Kolegovi bolo zle, išla som mu kúpiť Paralen a čo som povedala v lekárni? „Kolega ma posral.“

• Podľa môjho chlapa slúžia úchytky na skrinkách na vešanie ryže:
• Bola som s dcérou (3 r.) a babkou na prechádzke. Babka začala malú naháňať a vraví: „Keď ťa chytím, tak ťa zjem, nikomu nepoviem!“
  A malá sa otočí, vážne sa pozrie a prehlási: „Ale maminke to musíš povedať!“

Byť ženou je podľa mňa super. Aj keď vždy som inklinovala skôr k mužskému kolektívu a v detstve som chcela byť "čolito", ako žena som sa cítila vždy fajn... 

AŽ do obdobia, keď som sa nestretla s nálepkovaním a to hlavne žien a to napr. na pracovnom pohovore. Najskôr začínate ako "čerstná absolventka", potom ako "potenciálna matka", pokračujete statusom "matka = častá OČR" alebo "matka 40+" a záver je úplny odpis v žien "50+". Poviem Vám som čím ďalej tým znechutenejšia, lebo sa dokonca medzi sebou osočujú ženy, ktoré ako keby niektorými "štádiami" života ani neprechádzali alebo boli večne mladé alebo naopak zabudli, aké to bolo v začiatkoch ťažké. Keď sa k tomu všetkému pridá nálepka "prepnutá a domýšľavá matka" - hotovo koniec. Už Vás neberu vážne ani doktori, ani pediatri a musíte začať bojovať s celým svetom, aby ste si obhájili svoje prípadné "podozrenie".

Ja som si týmto prešla aj na pohovore aj pri synovi, kde som riešila jeho zdravotné problémy, pri ktorých mi tiež nikto neveril. Doktor ma označil za "precitlivelú" matku, čo mu môj výzor 12ročnej študetky len potvrdzoval. Teraz som znovu v situácií, kde si myslia doktori o mne svoje. A ako tak z diskusií zisťujem, aj ostatné mamy a ženy sú natom tak isto. Nielenže sa snažíte vyrovnať s niečim takým ťažkým ako je riziko PAS, oni Vás ani neberú vážne. Častokrát ani vlastní muži nie su v prvých chvíľach schopní uveriť našej "intuícií". Preto Vám chcem všetkým dobrým mamám na MK poďakovať. Ja som tu našla veľa spriaznených duší, múdrých a skúsených mám, ktoré sa tu neosočujú a fakt si tu dokážu pomôcť a to sme sa prakticky nikdy nevidela. Ani "najlepšie" kamošky ma tak nepodržali ako tu mamičky, ktoré si prežívajú alebo prežili podobné situácie. Predstavujem si nás ako "bojové" lietadlá, ktoré bojujú za jeden tím, proti všetkým nástrahám a preto veľmi ťažko znášam, ak sa niektorej mame u jej dieťaťka potvrdí "PAS", lebo viem, koľko nádejí v sebe každá z nás má. 

Dnes som však prišla nato, že som dlho na svoju dcéru nepozerala ako na AUT. Neviem, čím to je, proste som to akosi prestala riešiť, čo je aut a čo nie, pri každom jej kroku. Možno je to tým, že som si začala s ňou rozumieť aj, keď nie je "dokonalá" alebo tým, že keď s ňou pracujem vidím drobné posuny a verím, že to bude fajn, či už s diagnózou alebo bez... Neviem. Ale musím sa priznať, že dnes mi to zase napadlo, keď som videla ako to moje malé motovidlo začalo "žrať" blato. Normálne pobehovala s detskou kosačkou po dvore a potom zbadala na svojej topánke blato a okoštovala ho. Ako chvalabohu, nechutilo jej to🙂 a chvalabohu, bolo to iba blato (nakoľko máme aj psa🙂, len to bolo také divné. Reku tak toto môjho normo syna fakt nenapadlo. Nenechala som sa vyviesť zmiery, a snažila som sa nájsť niečo pozitívne na tomto dni, a tak keĎ sme pri obede šaškovali, všetci sme si vyplazovali jazyky a vydávali rôzne smiešne zvuky, tá naša opica malá sa k nám pridávala a dokonca sa po týždni naučila vyplaziť jazyk... Od stola neodišla a radšej šaškovala s nami.

