Baby, odporúčtam čítat túto knihu:
http://knihy.hladacik.sk/recenzia-yeonmi-parkov...
Včera sa mi do rúk dostal vianočný katalóg Dráčik. S dcérou na kolenách sme ho celý prelistovali. Musím konštatovať, že na 100 stranách nebola okrem Lega žiadna rozumná hračka, do ktorej by som bola ochotná investovať peniaze a kúpiť niečo z toho deťom pod stromček. ☹
Moju mamu vždy strašne rozčuľovalo, keď som ako dieťa bola v oblakoch a snívala som. Neustále ma napomínala, aby som konečne precitla do reality. jedného ďňa som ju poslúchla a dodnes do ľutujem. Teraz doháňam všetky moje zameškané sny. Moje deti dostávajú odo mňa inú radu: Snívajte a nikdy neprestávajte ísť za svojimi snami, aj keby sa malo vaše okolie postaviť na hlavu!
Dopriať niekomu jeho úspech, šťastie, zdravie a iné pozitívne veci v živote len tak, od srdca a bez závisti je také oslobodzujúce! Škoda, že veľa ľudí o takéto oslobodenie nestojí.
Prečo každá kaderníčka, pedikérka, manikérka či masérka majú potrebu neustále rečniť? Ak sa vyberiem na masáž, alebo do kaderníctva, chcem si tam okrem iného oddýchnuť. Nechce sa mi počúvať a už vôbec nie rozprávať sa, pre mňa s cudzími ženami, o osobných veciach. Už som vystriedala toľko (aj dobrých kaderníčok) len preto, že nevedeli byť jednoducho ticho a len sa sústrediť na svoju robotu.
Ak mám z niečoho panický strach, potom z búrky. A dnes som teda zažila poriadny adrenalín. Ráno pred šiestou, tesne predtým, ako som mala ísť na bus začala u nás doslova trma-vrma. Celou cestou na zastávku okolo mňa šľahali blesky každých 30 sekúnd. Neviete si predstaviť tú úľavu a radosť, keď konečne prišiel autobus.
26.8. sme mali 15-te výročie sobáša. Obaja sme na to zabudli. 🙂 Aspoň si nemáme čo vyčítať. 🙂
Bystrický maratón sa blíži. Idem síce iba na štafety, ale neskutočne sa teším na tú atmosféru. Ešte nikdy som to nezažila. 🙂
Úprimne sa teším, že sa už začala škola. Akurát tie výdavky na začiatku roka ma desia. Pomôcky, poplatky, krúžky, jesenné oblečenie a obuv. A to mám iba dve deti. Úprimný obdiv viacčlenným rodinám.
Mojej mame - dôchodkyni - sa zničili okuliare. Išla si dať robiť nové. Budú ju stáť 800 eur!!!! Nechápem tento náš štát, nechápem, prečo sklá nemôžu byť aspoň v štandarde hradené zo zdravotného poistenia. Na čo si to platíme? To je už fakt zúfalé! Veď to je normálna zdravotná pomôcka - moja mama tie okuliare potrebuje, aby mohla fungovať. Teraz, keď ich nemá, ju dennodenne bolí hlava, čo si oči namáha. Otec je na tom rovnako - ten má ešte nejakú ďalšiu chybu zraku. Jeho vyšli na vyše 1000 eur. Veď za to si človek do domácnosti obstará práčku, umývačku aj chladničku. ☹
Tak som kúpila to bavlnu, oprala, ušila a mám závesy podľa svojich predstáv. Ešte treba doladiť upínanie na bokoch a rovnaké ušiť aj do kuchyne, ale zvládla som to a som veľmi spokojná. Ďakujem vám všetkým, ktoré ste mi poradili, aby som sa bavlny nebála. Naživo to vyzerá oveľa lepšie.
Nič ma tak príšerne nedokáže vytočiť, ako rady na pošte. Pät priehradok, otvorené sú len dve a pri každej stojí 10 ľudí.... Ale to ma iba utvrdzuje v tom, že kde nie je konkurencia, tam nie je ani motivácia.
