Boj o život(y) 54

Pred letom 2019 už končila svoju prácu aj špeciálna ortopedická stolička. Sofinka z nej za rok vyrástla. Vyzerala nevábne, ale svoj účel splnila. Praktické vyberateľné kresielko sa dalo prevážať, veľká kovová konštrukcia však kazila celý dojem. 

Tento raz sme mali zálusk na sériovo vyrábanú stoličku, tzv. ortézu trupu. Podľa obrázkov vyzerala o level lepšie, výhodou bol podvozok kancelárskeho typu a celkovo lepší vzhľad. 

Predpis sme dostali pred letnými prázdninami, čím mi bolo jasné, že sa predĺži dodacia lehota, ale že to bude až s takými problémami, mi nenapadlo. Technik v ortopedickej firme bol dlhodobo PN, tak Sofinku pomeral kolega s tým, že zadá stoličku do výroby a po jej vyhotovení sa nám ozvú. 

Vybavovala som tu súčasne aj ortézu na ruku, aby mala Sofinka narovnané prsty a palec v opozícii. Ortéza bola o 3 týždne hotová. 

"Stoličkárom" som dala čas, veď sú prázdniny. Až toľko času, že som si na stoličku spomenula na konci leta 😁 Uvedomila som si, že ani po 2 mesiacoch nám nikto nevolal. Začala som urýchlene konať. V jedno popoludnie som telefonovala technikovi, nikto nebral. Skúsila som dieľňu vedľa, oznámili mi, že náš technik je na dovolenke a mám skúsiť tretie oddelenie. Tam o stoličke netušili, dali mi číslo na šéfku. Ako sa ukázalo, šéfka sídlila priamo vo výrobni stoličiek vo Zvolene. Fajn, štvrtý telelefonát, konečne niekto kompetentný 😉 Pani bola zlatá, ochotná, ako sa snažila, tak Sofinkinu požiadavku v databáze nenašla. Až ma oblial pot. Dva mesiace čakáme a stolička sa ešte ani nezačala vyrábať! Normálne mi prišlo zle. Nakoniec sa ukázalo, že sa jedná o iný - sériový typ a stolička sa našla už na sklade pri BA. Hurá. 

Šéfke to tam nikto nebral, ponúkla sa zistiť bližšie info a zavolať mi na druhý deň, naozaj bola zlatá. Na druhý deň mi volali rovno zo skladu. Stoličku majú a do 2 dni ju doručia na prevádzku. Neuveriteľne mi odľahlo. O pár dní sme si skutočne prevzali peknú, aj keď stále masívnu, stoličku. Technik mi síce vysvetlil jej obsluhu, ale v mori páčok a skrutiek som sa stratila už vo chvíli ako odišiel. Potrebovala som nakloniť opierku chrbta viac dopredu, čo som nezvládla ani po pol hodine šróbovania a krútenia všetkého možného, tak prišiel na rad kamoš fb a naša skupinka s hendikepovanými deťmi. Do pár minút bola opierka posunutá 😁 

Odmontovala som, čo sa dalo, Sofi nepotrebuje opierku hlavy, ani upínacie pásy nôh a hneď sa stala prehľadnejšou. Zavadzia síce rovnako ako tá predtým, ale Sofinke sa v nej dobre sedí, chrbátik má bočné opory a tak zabraňujeme skolióze. Používame ju dodnes a hádam ešte chvíľu vydrží. Veď také preteky po byte v sedačke, keď ju v plnej rýchlosti tlačí brat, sú na nezaplatenie 😂😂