Dnes som ešte skúsila aj malý sentimentálny experiment a zaviedla som ju na vlakovú stanicu, kde som bola s mojím malý, keď mal cca rok aj 4 - 5 mesiacov. Zobrala som mu ruku a ukázala odkiaľ ide vlak a kam pôjde. Potom mi na otázku vedel ukázať odkiaľ ide a kam ide. Dnes som to teda skúsila s mojou 22 mesačnou a prisahám vačku, ako keby som zažila DEJA VU. Ona normálne na otázku zdvihla ruku. Niekedy ju tak podceňujem, že ona toto určite nedokáže a potom mi nejakým tým svojim gestom, vytre kocúra... Len tak ďalej raketa... 

...a v nej bola, bola, bola, bola... ale tentokrát nie Bambuľka, ale krabica bola plná najrôznejších výrobkov značiek z dm. Mám rada tento obchod - nájdem tam eko prostriedky, aj nejakú tú kozmetiku, výrobky pre detičky a aj niečo zdravé pod zub. A v tejto škatuli prišlo naozaj všetko. Dokonca si musím požičať origoš fotku výrobkov, pretože len čo sa krabica otvorila, dievčatá hneď začali všetko vyberať a už sa mi to nepodarilo dať dokopy 😃. Ale aby ste mali predstavu, čo nám prišlo, tu je fotodôkaz:

A prišlo teda naozaj všetko (okrem plyšového macka a kociek ;)).

• babylove plyšová šuštiaca hračka

Namiesto obláčika k nám doplávala veľrybka a aj keď je to hračka určená pre detičky do roka, páčila sa aj staršej (3r). Hračka šuští a svojou veľkosťou je ideálna do každej kabelky alebo tašky na všetko prichystanej mamy.

• babylove sada na učenie čistenia zúbkov

Aj druhá vec z balíčka sa páčila obom dievčatám. Ninka síce už má zuby všetky a od prvého zúbka čistíme Curaprox kefkou (najprv Curakid, cca od 2r Smart), malú silikónovú kefka na obhrýzanie musela vyskúšať. Silikónové štetinky a výbežky na kefkách su mäkké, nemusíte sa tak báť poranienia ďasienok. Môj tip - používajte pre deti pri prerezávaní zúbkov na ukľudnenie namiesto cumlíka. Deti si navyknú na pocit masírovania ďasienok, a aj čistenie zúbkov s klasickou kefkou nebude boj. A umývajte zúbky od ich prerezania - v mliečnych zúbkoch sa zubný kaz šíri oveľa rýchlejšie ako v trvalých. A super vec, sú sterilizovateľné 🙂.

Keď sa mi v upozorneniach objavila možnosť, že sa budú testovať dm babylove produkty, ani sekundu som neváhala a zisťovala, čo treba urobiť, aby sme sa s Matildou zapojili, a tak si spestrili všedné zimné dni.

V pondelok mi prišla správa s predmetom ,,Bola si vybratá na testovanie Dm produktov”. Nemohla som uveriť, že si vybrali práve nás a naozaj som sa veľmi, veľmi tešila. Testovanie nám trošku znepríjemnila Matildina choroba, ale myslím, že sme sa s tým popasovali dobre. 

dmBio a babylove produkty používame bežne, preto pre nás niektoré neboli novinkou. Rada by som vám ukázala, aké produkty sa v balíku nachádzali, aké sme z nich mali dojmy a tiež vám pripojím k jednotlivým produktom link, kde si ho cez dm eshop môžete objednať. Taktiež každý produkt obodujem. 

Tak sa do toho pustíme. 

Balík obsahoval 12 produktov z kategórie hygiena, stravovanie, prebaľovanie a hračky. 

HYGIENA:

Pred takými 12 - 15 rokmi som rozdeľoval kávu na "nesku" a zrnkovú.

Až časom som zistil, že káva má aj odrody, arabika a robusta. Tiež som sa dočítal, že arabika je kvalitnejšia. Tak som teda začal kupovať mletú popradskú 100% arabiku. Spokojný, mysliac si, že aký som uvedomelý kávičkár. Už predsa nepijem hocijakú kávu, ale 100% arabiku. 

Teraz sa nad svojou spokojnosťou iba usmievam. O káve som stále nevedel takmer nič. 

