Vravel si, že v stredu... #9

Musím ešte pripraviť nejaké jedlo. Jana príde o šieste, takže mám dve hodiny čistého času. Vyriešim to supermarketom a donáškou, aj tak budeme viac hovoriť, ako jesť a k tejto činnosti nám stačí víno a niečo na vyplnenie medzier medzi obšírnymi opismi aktuálnych nápadníkov, závistlivých kolegýň a možných dovolenkových destinácií. 

Odkedy som sa vrátila do práce, stretávame sa častejšie. Menší byt, do ktorého som sa presťahovala, aby som v tom starom nechala všetko, čo ma mohlo pútať k nenaplneným snom, bol ideálnym kútom pre dámske jazdy vo dvojici. Po treťom pohári vína a stotridsiatej druhej životne dôležitej informácii sme sa zhodli, že môžeme spoločný večer zneoficiálniť a usadiť sa pohodlnejšie v pyžame pod dekou. Janka sa vybrala, už nie príliš priamou, cestou do kúpeľne a ja som túto voľnú chvíľu zhodnotila ako pravý čas na skontrolovanie e-mailovej schránky. Chyba. 

Dobrý deň, Kristínka. Píšem Vám iba preto, že to považujem za svoju povinnosť. Neviem v akom ste teraz kontakte s Matejom, ale prosím Vás, pre Vaše vlastné dobro, aby ste ho vymazali zo života. Ako sa vraví, zíde z očí zíde z mysle a ja dúfam, že je to aj Váš prípad. Čím ďalej, tým viac ma mrazí z jeho listov, tisíckrát som mu dohovárala, no začínam mať pocit, akoby bol na to, čo urobil priam hrdý. Sem-tam dám prečítať listy svojmu súčasnému partnerovi, no ešte ani jeden nedočítal celý. Lepšie povedané, ešte ani jeden nedočítal ani do štvrtiny, pretože po prvých dvoch vetách by ho najradšej vymazal zo sveta a mojich myšlienok, keby to šlo. Snažím sa nepremýšľať nad tým, čo a prečo urobil a nezaťažovať sa, ale je to ťažké. No sám si pokazil život, prečo by som sa tým mala trápiť? On sa netrápil tým, ako pokazí život mne ani Vám. Môžem mu napísať pár riadkov, ale to je všetko. Aj keby som mohla pre neho urobiť niečo viac, neurobila by som. Nezaslúži si to. Iba chudák urobí, čo urobil on. Keby niekto urobil to isté mojej dcére, tak... Ja naozaj nechápem, kde sa to v ňom skrývalo a čo ho k tomu viedlo, ale je to jeho vec a nech teraz sedí. Mohol by aj do konca života. Nie je mi ho ani trochu ľúto a ani Vám by nemalo byť. Vymažte ho zo života čo najskôr a žite pokojne. 

Jana sa vrátila z kúpeľne a našla ma s prázdnym pohárom vína a plnými očami sĺz. Vynadala mi. Vraj si myslela, že už som z toho vonku, nech sa pozriem na svet, do ktorého som sa konečne dostala a nezahadzujem ho pre idiota, ktorého som nikdy naozaj nezaujímala. Viem, že má pravdu, no za to, kam som sa dostala vďačím svojej vlastnej presvedčivosti, ktorá vyvodila záver, že za jeho život by som nemala byť zodpovedná ja, ale moji nesvokrovci. A kým bude mať oporu v nich, nemôže sa mu nič stať a ja sa tým už viac nemusím trápiť. 

Zrazu som pocítila obrovskú nenávisť k Matejovej matke a nevedela som si predstaviť, že by som jej niekedy odpustila, ako sa mu otočila chrbtom. Snáď si neuvedomuje, v akej je ťažkej situácii? Že potrebuje aby bol niekto pri ňom? 

Znova som spadla do svojho začarovaného kruhu výčitiek a nebyť duchaprítomnej Jany, ktorá použila krik a trochu fyzickej sily, aby mi doslova vytriasla nezmysly z hlavy, možno by to trvalo ďalší rok. 

