💡 Je večer. Po dlhom dni sa snažíte uspať svoje dieťa. Ale namiesto pokojného uspávania sa situácia mení na boj. Vaše dieťa odmieta ísť spať, trucuje a vy už cítite, ako vo vás rastie napätie. Nakoniec zvýšite hlas alebo použijete „posledné varovanie“. Dieťa si líha, ale v očiach má slzy. Cítite výčitky a premýšľate: Robím to správne? 

🔹 Deti, ktorým rodičia častejšie vyjadrujú pochopenie, majú v dospelosti lepšie zvládanie stresu a silnejšie vzťahy.

🔹 Za každý kritický pokyn by dieťa malo dostať aspoň päť pozitívnych interakcií, aby sa necítilo odmietnuté. 

🔹 Emočná dostupnosť rodiča pomáha predchádzať problémovému správaniu v tínedžerskom veku. 

🧐 Čo pomáha: 

✔️ Regulovať vlastné emócie, aby ste ich neprenášali na dieťa

✔️ Namiesto príkazov klásť otázky, ktoré dieťa vedú k riešeniam

✔️ Budovať vzťah založený na dôvere, nie strachu 

🤗 Skúste si položiť tieto otázky: 

Aké hodnoty chcete vo svojom dieťati podporiť? 

Ako reagujete na jeho emócie? 

Čo by ste chceli, aby si vaše dieťa o vás myslelo, keď bude dospelé? 

Čo by ste chceli vo vašej výchove zmeniť, aby ste mali pokojnejší domov? 

👉 Výchova je náročná. A každý rodič chce pre svoje dieťa to najlepšie. 

ZDROJ: https://www.facebook.com/share/p/16FvpyjReC/

Milé ženy,

ako môžeme každý deň zažívať o niečo lepší deň?

Možno vám to bude znieť šialene: venujte si každý deň aspoň 15 minút len pre seba. 

Čooo? Popri deťoch, domácnosti, práci? 🧐
Ale verte, práve preto to potrebujeme.

✅ Prečo?
Lebo ak sa denne postaráme o seba - svoje telo, myseľ a dušu, budujeme svoje sebavedomie, vnútornú silu a psychickú pohodu. A keď príde ťažký deň (a že ich je dosť), budeme pripravené a odolnejšie.

Ja tomu hovorím protokol – zoznam činností, ktoré ma držia nad vodou a cez ktoré si budujem pevnejšie základy pre zvládanie tých náročnejších chvíľ. 

💡 Ako  som začala ja?
Vybrala som si 3 drobnosti, ktoré zvládnem spraviť aj v náročnom dni. Možno sa inšpirujete mojim aktuálnym zoznamom:

• 5 minút cvičenia
• 5 minút čítania
• Telefón v tichom režime od 19:00
• Offline po 21:00 (aspoň byť mimo sociálnych sietí a me
• Plán na zajtra - naozaj dôležité body (lebo lepší deň začína už večer pred ním)

A keď naozaj “nič” nestíhate? Dajte si “stupid small” verziu – úplne miniatúrnu: jeden cvik - raz, jedna veta z knihy a podobne. Lebo aj malý krok každý deň = veľká zmena časom. ☝️Mozog si aktivity pamätá a takto si postupne budujete zvyky. 

🎯 Ako si to ustrážiť?
Ja mám papier, kde si večer "odškrtnem", čo som zvládla. Vidím tak, že aj keď bol deň bláznivý, urobila som niečo pre seba.

✨ Aj jedna poloha z jogy, jeden hlboký nádych, jedno zamyslenie je pripomienkou, že som tu JA, nielen mama, partnerka, sestra, kuchárka, upratovačka...

Tak sa pýtam:
👉 Ktorá 1 vec by práve vám zlepšila každý deň, ak by ste ju začali robiť?
Podeľte sa v komentári a inšpirujte tak iné ženy ❤️

P.S.: Zlaté pravidlo protokolu znie: Čím náročnejší deň, tým viac sa treba držať protokolu. No nezabúdajme, že nikto nie je dokonalý. Keď niečo vynecháte, nevadí. Dôležité je vrátiť sa k sebe zas a znova.

Prajem vám naplnené dni

Táňa 

Obrázok: Unsplash / Hannah Olinger

Ahojte známi aj neznámi.

Po dlhej dobe prišla dlha chvíľa a ja mám čas Vám opäť niečo napísať. Možno niekoho povzbudit, že to nemusí byt tak zlé ako to vyzerá v dvoch rokoch. 

Vtedy som prežívala jasnú temnotu🫣 To nebola MD, to nebolo náročné obdobie s dvomi malými deťmi, to bola proste moja mala raketa… Svojská a už vtedy iná.  A prečo to viem až teraz? Lebo kde sa vzalo, tu sa vzalo, mám už tretie dieťa (to je na iný príbeh😬 hlavne nechodievajte opité a poddajné domov)🤌.  A keďže mám toto tretie dieťa, viem presne, čo bolo iné pri tom druhom.

Nie, nie je to inou povaha… Je to pohľadmi, reakciami, chovanim, takým iným a zároveň takým typickým pre deti, že ja každý deň s otvorenou pusou pozerám na toto dieťa číslo tri🫣 Z mojej rakety doslova šľahali plamene diagnóz od jej 0 mesiacov, jasne výkričníky od 18 m. Ako viete skončili sme “len” s ADHD a NKS, a aj keď si poviete, “uff vyhli sme sa autizmu”, iba sa Vám zmenila nálepka. Chovanie a charakter sa iným pomenovaním nezmenil.

Rakete už ťahá na 8 rokov, sme v prvej triede v normálnej základnej škole. Bol jej pridelený asistent. Myslela som naivne, že ešte schovame diagnózy, ale našťastie za mna a bezomna rozhodla špeciálna pedagogička, ktorá o neho požiadala, keď nám písala správy pre školu. Asi to klasické slovenské ego mi to nechcelo nejak v hlave dovoliť, ale teraz s rukou na srdce, ďakujem za ňu. Teraz ju síce viac nemá ako ma, ale v prvých týždňoch jej veľmi pomohli s adaptáciou.

Jej diagnózy jej výrazne zasahujú do chovania a vystupovania. Už som musela čeliť xy situáciám s pedagógmi, učiteľmi, detmi, že tomu budem musieť venovať zvlášt článok😁 Vždy idem taká napálená na ňu, poviem si, tak teraz jej tak vynadám, čo tam zas stvarala, ale ona ma ako vždy prekvapí a zase ma čosi naučí z jej pohľadu…

Našťastie jej drobné výkyvy chovania tolerujú. Vedia, že 5x na toaletu nejde, len sa ide poprechádzať po chodbe. Vedia, že keď sa uprostred vyučovania pobalí a ide domov, je čas, jej dať pauzu. Veľa preveľa komických situácii, kde ako rodič musím zachovať poker face, lebo inak by to potvora raz dva prekukla.

V každom prípade, ako povedala jedna “milá” učiteľka: Niekde dal, niekde ubral… Jej to na druhej strane veľmi páli, je empatická, spravodlivá, dobrosrdecna, neubližuje a ani nevie ublížiť, je obľúbená a známa po celej škole. Tou svojou divokou povahou si akosi vždy nájde kamosov… 

Tak Vám prajem pevne nervy všetkým nech už skončite s hociakou nálepkou.,