Ak Vás to zaujíma, nižšie sa môžete dočítať o hlavných rozdieloch medzi arabikou a robustou:

• CHUŤ: Pre nás kávičkárov snáď najdôležitejšia vec. Kým pre arabiku sú charakteristické ovocné, kvetinové, orieškové až jemne čokoládové tóny, zatiaľ robusta má skôr zemitú, výrazne horkú, pre niektorých až nepríjemnú chuť spálenej gumy.  
• KOFEÍN: Robusta obsahuje takmer dvojnásobok kofeínu v porovnaní s arabikou.

• CUKRY a LIPDY: Arabika obsahuje asi o 60% viac lipidov * a približne dva krát toľko cukrov ako robusta. Práve tie dodajú praženej arabike ovocné tóny a spôsobujú, že skôr preferujeme chuť arabiky. (* Lipidy sú mimoriadne dôležité pre živočíchy ako aj pre rastliny. Sú nevyhnutné pre stavbu bunkových štruktúr a tkanív, sú zdrojom energie pre organizmus, chránia bunky.  Zúčastňujú sa na stavbe nervových buniek a obaľujú nervové vlákna. Vytvárajú prostredie, v ktorom sa rozpustia aj látky inak nerozpustné vo vode, ako niektoré vitamíny, farbivá, hormóny, liečivá a pod.)
  (zdroj: http://www.gphmi.sk/fileadmin/dokumenty/chemia/ucebne_texty/lipidy.pdf)
  
• CGA: Káva obsahuje kyselinu chlorogenovú (CGA). Ide o silný antioxidant a odpudzovač hmyzu. Obsah CGA v arabike je 5,5 - 8%, v robuste 7 - 10%.
• TVAR zrna je tiež iný. Robusta je viac kruhovitý, kým arabika má skôr oválne zrná.       

Po krásnom Valentínskom týždni, ktorý sme si spríjemnili súťažou tu máme konečné vyhodnotenie. Súťaž som uzavrela včera o polnoci a dnes ráno som pomocou náhodného generátora mien vylosovala výherkyňu. Zapojilo sa vás veľa čo ma veľmi teší. O to viac, že ste sa neváhali podeliť nie len so svojimi príbehmi či vyznaniami lásky ale aj krásnymi fotkami.  

Nebudem teda viac klasicky zdržiavať ale prejdem rovno k výherkyni a tou sa stáva...

Srdečne gratulujem k výhre a verím, že sa poteší nie len maminka ale hlavne malé drobčiatko! 🙂

Všetkým mamičkám ďakujem za zapojenie sa do súťaže a posielam kopu srdiečok pre potešenie 🙂 o mesiac tu máme ďalšiu krásnu súťaž!

A dajme si ešte dnes prvú otázku.

Čo, podľa vás, najmenej vhodné ste svojim ratolestiam dali na obed z dôvodu, že ste nestíhali, nemali nápad, mali deň blbec, nechcelo sa vám, alebo pre čokoľvek iné?

Napríklad my sme už obedovali párky a aj výživu s piškótami (dupľovanú, veď predsa obed 🙂), alebo čisté cestoviny (ja som rýchlu omáčku chcela uvariť, oni nechceli, iba s maslom a nebudem ich predsa za každú cenu presviedčať) :D

A ktoré netušíte okolnosti tejto otázky, môj krátky článok "Obyčajná mama pochváľ sa" bez čísla 🙂 asi ho nájdete v mojom profile...

Milé maminy,

dovolím si prepožičať nápad od autorky knihy "Dosť bolo dokonalých mám." Uvidíme, ako sa to uchytí. 🙂

Sem tam, vám tu napíšem nejakú otázku, napr.: "Čo najbizarnejšie ste našli v izbe svojho dieťaťa?"

Možná odpoveď je trebárs aj: "V šatníku starú stvrdnutú salámu na kameň :D"

Cieľom by malo byť povzbudiť sa. Prečo práve odprezentovaním toho, čo sa nám nezadarilo, čo v očiach iných možno nie je vizitkou dobrej mamy, dobrej žienky domácej? 

Myslím si, že dnes sa na nás zo všetkých strán tlačí dokonalosť. Čo by ako malo byť, čo je správne a dobré, čo je in, čo všetko treba stíhať a zvládať, že keď sme to a to ešte nerobili, tam a tam neboli, keď naše dieťa nevie to a to, že nežijeme naplno, že sme nemoderné, že sme neambiciózne a pod.