Boj o život(y) 47

Jar 2019 priniesla ďalší rehabilitačnýpobyt v Piešťanoch v Adeli. V mojich očiach sú Piešťany krásne mesto a rada sa sem vraciam. Pomaly už viem, čo kde nájdem, kam ísť na vychádzku, kam do obchodu, kam na ihrisko. 

Marec bol celkom studený, ale cvičenie Sofinku značne zahrialo. Opäť sme sa stratili kdesi medzi cudzincami, aj keď tentokrát som už stretla zopár slovenských mamičiek. Aspoň bolo s kým trošku pokecať, poradiť sa o procedúrach, zháňaní financií či zdravotných problémoch a napredovaní detičiek. Pomaly zisťujem, že mamičky hendikepovaných detí tvoria samostatnú kategóriu, akýsi štát v štáte. Majú odlišné problémy od zvyšku populácie, držia spolu, navzájom si rádia, utešujú sa, nemajú si čo závidieť a svoje vzťahy utužujú na rehabilitáciach, kde sa častokrát opakovane stretávajú. 

Naša terapeutka z predchádzajúcej jesene bola práve chorá, mladšiu kolegyňu presunuli do inej skupinky a tak sa nás ujala úplne nová skupinka terapeutiek. Chvíľku som váhala, ale po krátkej dobe vyvrátili moje pochybnosti. Škola našej ex-fyzio sa nezaprie, naučila ich terapiu vynikajúco. Masérka zostala rovnaká, čo ma veľmi potešilo. Za celú dobu, čo som so Sofinkou chodila kade-tade som nezažila lepšiu masáž pre Sofi ako od našej Jojky. Klobúk dolu. Vidieť, že svoju prácu robí s láskou a odborne.

Na víkend, kedy drobci necvičia sme sa vrátili domov, kde ma čakala halda prádla, varenia, upratovania… druhý krát už takú chybu neurobím 🙂 Mohla som si oddýchnuť aspoň cez víkend. 

V Adeli bývajú parádne rozlúčkové večierky každý druhý štvrtok. Okrem spoločnej večere, sa odovzdávajú odchádzajúcim cvičencom diplomy a medaily. Potom nasleduje hodinová diskotéka. Vidieť deti na vozíčkoch či s chodítkami ako sa snažia hýbať do rytmu je úžasné. Rodičia asistujú svojim nevládnym deťom, nosia ich na rukách a tancujú… a do toho Sofinka štvornožkujúca uprostred parketu a natriasajúca sa, keď to uzná za vhodné 🙂 Celú dobu som jej robila garde a dohliadal, aby ju nikto na zemi nezašlapol. Občas ju niekto zdvihol, pomojkal, potom sa ako mačiatko pritúlila k dievčatku na vozíčku a to ju s radosťou povozilo, následne sa rozhodla vybozkávať kamoša v ortopedickom kočíku… budovanie imunity plnom prúde 🙂 Všetci sa zabávajú a aspoň v ten večer nemyslia na choroby a terapie, ktoré ich znova čakajú na druhý deň.