Smú byť dva výchovné štýly v rodine?

Mali by matka a otec pred dieťaťom ťahať za jeden koniec? V žiadnom prípade. Prečítajte si, v ktorých bodoch je zhoda rodičov  dôležitá.

Čitateľ sa pýta:

Aké dôsledky môže mať pre moje deti to, ak sú v rodine dva rozličné výchovné štýly? Zvládnu to deti ako napríklad u iných dospelých – napríklad u babky alebo učiteľov?

Jesper Juul odpovedá:

Touto otázkou sa zaoberá veľa rodičov. Preto by som rád moju odpoveď zovšeobecnil. Pred nedávnom experti odporúčali, aby rodičia boli vždy jednotní v otázkach výchovy. Jedným z dôvodov bolo, že pre veľa rodičov boli na dennom poriadku mocenské boje.  Preto sa odporúčalo, aby rodičia vystupovali na spoločnom fronte. Avšak v takomto systéme deťom nebolo povolené, tento „boj“ vyhrať.

Dnes sme múdrejší a začíname chápať, že len jeden aspekt má význam – a to usmerňovanie rodičmi. Ak sa vedenie prenechá deťom, nemôžu prospievať a rozvíjať sa ako zdravý človek. 

Rodičia sú rozdielni

Názor, že deti potrebujú rodičov, ktorí sa vo všetkom zhodnú, je zastaralý. Faktom je, že ľudia sú rozdielni. Aj rodičia majú rozdielne príbehy, vlastné osobnosti a vo väčine prípadov aj rozdielne pohlavie. V princípe sa môžu zhodovať. Ale v každodennom spoločnom živote sa prejavujú ich jedninečnosti. A tak by to aj malo byť.

Jedinou alternatívou k tomu by bolo, vymenovať „šéfa“. Čo by ale malo za následok, že jeden či druhý by bol degradovaný na asistenta či slúžku. A takto nie je možná rovnocennosť medzi rodičmi.

V čom by sa mali rodičia zhodnúť

Deti vedia úžasným spôsobom zaobchádzať s rozdielnosťou rodičov. Necítia sa ani neisto, ani popletene, ako sme si kedysi mysleli. V jednom bode by sa mali ale rodičia zhodnúť. A to v tom, že je v poriadku byť rozdielnym.

Pre nás dospelých je veľmi zaujímavá skúsenosť, že automaticky preberáme veci od našich rodičov, ktoré sme prevziať nechceli. My všetci to do istej miery robíme, aj keď sa tomu snažíme zabrániť. Dospelí by sa kvôli tomu nemali navzájom obviňovať, alebo sa cítiť vinní. V každom prípade by sme ale mali takéto správanie spoznať a snažiť sa s tým prestať.

Deti potrebujú rodičov, ktorí sa navzájom vážia

Ak vedú individuálne odlišnosti medzi rodičmi k hádkam a konfliktom, je to dobrá príležitosť zamyslieť sa nad vlastným detstvom a prebrať to so svojím partnerom. A tak je možné predísť neplodným diskusiám o  spôsobe byť dobrou matkou alebo otcom. Namiesto toho môžu prísť na to, akí tip rodiča sú a prečo.   

Pri rozhovoroch o výchovných otázkach by nemalo ísť o to, čo nakoniec vyhrá, ale ktoré podmienky sú pre deti najlepšie. Deti profitujú z toho, keď majú matku či otca, ktorí sa cítia dobre vo svojej rodičovskej role, ktorí sa navzájom vážia aj s ich odlišnosťami.

Hádka o správny postoj

Je veľký rozdiel, či sú rodičia rozdielni alebo majú rozličné postoje. Mať rozličné postoje znamená, oponovať si v hodnotách, princípoch alebo ideológiách.

V konfliktoch ide najčastejšie o to, ohodnotiť názor toho druhého ako „nesprávny“ a svoj vlastný ako „správny“. Pre deti nie je dobré vyrastať v takýchto konfliktoch medzi rodičmi.

Čo môžeme urobiť?

Výchova detí je ako pestrá krabica so sladkosťami: Sú v nej časti našej vlastnej výchovy, rozdielne teórie a postoje k rodičovstvu v kombinácii s našou jedinečnosťou, rozmanitosťou, našimi hodnotami, názormi a želaním, ovplyvniť veci podľa nášho vkusu. Preto má zmysel, postupovať štrukturovane.

Mali by ste si položiť nasledovné otázky: Za čím si stojím – a prečo? Za čím si stojí môj partner – a prečo? Ide v rozhovoroch s mojou partnerkou/mojím partnerom naozaj o výchovné otázky a o naše deti – alebo ide o niečo iné? Správam sa sám tak, ako to považujem za správne? Je problém v dieťati alebo v nás rodičoch? Dokážeme sa ako rodičia zhodnúť na tom, že chceme nejaké veci robiť ináč?

Problém neistých rodičov

Výchova detí je obojstranným procesom učenia. Rodičom neprináša osoh, ak sa zhodnú v jednej veci, keď na to deti reagujú negatívne alebo sú kvôli tomu nešťastné, frustrované, agresívne alebo smutné. Potom by mali rodičia svoje spoločné postoje ešte raz dôkladne prehodnotiť, kým deti nebudú znovu veselé a nadšené.

Pre deti nie je príjemné a ani dobré, ak sú ich rodičia stále neistí, bezradní alebo tvrdohlaví. To im dáva iba pocit, že sú osamelí, izolovaní a ignorovaní. Pravidelné konflikty a mocenské boje medzi rodičmi vytvárajú u detí neistotu, strach a pocit viny. V takomto prípade je dobrým nápadom, obrátiť sa na odbornú pomoc - za účelom rodinnej pohody. Tak sa dá predísť vážnym problémom. (Jesper Juul, derStandard.at, 9.12.2012)

Zdroj: http://derstandard.at/1353208548528/Jesper-Juul-Darf-es-zwei-Erziehungsstile-in-einer-Familie-geben

Voľný preklad