Boj s DMO 3

Špeciálne dieťa je často špeciálnym v mnohých ohľadoch. Vyžaduje zvýšenú starostlivosť a pozornosť, má špeciálne správanie i nápady. Nestačí ho objať, povedať mu ako ho ľúbime a pustiť ho do sveta. Ich svet, to sme my! Ľudia najbližší okolo nich. Ostatných si často nevšímajú, je im ukradnuté, čo sa deje na druhom konci ihriska či škôlky, riešia veci tu a teraz! 

Práve na ihrisku sme sa zoznámili s množstvom detí i rodičov, ale naša hra prebieha inak. Stojím Sofinke za chrbtom a povzbudzujem ju, aby sa nebála prejsť cez mostík či šmyknúť sa. Hojdám ju a zabávam, aby chvíľu niekde obsedela. Nemôžem stáť s inými mamičkami v hlúčiku a rozoberať, čo bolo v škôlke a čo bude na večeru a tak rada by som sa socializovala… Nonstop obskakujem jedno malé dieťa. Cesta domov spočíva v nasadnutí do kočíka a rýchlej jazde, kým odtiaľ nevyskočí, lebo nosiť ju, je už nemožné. 3r. či 4r. dieťa si túto vzdialenosť ubicykluje ci prejde na odrážadle, Sofinka sa vozí v kočíku. Čo odpoviete cudziemu dieťaťu, keď sa opýta: Prečo je ona v kočíku? 

Áno, máme iné dieťa, ale nie horšie. Len občas dostane skvelý nápad ľahnúť si uprostred chodníka a ležať tam 10 minút. Čo na tom, že ju všetci obiehajú? Jej je to jedno a nikto s ňou nepohne. Alebo, čo takto sadnúť si do trávy/blata/piesku, chytiť paličku či lístie a hrať sa s nimi? Mama, ktorá sa ponáhľa, sa môže aj rozkrájať. Tieto super vlastnosti pretrvávajú už dlho, preto je kočík už roky náš verný spoločník a zrejme dlho ešte zostane. Zrovna čakáme na náš prvý špeciálny rehabilitačný… 

Inokedy si sadne na zem, lebo nevládze toľko chodiť. Vznikajú ozaj náročné situácie, keď nechce chodiť a odmieta sa aj voziť. Božskú trpezlivosť. Tú žiaľ stále nemám a tak občas vyhrávam súťaže o "matku roka" 😪

Bolesti nožičiek sú oprávnené, zdravú pravú zaťažuje viac, a preto ju často bolieva, aj v noci sa budí s plačom a stonaním. Nepomáha masáž, len lieky od bolesti. V poslednej dobe sa mi osvedčil večerný kúpeľ s prídavkom magnéziovej soli a bolesti pominuli. Tak držte palce.