Keď sa zamyslím spätne, často som chodila zaskakovať za jednu kolegyňu, veľakrát som zdrhla zo školy aby som mohla ísť do práce. Nejako som si to neuvedomovala, ani som si nespajála súvislosti a dokonca som ju pochválila že schudla, ten trapas, keď nám pár dní nato oznamila, že je tehotná.
Bola to pre mňa veľká príležitosť, myslela som si, že to bude jednoduché. Keď som sa rozprávala s kolegyňou, že by som ju rada nahradila počas materskej, tak sa jej uľavilo bála sa ako bude vedenie reagovať, ale keď mala za seba adekvátnu náhradu bolo to hneď jednoduchšie. Ona čakala na vhodnú príležitosť aby oznámila svoje tehotenstvo a ja na svoju príležitosť ponúknuť sa ako zamestnanec na trvalý pracovný pomer. Lenže nebolo to také jednoduché ako sme si predstavovali...
Aj napriek mojej ponuke sa rozhodli prijať ešte jednu animátorku a dali nám 3 mesiace na skúšku aby sa rozhodli, ktorú z nás si nechajú ako TPP. Mala som výhodu poznala som terén, kolegov, milovala som to tam - mala som silnú motiváciu, aby som mala prácu, ktorá ma baví. Vždy som tvrdila, že nebudem robiť prácu, ktorá ma nenapĺňa a to ma poháňalo.
Týždne ubiehali a ja som sa necítila sama sebou, veľa veci som robila nasilu, všetko som plánovala, snažila som sa zaujať. Odpozorovala som techniky aj od ďalšej animátorky, tá sa sústredila na prihováranie sa a očarenie rodičov a detí si omotala lizatkami. Zistila som, že moja cesta tadeto nevedie. Vôbec som nebola so sebou spokojná.
Zlom prišiel, keď som organizovala MDD, vtedy som robila všetko spontánne tak ako som to v tej chvíli cítila a užila som si to. Uvedomila som si, že prehnaná snaha môže byť na škodu. Radšej budem spokojná so svojím výkonom ako sa hrať na niečo, čo nie som.
A predsa podarilo sa...dosiahla som svojj cieľ, vybrali si mňa. Prekvapilo ma však to, že chceli trvalý pracovný pomer ponúknuť aj môjmu frajerovi. Našťastie si uvedomili, že pri systéme krátky/dlhý tyzden by sme sa vlastne vôbec nestretávali.
Začni písať komentár...