Čo všetko sa dá popri rodinnom živote stihnúť za jednu jar mi dochádza až teraz. Okrem rehabiek, samozrejme množstvo lekárskych vyšetrení, z ktorých sú mnohé úplne zbytočné a patria do kategórie: mamička sa nudí, pošlime ju ešte tam.
Jedným takým bolo aj odporúčanie z rizikovky navštíviť detskú psychlogičku. Keďže Sofi v 2 rokoch ešte len začínala používať slová, ale videli sme, že veľa rozumie, niektoré veci ako farby a tvary má hlboko na háku a zásadne odmieta opakovať, lebo práve prechádza obdobím vzdoru a radšej sa hodí na zem a obúcha si hlavu o zem ako by mala spraviť, čo sa od nej žiada, rozhodla som sa psychologičku odsunúť na neskôr. Bolo mi jasné, že v tej chvíli by nespĺňala tabuľky a nechcela som svoje dieťa zaškatulkovať ako retardované len preto, že na všetko potrebuje viac času. To, že zaostáva v psychomotorickom vývoji bolo každému jasné. Okrem toho je neustále pod dozorom skúsenej skvelej logopédky z Kramárov a špeciálnej pedagogičky z CVI, ktoré nám neustále radia a podsúvajú metódy ako s ňou cielene pracovať. Na psychologické posúdenie pôjdeme, keď to budeme naozaj potrebovať, napr. pred nástupom do MŠ.
Keď som na ďalšej kontrole z rizikovky oznámila, že ku psychologičke sa zatiaľ nechystáme, bolo mi povedané, že "oni by si to radi založili do karty" .
A sme doma. Tak oni si chcú založiť ďalší papier do karty, a preto mamičky lietajú a objednávajú sa na vyšetrenie, po ktorom mnohé končia v depresiách, lebo ich dieťa nespĺňa tabuľkovú normu. Neskôr som sa dozvedela, že aj naše predčasniatka sa porovnávajú s priemerom, so zdravými donosenými deťmi a to ani nie slovenskými. Ďakujem, neprosím.
Pre niektoré deti môže byť toto vyštrenie prínosné a posunúť ich ďalej, ale pre nás by bolo zbytočné. Keby som si mala prejsť rovnakým procesom opäť, selektovala by som spätne aj iné vyšetrenia.
Sledovanie na rizikovke pre detičky končí v 3 rokoch, zaujímalo by ma, kde končia naše šanóny, pretože so Sofi som tam naozaj vliekla zakaždým celý štós kópií lekárskych správ. Za taký hrubý chorobopis ako má ona po 3 rokoch života, by sa nemusela hanbiť ani nejedna babka. Za svoj život už stihla navštíviť- niektoré ambulancie raz či dva krát, viaceré však pravidelne: ambulancia pre predčasne narodené deti (rizikovka), neurológia, chirurgia, rehabilitačná ambulancia, ortopédia, oftamológia, ORL, endokrinológia, kardiológia, nefrológia, pneumológia, gastrológia, zubná amb., logopédia, amb. liečebnej pedagogiky, antropometria, pediatria. Bolo obdobie, keď sa ma pri prvom vyšetrení pýtali, kde všade je sledovaná. Moja odpoveď bola: "Asi všade." Bolo to najjednoduchšie zhrnutie.
...a všade sa objednať, čakať v čakárni s malým dieťaťom,...
Môj syn sa narodil v podstate ako zdravé predčasniatko. Napriek tomu som mala z návštev ambulancií podobný dojem ako ty a to sme ani zďaleka neabsolvovali taký počet. Tiež ale ostal po návšteve mnohých dojem, že je to len pre evidenciu, nie pre skutočný výsledok. Našťastie má syn veľmi príčetnú a veľmi schopnú pediatričku...
V prvom rade chcem vyjadriť obdiv ako ste to všetko zvládli. V druhom chcem povedať, že ja som týždeň prenášala, malý bol veľký ale pôrod našťastie rychly, bez komplikácií, nastrihu, čohokoľvek. Prečo to píšem? Napriek tomu nás posielajú kade tade s každou drobnostou, aj sa už bojím na čokoľvek opýtať, lebo to znamená 1-2vysetrenia v odbornej ambulancii, ktoré v konečnom dôsledku skonštatuje že nič, ale ešte niekedy na kontrolu... No a gól je, že sa na mňa pozerajú, ako keby som si ja povedala že to dieťa neporodim v termíne, že vlastne on v tom bruchu trpel a určite má z toho následky lebo v 10 mesiacoch ešte nechodí...
Začni písať komentár...
Bolo obdobie, ked som tiež vravela, že okrem urológie a ženského chodia moje deti všade...