Problém s väčším hendikepovaným dieťaťom sa naplno prejavil na jar (2021), kedy sme si uvedomil naše obmedzenia. Bývame v blízkosti hrádze, lesné cyklocesty v lužných lesoch máme tiež na dosah, ale ako ich využiť? Cyklosedačka je Sofinke už malá. Najprv sme sa pokúšali naučiť ju bicyklovať s pomocnými kolieskami, nechápala, čo má robiť, neskôr nás boleli kríže, museli sme byť vždy prítomní dvaja. Jeden jej pridŕžal ľavú rúčku na riadidlách, druhý zatláčal na kolienka, aby pedálovala. Bol to veľký boj. Začali sa jej pri tom vťahovať kolená dovnútra. Po upozornení fyzioterapeutom, že to nie je správny nácvik bicyklovania sme sa rozhodli ešte počkať.
Tak sa rozplynula vidina letných vychádzok na bicykloch po okolí. Jedinou možnosťou zostalo voziť Sofinku v cyklovozíku. Ale ako, keď väčšina je dimenzovaná na menšie deti do 3 rokov? Trvalo dosť dlho, kým som našla špeciálny cyklovozík pre väčšie dieťa, z ktorého tak skoro nevyrastie a zároveň sa nám z ceny nezakrúti hlava. Kanadský produkt predávaný len v Čechách. Nakoniec to netrvalo dlho a o pár dní bol cyklovozík doma. Ľahká manipulácie, nižšia váha, spokojné dieťa aj mama, ktorá sa mohla previezť po okolí. Vďaka prídavným kolieskam ho vieme využiť aj namiesto kočíka, čo sme tiež pár krát v lete využili. Je to dobrý kamoš a konečne môžeme vyraziť celá rodina do okolia a nemusíme riešiť kto zostane tentokrát doma so Sofi. Sofi sa rada vozí, keď zastavíme pri Dunaji, či pri jazerách, zahádže si kamienkami, okúpe sa a hurá domov. Ďalšia prekážka zdolaná.
Začni písať komentár...