Toľko všade počúvam o výhodách stravovania s vylúčením pečiva, že som sa rozhodla vyskúšať to na vlastnej koži. Bez chleba a rožkov som iba druhý deň a už teraz mám pocit, že som vyčerpala všetky možnosti, ako sa počas dňa prestravovať. 🙂 Na čo si dnes natriem fantasitckú tuniakovú nátierku, čo si dám zajtra ráno k párkom? Na moju slabú vôľu je to veru tvrdý oriešok. 🙂
Prosím vás, vie mi niekto poradiť aký druh látky na závesy? Chcela by som tie pekné bavlny, ale včera ma jedna pani v textile prehovorila, že sa to veľmi krčí a budem s tým mať veľa roboty. Nahovárala ma na gabardén, ale mne to príde príliš umelé. Chcem to mať také pekné, domáce, útulné a skôr na okrasu ako funkčné. 🙂
Na záchode som objavila pavúka. Rozmýšľala som, či ho zlikvidovať, ale chvíľu som ho pozorovala a rozhodla som sa nechať ho žiť. Po dvoch dňoch ešte stále nemal nič v sieti a prišlo mi ho ľúto. Tak som zobrala mŕtvu moľu z okennej parapety a vložila som mu ju do siete. Dnes ráno si ju už omotával. 🙂 National Geographic naživo. 🙂
Minule maj MM poslal do BauMaxu, že si mám nechať vyrezať police do kúpeľne, keď ich tak veľmi chcem. Ruky som mala spotené (predsa len je to mužská záležitosť) a, samozrejme, poplietla som rozmery. Pán predavač bol nakoľko ústretový, že police vyhodil a vyzeral mi nové (to som sa už trafila). MM vtedy prevracal očami. Dnes som mu kázala, aby si na obed zohrial parené buchty, ktoré sú v mrazničke. Na obed mi v panike volal, že ako dlho ich má variť, lebo sa mu rozpadajú. Zostala som v nemom úžase a pýtam sa ho, odkedy sa buchty na pare varia. Veď návod na prípravu je v samotnom názve. Navyše ich stačilo rozmraziť a zohriať v mikrovlnke. Tentokrát som teda prevracala oči ja. Aké ponaučenie z toho vyplýva? Vždy mu hovorím: Nepleťme sa jeden druhému do práce. Nech je ako chce, ale mne sa lepšie drží v rukách varecha a jemu zase kladivo. 🙂
Ak vaše deti bude bolieť uško, v lekárni si pýtajte kvapky "odchod bacil". Tak pomenovala moja 5-ročná dcéra OTOBACID. 🙂
Ženy, overte si svoje účty v II. pilieri. Ja som si to dnes len tak námatkovo pozrela, že koľko mám našetrené a zistila som, že SP mi od augusta 2013 vôbec na ten účet neodvádzala prostriedky. Pritom som od 21.11.2012 po rodičovskej dovolenke riadne zamestnaná na pracovný pomer, zamestnávateľ ma v SP registroval aj za mňa odvádzal všetky odvody. Tak to teraz riešim so sociálnou poisťovňou. II. pilier som nerušila, ani som nepodávala žiadne žiadosti o zmenu v tomto smere. ☹
V jednom múdrom článku o zdravom spánku som sa dočítala, ako zistím, že mám za sebou dostatočné množstvo spánku: ráno sa zobudím bez budíka a nepotrebujem kávu na to, aby som sa udržala pri vedomí. Tak podľa tejto teórie som sa ja dobre nevyspala už pekných 20 rokov. Ráno sa síce budím bez budíka, ale do hodiny som bez kávy zrelá na ďalších osem hodín spánu. 🙂
Článok, ktorý stojí za prečítanie:
http://zoom.iprima.cz/clanky/proc-jsou-dnesni-d...
Dnešné deti veľmi dobre poznajú vlastné práva a povinnosti rodičov, ale akosi im unikajú vlastné povinnosti a práva rodičov. Vidím to nielen u nás doma, ale všade naokolo. Česť výnimkám.
Moje deti si od rana spievaju vianocne pesnicky. Ktovie preco?
Debilné počasie. ☹ Už zase len šomrem, ale ten dnešný sneh ma vytočil. A tak som sa tešila, že bude už konečne teplo, jar...
