Nikdy sa s tým nedokážem vysporiadať,že nemôžme mať deti,to miesto v stdci vždy bude prázdne,vždy to bude bolieť 😢
Všetko, čo potrebuješ počas svojej ľudskej existencie, sa skrýva v tebe. Máš v sebe všetky zdroje.
Každučkú sekundu, minútu aj hodinu dostávaš od Boha obrovský dar, zahŕňa ťa neomedzenou láskou.
Tvoja duša je studnicou tejto silnej, zázračnej energie.
Táto energia dokáže hýbať horami a dokáže ti zaistiť všetko, po čom naozaj túžiš.
Je ti k dispozícii "na kľúč", kedykoľvek po celých dvadsaťštyri hodín, každý deň.
Aby si dokázala "otočiť kľúčom lásky", musíš len veriť v Boha a spoliehať na neho.
To ti zaistí neustály prísun lásky.
Vždy budeš mať to, čoho je ti treba.
meditácia:
Pociťuj všade okolo seba bezhraničnú lásku a svetlo božie.
Keď toto svetlo vdychuješ, prestupuje každučkou bunkou tvojho tela a napĺňa ju silou bezhraničnej lásky.
Čím viac sa sústreďuješ na Boha, tým je v tebe viac energie lásky.
Vďaka svojmu vnútornému poznaniu začínaš chápať, že jej máš neustále voľne k dispozícii nekonečné a bezhranične zásoby.
Tvoje srdce spieva radosťou nad týmto zistením.
uistenie:
Všetko, čo kedy potrebujem, je priamo tu, v mojom srdci.
Všetky moje potreby a túžby sa už naplnili.
Láska Boha ku mne je večná a všetkozahrňujuca.
Prozba do neba
Bolo to na Štedrí večer,vonku bolo šero a všade vládol pokoj a mier.V malej kaplnke žiarila sviečka a malilinký stromček pripomínal že sú Vianoce.Klačala som na kolenách a prosila som Boha o zázrak,aby mi dal Teba.Bolo mi smutno,slzy sa mi kotúlali dolu tvárou,ale vedela som,že nie som sama,že tam si a pozorne počúvaš moje prozby.Ďakujem ti Bože,že si ma vypočul a ešte tie isté Vianoce si mi ho dal,ďakujem ti za najlepšieho muža na svete.Aj ked od vtedy nás veľa skúšaš,aj napriek tomu,že si nám vzal 5 dušičiek,nikdy som neprestala veriť na zázraky,stále verím,že tam si a nadaľej počúvaš moje prozby .
Dvaja kamaráti išli cez púšť.Na ceste sa pohádali a jeden dal druhému facku .Dotyčný , než by niečo povedal ,zohol sa a do piesku prstom napísal : "Dnes mi môj najlepší priateľ dal facku "..Putovali ďalej a prišli k jazierku .Rozhodli sa , že sa okúpu . Ten, ktorý dostal facku sa začal topiť , ale ten druhý ho zachránil a vytiahol ho z vody . Keď sa prebral , vytesal do kameňa : "Dnes mi môj najlepší priateľ zachránil život " ...Kamarát sa ho spýtal : " Keď som ti dal facku tak si to napísal len do piesku a teraz si to vytesal do kameňa . Prečo ? " Kamarát mu na to odpovedal : " vieš, keď mi niekto ublíži , píšem to do piesku , aby tieto riadky vietor odfúkal na znak odpustenia .Ale keď mi niekto pomôže, vytesám to do kameňa , aby to tam zostalo naveky ". Nauč sa, svoj žiaľ a krivdy písať len do piesku a svoje šťastie vyryť do kameňa ..Krásny Piatok priatelia so svojimi naozajstnými priateľmi 💑
Ďakujem Maxík zato,že ťa máme,že nám tak pomáhaš prekonať bolesť nad stratou bábätka,hlavne Ďakujem Tebe môj drahý manžel,že si cestoval takú diaľku,aby som ho mohla mať.Milujem Vás
Človek robí všetko naopak.
Náhli sa, aby už bol dospelý a potom vzdychá za detstvom.
Stráca zdravie pre peniaze a potom zas hneď míňa peniaze, aby zlepšil svoje zdravie.
Myslí na budúcnosť s takou netrpezlivosťou, že opovrhuje prítomnosťou – v dôsledku toho nemá ani budúcnosť, ani prítomnosť.
Žije, ako by nikdy nemal zomrieť a umiera tak, ako by nikdy nežil .... Paulo Coelho
Dneska ráno otvorím oči pozriem na manžela a on ,že všetko najlepšie k MDŽ no môže ma ešte viacej niečo potešiť? Milujem ťa Lacko môj,si to najlepšie čo mám
A ja k Vianociam len jedno prianie mam,aby si nas uz Boze prestal tolko skusat a buduci rok nas obdaril babatkom,ktore nam uz nevezmes.Nic ine mi nechyba,vsetko ostatne uz mame
Zachránený anjelik
Sedela som v nemocničnej izbe sama,smutná slzy sa mi kotúlali dolu tvárou a nechcelo sa mi veriť,že sa mi to stalo znova.Myslela som si,že teraz sa mi to už nestane.Najskor to bola len malá machuľka na ultrazvuku,neskor už malá hlavičku aj nožicky,prišlo mi to ako sen,áno je tam,po takej dlhej dobe a toľkých útrapách sa to podarilo.žiaľ nie na dlho a počula som znovu tie slova,že srdiečko nebije,bol to ako zlý sen,niečo čo už som nikdy nechcela zažiť. Sedím na nemocničnej posteli a čakám na lekára,no v tom prišla ona.Pozdravila,vyzliekla sa a len sedela a mlčala a začali jej tiecť slzy dolu tvárou ako mne.Manžel ju poslal na potrat,lebo už majú dve deti a dalšie by asi už nezvládli,no ona stale nevie čo má robit.Sedíme spolu na posteli a objímame sa,ja ju nesúdim,len plačem a ukazujem jej moju fotku drobčeka z ultrazvuku,ako jej dieťa v brušku teraz vyzerá a že už ma hlavičku a nožičky .Aké strášne,že ona ide dať preč nový život,za ktorý by som ja dala všetko na svete.V tom sa oblečie objíme ma a povie,ty si sem musela prísť,aby si mi otvorila oči,aby som pochopila aký som dostala dar,svoje dieťa .Otvorila dvere a odišla,zostala som tam sediet sama s tečúcimi slzami po lícach a zmiešaným pocitom radosti,že v tom všetkom čo sa mi stalo,pomohla som jeden život bábatku zachránit,možno sa to naozaj takto malo stať,možno ten jej drobček v brušku má na tomto svete poslanie,možno môj zachránil jeho,to sa už nikdy nedozviem,hlávne je,že vďaka mne bude žiť
