Boj s DMO 4

Dieťa so zdravotným znevýhodnením je ťažký oriešok. Všetko, čo nám pri zdravých deťoch príde prirodzené a prichádza samo, je u hendikepovaného dieťaťa spojené s tvrdou drinou, častým cestovaním, diskomfortom, odlúčením, stojí za tým množstvo terapií, rehabilitácií, stojí to množstvo času i financií. Už len taký obyčajný sed či stoj, prvé kroky, ale aj prvé slová, za všetkým je neustály dril.

Nahovárať si, že hendikepované dieťa dostane všetko od štátu, resp. zo zdravotného poistenia je utópia. Dnes ich síce nesegregujeme do špeciálnych ústavov, ale ani im nepomáhame v rodinách. 

Malé množstvo rehabilitačných kliník a kúpeľov spolupracujúcich s poisťovňami je, žiaľ, realita. Niektoré rehabilitačné pomôcky je možné získať na predpis, iné je nutné kupovať. 

Chcete cvičiť niečo iné ako vojtovku, alebo vaše dieťa z rôznych dôvodov nemôže cvičiť vojtovku vôbec? Máte smolu. Môžete skúsiť Bobath, Therasuit, môžete chodiť plávať alebo na hipoterapiu či canisterapiu. Hľadáte možnosti ako pomôcť svojmu dieťaťu posunúť sa ďalej. Môžete skúsiť všetko. Ale všetko si zaplatíte z vlastného vrecka! Vaša poisťovňa preplatí len jeden či dva 8 dňové rehabilitačné pobyty do roka, ale aj tak je všetko stále obsadené, a vaše dieťa potrebuje na progres intenzívne rehabilitácie častejšie? Iste, dá sa rehabilitovať ambulantne niekoľkokrát do týždňa, ale opäť sme pri probléme, že takúto intenzitu dokážu poskytnúť zväčša len súkromné zariadenia. 

Vychytené súkromné centrá, ktoré poskytujú špičkovú starostlivosť, vznikajú ako huby po daždi. Áno, hendikepovaných je stále dosť, ale zároveň ide o pekný biznis. V zúfalstve siahate do vreciek, aby ste poskytli svojmu dieťaťu tú najlepšiu starostlivosť. Najprv do svojho a potom do rodinného, nadačného, grantového, charitatívneho. Vypisujete maily a píšete listy na všetky strany, zbierate 2% z daní, doprosujete sa finančného príspevku pre svoje dieťa, na jeho rehabilitácie, terapie a pomôcky. Ak píšete dostatočne krásne a ešte pritom narazíte na dobré duše, môžete ísť znovu na rehabilitačný pobyt, či doplatiť pár stoviek za rehabilitačný kočík či autosedačku pre veľké ležiace dieťa. Tu som naozaj rada, že Sofinku sme postavili na nohy, chodí a učí sa bežkať, lebo riešiť komplexnú starostlivosť o rastúce ležiace dieťa a neustále bojovať s úradmi je nočná mora. 

Rovnica - malé dieťa stojí málo peňazí, veľké dieťa viac- v tomto prípade neplatí. Hendikepované dieťa, pre ktoré chcete to najlepšie stojí stále veľa!

Ešteže to najdôležitejšie, ich lásku, pozornosť, úsmevy a šibalské očká sa nedajú kúpiť 😉 Vedia koho ľúbia a táto láska zostane večná bez ohľadu na hrúbku peňaženky.