Manžel dnes zaplatil povinnú daňovú licenciu a do správy pre príjemcu uviedol: Výpalné pre Fica. 🙂
Včera som videla manželovo daňové priznanie a je mi smutno. ☹ Do štátnej pokladnice musí kvôli Ficovej daňovej licencii zaplatiť 380 eur navyše, ktoré sme mohli využiť oveľa rozumnejším spôsobom. O týchto 380 eur, na ktoré tvrdo pracoval, prišla naša rodina a ktovie komu poputujú do vrecka. Ja už ani nemám v sebe zlosť, len smutnú rezignáciu. Viem, že nás je na Slovensku takých bezmocných viac. Podeľte sa o svoje skúsenosti.
Včera som bola v Bille na nákupe zeleniny - reku, spravíme si zdravú večeru. Naložila som si do košíka kaleráb a pozerám cenu 79 centov za jeden kus!!! Dali by ste niekedy 24 korún a hlavičku kalerábu veľkého ako menšie jablko?
Úprimne obdivujem všetky ženy, ktoré majú tri a viac detí a skladám pred nimi klobúk. Tento víkend mi k mojim dvom pribudla trojročná neterka a hoci bola zlatá (až na prebdetú noc), v nedeľu som bola rada, že ju opäť vraciame rodičom. Všetky ženy, ktoré toto zvládajú celý čas, sú v mojich očiach hrdinky. A v tomto zmysle mi nedá neokomentovať vyjadrenie jedného politika, ktorý nedávno vyhlásil, že "ženy, ktoré sú 10 rokov na materskej predsa nemôžu dostávať taký dôchodok, ako človek, čo tých 10 rokov pracoval." Tento politik akosi zabudol, že niekto musí vychovávať aj ďalších pracujúcich. Na dôchodok matky, ktorá má 5 detí, bude robiť 5 vlastných detí a tie sa o ňu aj postarajú. A týchto 5 detí bude robiť aj na dôchodok človeka, ktorý deti nemá. Tomuto politikovi by som na víkend požičala tri deti, nech sa skúsi o ne postarať a poradila by som mu, nech myslí skôr, ako niečo vysloví.
Som nesmierne vďačná všetkým TV pôsobiacim na Slovensku, že ich večerná programová štruktúra pozostáva z programov, ktoré nestojí za to pozerať. Konečne chodím do práce vyspatá doružova.
Musím sa posťažovať, lebo ma asi porazí:
15.12. som volala na infolinku jedného športového obchodu, že ak objednám a zaplatím tovar kartou, či ho dostanem do Vianoc. Slečna ma ubezpečila, že hneď ako zaregistrujú platbu, do troch pracovných dní mám tovar doma.
18.12. sa moja objednávka stále iba vybavovala, tak som tam volala, či vôbec dostali platbu. Odpoveď bola áno, môj tovar bol presunutý do expedičného skladu, ale nevedia mi vraj garantovať, či do sviatkov balík príde. To, čo mi povedali v pondelok, už odrazu neplatilo. Keďže je to jediný darček pre manžela, poprosila som ich, aby to nejako posúrili, lebo mi na tom záleží. Sľúbili, že posúria. Ak vraj balík nechcem, stačí ho neprevziať a peniaze mi vrátia. To by som ale musela vyhodiť ďalšie peniaze niekde inde, a neviem, kedy by mi vrátili tie, čo som im zaplatila. Keďže idú sviatky, asi by to tak skoro nebolo a 50 eur je na moje pomery dosť.
19.12. sa stav mojej objednávky stále nezmenil, balík stále trčí na expedičnom sklade. Písala som mail, že trvám na tom, že chcem mať tovar do 23.12. doma. Ešte som navrhla, že si viem tovar vyzdvihnúť v BA, v kamennom obchode. Slečna mi volala, že osobné vyzdvihnutie je možné, ale musím za tovar zase zaplatiť. To som odmietla, keďže naozaj nemám na to, aby som vyhodila ďalších 50 eur. Slečna mi zopakovala, že mi nevie zaručiť, či tovar príde. Tak mi už praskli nervy a strašne som na ňu nabľačala. Asi mi to nepomôže a môj manžel bude bez vianočného darčeka. ☹
