Vravel si, že v stredu...
„Ľú-bim-ťa“ odčítala som z ockových pier cez sklo autobusu.
Mamička sedela vedľa mňa a držala ma silno za ruku. Tak silno ako vždy, keď sme v noci vybiehali z bytu a utekali cez mesto všetkými skratkami, aby sme autobus stihli. Bolo jedno ktorý, proste nejaký. Vždy plakala, ale tak aby som nevidela. Aj tak som videla, ale nepýtala som sa.
Toto bola iná noc. Chladná. V rádiu hovorili, že tichá a svätá. U nás doma ani jedno ani druhé. Tichá len dovtedy, kým sa neotvorili dvere. Potom ju prehlušil krik. Taký ten nervózny a obviňujúci. Vystriedal ho iný - prosebný a ľútostivý. Vtedy som sa snažila nepočúvať, ale nešlo to. Za krikom niečo letelo vzduchom a rozbilo sa o stenu. O tú, za ktorou som sa skrývala, akurát z druhej strany. Namiesto prosebného a ľútostivého prišiel hysterický a plačlivý, taký čo sa zaryje strašne hlboko pod kožu a spôsobuje zimomriavky a sťahuje všetky svaly. A potom dvere. Jedny, druhé a zasa tie isté. A facka. Asi. Zase krik a zase facka a potom moje dvere a vchodové dvere a výťahové dvere. A nakoniec tie autobusové.
Svätá bola miestami aj počas toho neticha. Keď ho mamička preboha prosila, aby prestal a keď som na druhej strane tej steny hovorila rituálne anjeličku môj strážničku. A nakoniec, keď ju poslal doboha aj s tým sprostým deckom.
„Aj ja teba“ odpovedala som bez hlasu, mysliac si, že on za tým oknom tiež iba otvára ústa. A naozaj som ho ľúbila. V tú noc som mu to povedala poslednýkrát.
Mala som päť, keď som zažila svoju tichú a svätú noc hlučne a bezbožne.
Boli to piate Vianoce v mojom živote, keď sa mojim jediným anjeličkomstrážničkom stala mamička a odvtedy mi tú ruku nepustila.
Prežívala som svoje piate Vianoce, keď som sa naučila ľúbiť mužov, ako bol môj ocko.
A ešte plakať tak, aby nevideli.
Odporúčame
Preco je zivot taky niekedy neskutocne kruty a velmi tazky????!!!!! PRECO???!!!!😢😞
Aké pravdivé 😭
Toto je nejak od veci... Čakám pokračovanie a to co toto??
Veľmi ti rozumiem. Niečo podobné som ako dieťa prežívala aj ja. No u nás mamina nemala nikdy dosť odvahy odísť. Vždy tu bolo niečo prečo nie. Veľa vydierania.... No ale je to za mnou. Tiež som si vyberala muža ktorý sa neuveriteľne podobal môjmu otcovi. Prvý vzťah, druhý ktorý skončil manželstvom. V máji by to bolo 13 rokov, čo by sme s manželom mali výročie. MALI! Našla som v sebe toľko energie a sili aby som od neho odišla. A neľutujem ani sekundu. Momentálne mam priateľa ktorý mi ukázal, že muž sa má k žene správať inak. Ze nie je hanba keď muž upratuje a varí. Že vydieranie do vzťahu nepatrí. Nie sme spolu moc dlho, je to rok.... No je to neporovnateľné. A som veľmi šťastná. Nie nemám ružové okuliare. Viem, že budú dni kedy sa nezhodneme, už také boli. No teraz mam konečne normálny vzťah. Ľúbim samu seba. Co ja nechcem to neurobím. Idem podľa toho, čo chcem ja. A je to oslobodzujuce. ✌️ Držím ti palčáky 😉
@cicko44 tiez mi to nedava zmysel. Mozno keby to bolo na zaciatku. Ale v strede deja skok na detstvo. Uvidime co bude dalej. V kazdom pripade rada to citam len som cakala pokracovanie deja.
Možno to vlastne napokon bude smerovať k tomu, že aj hlavná hrdinka si vyberá mužov podobných jej otcovi...teším sa na pokračovanie
Kedy bude pokračovanie 😉
pokračovanie poprosim,už je dlho ticho 😂
Kedy bude pokracovanie? 🙂
pokračko nebude už?
Tiež na to čakám ako na chlieb neviem sa dočkať.
Mám pocit že namotane sme, ale treba kúpiť asi eknihu. 😉 ale celkom fajn čítanie to bolo 👍🏻
Už nebude ďalšia časť?? 🤐
To už naozaj nič nebude?
stale nic?..
je nás tu nespočetné množstvo čo čaká na pokračovanie... Mohli by ste nam prosím vás aspoň napísať či budete ďalej pokračovať alebo či je koniec alebo či si máme kúpiť vašu knižku.. toto čakanie je zničujúce 😭
Baby ja mam pdf knizku a podla mna uz dlasia cast nebude tam to takto konci a potom zacina iny pribeh....
Takto "blbo" to skončí? 😒
Začni písať komentár...
😢