Všetko zlé je na niečo dobré...keď máš prácu, ktorá ťa miluje (2)

Hurá nastupujem...

Prvý deň v práci a rovno kontrola z inšpektorátu práce, chvalabohu všetky dokumenty sedia a mňa čaká prvá úloha. Maskot slona a leva už leží v kúte a čaká kedy sa do neho spolu s ďalšou brigadničkou oblečieme. Vonku posledný októbrový deň, nie zrovna najteplejší, a my sa prechádzame len v jednej vrstve oblečenia a tenkom plyšovom kožuchu s veľkou a ťažkou zvieracou hlavou a snažíme sa zaujať najmenších návštevníkov novootvorého nákupného centra. Komunikácia medzi nami viazne, nakoľko maskot nie je nato vstavaný alebo skôr povedané ušitý. Hoci sa veľmi nerozprávame zimu pociťujeme rovnako a zamierime späť do teplého centra. 

Pre niekoho je 10 minút málo a pre niekoho až príliš, pani S. nie je nadšená tým, že sme sa po skoro 2 hodinovej vychádzke prišli ohriať a opäť nás posiela von. Tu sa mi potvrdzuje môj prvý postreh ešte z pracovného pohovoru, pani S. nie len pôsobí, ale aj je prísna. 

Ďalší deň ma čaká tá istá úloha, ale s inou brigadničkou. Tá je od začiatku so všetkým nespokojná, prešlo pár minút a bola jej zima , hlava je pre ňu veľmi ťažká, a možno aj bola, ale ja som si už zvykla. Stačí pretrpieť prvý otvárací víkend a tohto maskota už neuvidím. Aj tu som sa opäť mýlila. 

Po pár víkendoch som bola zaučená a fungovala skoro na 100% minimálne pri deťoch, čo sa týkalo výpomoci na bare, to už bola iná kapitola. Hoci kávu milujem, mala som pocit, že ja a kávovar nebudeme nikdy kamaráti. 

Moje prvé stretnutie s majiteľmi, celkom prijemní ľudia, avšak dali najavo svoje požiadavky - 100% zodpovednosť a bezpečnosť detí je prioritou. Zodpovednosť som zobrala vážne nakoľko ma čakala moja prvá veľká akcia - Mikuláš. Chcela som, aby bolo všetko identické, potrebovali sme do kostýmu chlapa. Blikla mi kontrolka a dohodila som frajera, úlohy sa zhostil lepšie ako profesionál...nebola to jeho jediná úloha v centre. Dnes už ani neviem, či vôbec absolvoval pracovný pohovor, ale nastúpil ako animátor. 

Nasledujúce víkendy ubiehali a ja som sa tak ponorila do práce, že veľakrát som vzala aj smeny za ostatných a prečo nie, tá práca má napĺňala a napĺňa ma dodnes. Milovala som to nespočetné množstvo možností, ktoré mi kútik ponúkal - možnosť sebarealizacie, využitie kreativity a v neposlednom rade možnosť vypustiť svoje detské JA. 

Okrem víkendov som občas zaskočila aj za choré kolegyne cez týždeň. Vyšší príjem vo mne vzbudzoval potrebu osamostatniť sa a vtedy prišla tá informácia...