Boj o život(y) 61

A potom prišla korona. Pliaga, ktorá všetkých uväznila doma. Pliaga, ktorá nám dva mesiace nedovolila cvičiť. Pliaga, ktorá nám zrušila pol roka vopred naplánovaný rehabilitačný pobyt v Adeli. 

Zostali sme doma napospas osudu. Zostali doma aj starší synovia- školáci, čo vôbec nebola sranda. Kým zistili, že nemajú prázdniny, ale musia denne vykazovať činnosť, bol to boj. Z mamy, taxikárky, polovičnej lekárky a terapeutky, kuchárky a upratovačky sa stala ešte aj učiteľka a to už bola iná trieda 😂 S kým sa učiť skôr? Koho učivo je zložitejšie a potrebuje dôkladnejší výklad? Či radšej navariť, aby bolo čo jesť? Ó, nie, Sofi, aj ty si tu? Čo zasa chceš? Jesť? Aj vy? Zasa? Veď ste jedli pred chvíľou. Vieš čo, Sofi, tu si sadni, pozri si Spievankovo, ja zatiaľ navarím, poučím sa s chalanmi, vyskúšam ich Podunajskú nížinu aj vypočujem báseň z čítanky, ty tu len pekne seď. Ale nieeee, čo by si rada? Prečo sa nevieš zahrať sama? Sofina zostala odsunutá na vedľajšiu koľaj. 

Takmer tri mesiace strávené doma, mali u nás rôzne etapy. Od vyčerpávajúcich úloh, cez úľavu vo forme "zoomov" , od absolútnej frustrácie až po radosť z uvoľňovania opatrení. Jedno je však isté. Dovtedajší Sofinkin nezáujem o TV vystriedala láska ku Spievankovu. Po toľkých hodinách pozerania už vieme celá rodina všetky diely naspamäť 😂 Znamená to, že Sofi dovidí na telku, rozozná obraz, aj pohybujúce sa postavy. Skvelé zistenie. Ďalší míľnik v jej vývoji, nakoľko má nielen nystagmus, ale aj atrofiu zrakového nervu a do dnešného dňa nikto nevie zhodnotiť nakoľko, čo a ako vidí. Často sa otočí skôr za hlasom ako za postavou, mobil či knižku si strká rovno pred oči. Uvidíme ako dopadnú ďalšie vyšetrenia. 

Mať doma celú bandu bolo síce náročné, ale malo aj množstvo výhod. Sofi chalanov miluje, veď nie nadarmo ich stále hryzie, štípe a bije 😁 Opakuje všetko po nich, ťahajú ju vpred, rozširujú jej slovnú zásobu aj o slová, ktoré by nemuseli. Vedia sa s ňou zabaviť, postarať sa o ňu, učia sa podeliť sa medzi sebou (hoci s čokoládou je to vždy boj) a uvedomiť si, že nie sú vo vesmíre jediní. Čítajú jej knižky, skáču spolu na trampolíne, spolu upratujú. Sofi sa od nich rýchlo učí: "Filipko, tu seď! Papaj tíško!" 😁 K tomu natiahnutý ukazovák a prestrčená polka tela cez stôl až do bratovho taniera. Malá sekera. 

Hoci sme boli dlho spolu doma, teraz sa mi to zdá ako krátke obdobie života. Popoludnia sa niesli v uvoľnenej atmosfére, žiadne úloh, krúžky, zhon. Len my a neskôr kamoši z ulice. Malo to čosi do seba. 

Spolu s uvoľňovaním opatrení pomaly nabiehame na náš pravidelný rytmus- lekári a rehabky. Hneď v máji sme absolvovali rehabilitačný pobyt v Possibilitas v Piešťanoch, ešte nás tento rok čaká Adeli a kúpele Klimkovice, i keď ktovie aká bude situácia… 

Logopédia, neurológia, to všetko sme už po kríze rýchlo stihli, ešte kontrolné MRI na Kramároch a uvidíme, čo bude ďalej…

Jedno je isté, už len posledný článok.