Na Jane som odjakživa obdivovala jej nadhľad a schopnosť triezvo uvažovať vo vypätých situáciách. Ako sa neskôr priznala, viedol ju k tomu čiastočne strach a pud sebazáchovy. Vysvetlila mi, že o šestnásť rokov by chcela mať fungujúcu rodinu, deti a usporiadaný život a keďže Matej bude o šestnásť rokov presne tam kde teraz, s tými istými ľuďmi v hlave a v srdci, ak mu ešte nejaké zostalo, bude sa k nim chcieť vrátiť. 

Predstavila som si, ako moju desaťročnú dcéru, hrajúcu sa na záhrade pred domov, osloví neznámy zarastený štyridsaťročný chlap, páchnuci zaostalosťou, samotou a neschopnosťou zaradiť sa kamkoľvek na svete, a vtedy som ho prestala milovať. 

O pár mesiacov na to mi Jana telefonovala, že Matej sa jej znova ozval a ozrejmil jej, ako sa to všetko stalo. Ak chcem, nech si to prečítam, aby som si ujasnila fakty v hlave a mohla si celú situáciu uzavrieť. Jej to vraj trochu pomohlo. Listy mi skopírovala a poslala e-mailom, na ktorý som vzápätí zabudla. S miernym nezáujmom a nezainteresovanosťou som sa k nemu vrátila o pár dní a rozhodla som sa Matejovi venovať ešte pár minút svojho života. Iba toľko, aby som si prečítala list. 

Ani o kúsok viac.

Ahoj, 

Nemusíš sa báť, toto je posledný list, ktorý odo mňa dostaneš. V prvom rade, nie som hrdý na to, čo som urobil, no neustále si sypať popol na hlavu tiež nie je riešenie. Hlavne nie tu. Ale to by si tu musela byť, aby si to pochopila. Keby som stále ľutoval svoj čin, tak mi z toho raz prepne a môžem sa rovno zabiť. Ten chlad vo mne vyvolali novinári svojimi vymyslenými drístami. Vtedy sa zo mňa vytratila ľútosť. Vytlačil ju hnev. 

Emu som stretol na jednej z akcií, kde, ako som sa neskôr dozvedel, nebola náhodou. Sledovala ma dlhšie, vraj som sa jej páčil. Pripila sa a začala sa po mne lepiť, vraj ma miluje a chcela by mať deti, ktoré by sa na mňa podobali, či jej s tým nepomôžem. Nedala sa odbiť. Začala sa mi vyhrážať, že ak sa s ňou nevyspím, povie to Kristíne a bolo mi jasné, že jej by Kika uverila skôr ako mne. Bolo teda prijateľnejšie dať jej, čo chce a mať aspoň čiastočnú šancu, že si to nechá pre seba. Stalo sa to zo soboty na nedeľu a v pondelok doobeda už jej to údajne meškalo. V utorok tušila že je tehotná a v stredu to vedela na sto percent. Myslela si, že som úplný debil. Dokreslila čiarky na tehotenskom teste a začala mi organizovať život. Vraj sa mám rozísť s Kristínou, oznámiť rodičom, že sa sťahujem k nej a čakáme spolu dieťa. Mala dokonca vymyslené meno a jej posledným argumentom bolo, že časom si zvyknem a začnem ju mať aj rád. Najhoršie bolo, že tomu sama uverila. Mala plný byt mojich fotiek, kamarátkam a rodine nahovorila, ako ju milujem a teším sa na bábätko. Snažil som sa ju presvedčiť, aby prestala so všetkými klamstvami, pretože nenávidím, keď ženy vydierajú falošným tehotenstvom a myslia si, že sú nedotknuteľné. 

Nenávidím, keď ma niekto klame a smeje sa mi do tváre. Nenávidím, keď mi niekto diktuje, ako mám žiť a snaží sa ma obrať o peniaze. Jej sa to podarilo všetko dohromady a ešte ďaleko viac. Vybuchol som. V tej chvíli som ju nenávidel tak, ako ešte nikdy nikoho. Nepremýšľal som nad tým, čo robím a aké budú následky. Chcel som len, aby už bola konečne ticho. Bolo to ako film. Nič neovládaš, len sleduješ, čo sa deje. Nečakám, že to pochopíš. Na tvojom mieste by som to asi tiež nechápal. 

Zdalo sa mi iba fér, zodpovedať všetko. Ak by ju to zaujímalo, daj to prečítať aj Kristíne. Teda, ak chceš. Vďaka za čas, ktorý sme spolu strávili. Zbohom... 

Zbohom.