Boj o život(y) 49

Dve tisíc kilometrov za 10 dní, zvládli sme to. Pre niekoho zbytočné jazdenie a stres, pre mňa ušetrené peniaze za ubytovanie v Piešťanoch a domáca pohoda so všetkými deťmi, ktorá nám už popoludní dávala zabudnúť na ranné intenzívne cvičenie. 

Rehabilitácie v Possibilitas opäť posunuli Sofinku vpred. Nahrievanie, kyslík a najväčšia výzva- cvičenie v "obleku" Sofi zvládla na prvý krát bravúrne. Pekne spolupracovala, vydržala dokonca 2 hodinky denne bezo mňa a keď sa otvorili dvere a Sofi neistým krokom, tackajúc sa prešla v "obleku" pár krokov, až mi vyhŕkli slzy. A je to tu! Ide sa mi ukázať, čo sa naučila, ako spevnela. Oblek ju držal pokope, spevňoval brucho i chrbát, cítila sa istejšia. Spravila pár krokov bez asistencie po svojich. Dieťa odsúdené na odpis- začína chodiť. Dokázali sme to! Sofinka to dokázala!

Ešte potrvá niekoľko mesiacov, kým naozaj spevnie a prestane chodiť za ruky. Ale keď som videla náznak samostatnej chôdze, uverila som, že to zvládne, že ju nebudeme musieť do konca života nosiť na rukách, či viesť za ruky. Ešte chvíľu pocvičí a bude samostatne chodiť. 

V stoji sa viac vystrela, pretože k oslabenému trupu patrí aj stoj v predklone. Zlepšilo sa postavenie postihnutej ľavej nohy, učili ju smerovať špičku dopredu a nevytáčať von. Viac si uvedomovala prítomnosť ľavej ruky. Všetko sú to záležitosti, ktoré budeme cibriť celý život, trénovať a zlepšovať, nič z toho sa nezlepší na trvalo, vždy sú to zlelšenia len do času. 

Voľný čas počas cvičenia som si neskutočne užívala. Bolo to moje prvé regulérne voľno po 2 rokoch, kedy som nemala na starosti Sofinu a mohla si robiť, čo som chcela. Sama v cudzom meste skoro ráno 😀 V kľude som si nakúpila, nikto mi pri tom nepišťal, raz som bola dokonca na vychádzke pri Váhu. 

Najstarší syn bol tretiak a presne uprostred nášho "pobytu", mal akurát 1.sväté prijímanie a tak prvý týždeň smerovali všetky moje myšlienky tam, čo si kto oblečie, či máme všetko nakúpené, pripravené, či som na niečo nezabudla. Chceli sme sa na túto veľkú udalosť dôkladne pripraviť, veď sa koná u každého len raz za život. Sobota bola "jeho deň". Na rozdiel od upršaného týždňa nastal krásny teplý víkend a tak veľká cirkevná slávnosť dostala aj požehnanie zhora 😉 

Sofinka nevydrží päť minút sedieť, nieto ešte hodinu, dianie v kostole ju nudí, tak sme sa pri nej striedali a striedavo ju "venčili" pred Dómom sv. Martina. Nakoniec sme si popoludnie užili v kruhu rodiny. Myslím, že pre syna to bol silný zážitok a ostanú nám krásne spomienky nielen na uponáhľané dochádzanie či prvé samostatné kroky ale aj na synove 1.sv. prijímanie. Všetko sa dialo naraz, ale nakoniec sme to parádne zvládli.