Boj s DMO 5

Tvrdohlavosť. Bonus či ťarcha? 

Sofinka je značne tvrdohlavá. Vždy som si myslela, že je to skvelá vlastnosť, prostredníctvom ktorej niečo dokáže. Spočiatku to tak vyzeralo. Už od narodenia sa nedala, mala chuť bojovať, žiť. Naučila sa sedieť, stáť, chodiť napriek hrozivým prognózam. Vždy bolo za tým veľa terapií, plaču, ale dôležitý bol výsledok. 

Dopredu ju ťahajú aj bratia, s ktorými sa blázni a bije, berú ju ako zdravú, nemá pri nich žiadne úľavy 😄 Hlavne starší si už začína všímať, že jej reakcie sú občas neprimerané. Keď sa jej čosi nepáči, príde a človeka buchne. Keď zapiští, spraví to ešte raz. Prišla reakcia? Super, čo tak uhryznúť? Málo piští? Môžem kusnúť tam, kde to viac bolí. 

Zatiaľ sme neprišli na spôsob ako ju to odnaučiť. Naposledy mi takmer vybila zuby. Občas rozmýšľam, či táto agresia nemôže byť vedľajší účinok liekov, ktoré berie, ale to sa tak skoro nedozvieme. A tak tajne dúfame, že z toho vyrastie...

Keď som videla jačiace dieťa na ulici, vždy som si myslela svoje. Až kým to nepostihlo nás. Začať revať, hodiť sa o zem, kedysi si aj obúchala hlavu, to všetko nás stretá v najmenej očakávaných okamihoch. Náročné sú situácie, keď sa ponáhľame. Obliecť sa vo chvíľavh, keď nemá náladu? 🙈🙉

Nie, nie je to nevychovanosť. Je to tvrdohlavosť ísť si svoje. Chvíľkový nápad, nevôľa poslúchať, špeciálnemu dieťaťu to nevysvetlíte. Môžete sa vzdialiť, ešte vám zakýva. Nepomáha nič, len svätá trpezlivosť. Tak, ak najbližšie zbadáte na chodníku ležať revúce dieťa, nesúďte, neviete, čo je za tým. Možno len nemá svoj deň.