Všetko zlé, je na niečo dobré...keď máš prácu, ktorá ťa miluje (1)

Keď som išla na svoj prvý vážny pohovor, na brigádu o ktorú som mala naozaj záujem, nie tie trápne detské brigády na roznos letákov, či prácu v sklade...hlavou sa mi vírilo milión myšlienok, že tú prácu chcem a musím získať. Vtedy sa to celé začalo...ani len som netušila ako mi jeden pracovný pohovor zmení život. 

Kráčam luďoprázdnym nákupným centrom a smerujem do kaviarne, kde už na mňa čaká prísne vyzerajúca pani. Po pár zdvorilých slovách a predstavení Pani S., manažérka spoločnosti, na mňa spustí celý koncept fungovania zábavných centier. Ja mierne vystresovaná 19 ročná čerstvá vysokoškoláčka, len s úsmevom prikyvujem. Niekto by si povedal, čo môže byť náročné na hraní sa s deťmi. Hoci mám za sebou 4 roky práce s deťmi, stále nie som presvedčená že je to jednoduché. Po mojom predstavení a zodpovedaní otázok, za ktoré by sa nemusel hanbiť ani špeciálnu agent FBI. pani S zhodnotila, že som jediná kandidátka, ktorá spĺňa požiadavky. Po týchto slovách som bola presvedčená, že to miesto dostanem, no na moje prekvapenie sme rozhovor ukončili tým, že sa ozvú vybraným kandidátom.  

Cestou domov mi opäť hlavou víria myšlienky, tentokrát sú to myšlienky sklamania. Niekoľko najbližších dní trávim hľadaním inej brigády, ale stále sa neviem zbaviť pocitu že lepšiu ponuku nenájdem. 

Zvoní telefón, číslo neznáme, žeby kuriér, ale balíček som objednala len včera. Váhavo zdvíham telefón a očakávam ponuku bambusových ponožiek. Skladám telefón. 

Ozvali sa. 

Oznámili mi, že ma čaká ďalšie kolo výberového procesu, tentokrát praktické školenie s profesionálnym animátorom, od jeho rozhodnutia závisí, či má príjmu.

Cestujem do iného mesta, v hlave opäť myšlienky " Zvládnem to? Je táto práca naozaj pre mňa ?" Vstupujem do nákupného centra a som milo prekvapená, okrem mňa je tu ďalších zopár vystresovaných dievčat, ktoré nevedia, čo ich čaká...

A je po. Všetko išlo až príliš hladko, 8 hodinový kurz animácie mám za sebou. Pri maľovaní na tvár ma moje absolvovanie výtvarného kurzu v základnej umeleckej škole teda vôbec nezachránilo a  dosť to pokulhávalo...ale môj celkový dojem z môjho výkonu - som so sebou spokojná. Kurz mi síce neponúkol nejaké gigantické nápady na tvorbu animačných aktivít, ale tak aspoň ma nakopol, že veci sa dajú robiť aj inak, a že nie vždy ten čo školí má pravdu. A tu sa začal ďalší príbeh s agentúrou Stagemen, čakala som že toto je moje prvé aj posledné stretnutie s nimi...no hlboko som sa mýlila.