Všetko zlé je na niečo dobré...keď máš prácu, ktorá ťa miluje (5)

Ako zázrakom som spoznala Jakubkovu staršiu sestru, ktorá ho prišla počas dňa skontrolovať. Bola to náhoda alebo osud. Vďaka jeho vyrečnosti ( že oni budú mať viac trampolín a lepšie vybavenie) som zistila, že Jakubkova sestra má veľa spoločného s novovznikajúcim detským kútikom v centre mesta. Kolegyňa ju oslovila a vymenili sme si kontakty.

Leto sa skončilo, z potencionanej novej práce sa však nikto neozýval. Tu som už dlhšie nemohla byť. Môj pohár trpezlivosti pri ďalšej prekazenej akcií vykypel a dala som výpoveď. Majiteľ sa má ešte snažil presvedčiť, ale ja som už mala všetkého dosť. Nebudem viac márnit čas, pôjdem tam kde moje úsilie ocenia. 

Opäť naivita...snažila som sa nájsť prácu, ale všade ich odrádzalo denné štúdium. Nakoniec po niekoľkých neúspešných pohovoroch som to vzdala a rozhodla sa, že vyskúšam ponúknuť opatrovanie detí. Už v prvý deň inzerátu som mala veľa ohlasov,asi som natrafila na dieru na trhu. Vybrala som si rodinu, ktorá bývala v meste aby som nemusela cestovať. Prvé stretnutie prebehlo super, milá mamička aj deti super, na moje prekvapenie deti majú presne stanovený čas na hry na PC a pozeranie TV.  Perfektné, mám možnosť vymýšľať hry, úlohy alebo tvoriť. 

Dohodli sme si prvé skúšobné stráženie, keď rodičia išli na večeru, všetko prebehlo v poriadku, ďalšie stráženie bude v prípade že chlapci ochorejú, čo býva dosť často načo má mamička upozornila.

Neprešiel ani týždeň a už som s chalanmi stavala lego v detskej izbe, toľko Lega pokope som snáď videla iba v Dráčiku. Po týždni sme sa perfektne skamarátili. Chalani boli super, slušní, kamarátsky, milovali hry aj keď sa ma snažili ukecať aby mohli byť dlhšie na PC, vždy som vymyslela niečo ako ich odlákať. Boli super a rada som s nimi trávila čas ale ....

Týždne ubiehali a mne začala chýbať stará práca, tak veľmi som po nej túžila, a tak ľahko som sa jej vzdala. Ale čo som mala robiť? Nemám rada faloš a aj moje ego utrpelo pád, keď moje nápady nikto neocenil, dokonca vysmial. Dva roky som strávila budovaním svojho animatorského mena v danej spoločnosti a aj tak to bolo zbytočné. 

Ale vlastne nie celkom....čo mi táto práca dala? Viem, že mám rada deti, naučila ma bojovať za svoje presvedčenie (aj keď neovplyvnia situáciu) prebudila vo mne vlnu kreativity a presvedčila ma o tom, že opäť raz študujem zlý odbor. Hoci som od základnej školy túžila byť učiteľkou v materskej škole, na poslednú chvíľu som zmenila plány s išla študovať ekonomiku s účtovníctvo. Po strednej som plánovala študovať učiteľstvo odborných predmetov a opäť to nevyšlo, lebo v roku keď som mala nastupovať odbor zrušili. 

Nevedela som, čo budem vtedy robiť. Až kým jedného dňa nezazvonil telefón s neznámym číslom : " Dobrý môžete prísť zajtra do práce?" Do akej práce, veď ja prácu nemám! Teda okrem občasného stráženia deti.